Preskočiť na obsah
  |  

Danko: Presun hlasovania o športových zákonoch na február je ústupok SNS

Líder národniarov skritizoval poslanca Samuela Migaľa (Hlas), ktorý má k úpravám námietky a viackrát sa pred pokusom o hlasovanie neprezentoval.

"Ak chcú títo poslanci rozbiť vládu, tak sú na najlepšej ceste. My sme teraz ustúpili - SNS predložila zákony na február. Veľmi ma mrzí, že 60 miliónov eur nepôjde do Fondu na podporu športu, ale to už nech vysvetľuje Migaľ starostom a primátorom. Ak chce Migaľ zažiť desať minút slávy a robiť takéto problémy, tak je to veľká politická chyba," skonštatoval Andrej Danko.

Hovoril o prekračovaní hraníc. Tvrdí, že Migaľ aj ďalší poslanci majú námietky aj k legislatívnej úprave reagujúcej na výpovede lekárov. "SNS a Smer urobí všetko pre to, aby sme ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) podporili, lebo berieme to, že je to rezort Hlasu, berieme to, že si je vedomý svojich rozhodnutí a stojí za nimi. Pokiaľ ho však chcú potopiť vlastní poslanci, tak je to veľmi zvláštne," dodal.

Danko zároveň podľa vlastných slov kontaktoval lídra Hlasu Matúša Šutaja Eštoka, aby koordinoval poslanecký klub Hlasu.

SNS zároveň uviedla, že verí, že sa jej v budúcnosti podarí legislatívu presadiť. Opätovne skritizovala kroky Migaľa. "Pre SNS je dôležité, aby došlo k udržaniu vlády, a preto vyzýva, aby v budúcnosti poslanec Migaľ rešpektoval koaličnú zmluvu a rezortnú zodpovednosť politických strán," dodala vo svojom stanovisku.

Zákonodarcovia majú o novelách zákonov z dielne ministerstva športu aj o novele zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní hlasovať až na nasledujúcej riadnej schôdzi, ktorá sa ma začať vo februári. Dané body si presunuli. Pred hlasovaniami o daných legislatívnych úpravách nebolo plénum viackrát uznášaniaschopné.

(tasr)

  |  

Prokurátor podal v kauze Mýtnik obžalobu na exšéfa Finančnej správy Imreczeho

Na stredajšom hlavnom pojednávaní na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici to potvrdil prokurátor Ondrej Repa.

Imrecze, ktorý je jedným z kľúčových svedkov kauzy Mýtnik týkajúcej sa predražených IT tendrov na finančnej správe, čelí obžalobe z machinácie pri verejnom obstarávaní a porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Ako uviedol Repa, v prípade ďalšieho kľúčového svedka, podnikateľa Michala Suchobu, je obžaloba v súčasnosti v štádiu spracovania.

Na stredajšom hlavnom pojednávaní v kauze Mýtnik sa vykonávajú listinné dôkazy predložené obhajobou. Ide najmä o uznesenia z vyšetrovacích spisov spojených s dvojicou kľúčových svedkov, Imreczem a Suchobom. "Oboznamované listiny preukazujú, že keby prokurátor nemal dôkaznú núdzu, tak by nemusel skĺznuť do poskytovania nezákonných benefitov pre umelo vytvorených kajúcnikov," skonštatoval na pojednávaní jeden z obžalovaných Jozef Brhel mladší.

Prokurátor v súvislosti s vyjadreniami obhajoby odmieta, že by boli kľúčovým svedkom v kauze poskytované nezákonné benefity. "Myslím si, že dôkazy obhajoba interpretuje odlišne od skutočného stavu veci. Som toho názoru, že ich stíhania boli vedené v súlade so zákonom a končili sa zákonnými rozhodnutiami, respektíve budú ukončené v súlade so zákonom," dodal Repa.

Obžaloba v kauze Mýtnik sa týka porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, legalizácie výnosu z trestnej činnosti a zločinu prijímania úplatku. Proces sa začal v októbri 2022 a pomaly speje ku koncu.

V kauze čelí obžalobe viacero osôb, okrem Jozefa Brhela a jeho syna Jozefa aj bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc, advokát Martin Bahleda, bývalý predstaviteľ finančnej správy Milan Grega či podnikateľ Miroslav Slahučka.

(tasr)

  |  

Šefčovič upokojuje poľnohospodárov: Dohoda s krajinami Mercosur neohrozí európsky trh

Eurokomisár Maroš Šefčovič zdôraznil, že bezpečné je to vďaka prísnym kvótam a ochranným mechanizmom v prípade problémov s dovozom.

Európski poľnohospodári sa nemusia obávať negatívnych dopadov novej dohody o voľnom obchode medzi EÚ a krajinami Mercosur. Uviedol to eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič v rozhovore pre zástupcov slovenských médií v Bruseli.

Slovenský eurokomisár koncom minulého týždňa v Montevideu po boku predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej dohodol podpis desaťročia chystanej dohody. Obavy spojené s dohodou už vyjadrili európski poľnohospodári. V pondelok protestovali v Bruseli a proti sa stavajú najmä Francúzsko, Taliansko a Poľsko.

Šefčovič tvrdí, že nie je dôvod na obavy. Podľa neho ide o investične historicky najväčšie partnerstvo medzi EÚ a krajinami Mercosur.

„Hovoríme o vyše 700 miliónoch spotrebiteľoch, o obrovskom obchode, ktorý ročne presahuje 84 miliárd eur. Predpokladáme, že aj vďaka tejto dohode sa zvýši objem obchodnej výmeny o 20 až 30 percent," povedal.

Preto chce ubezpečiť európskych a aj slovenských poľnohospodárov, že EK v rámci dohody pristupovala veľmi obozretne k citlivým komoditám.

„Pre citlivé komodity ako je dovoz hovädzieho či kuracieho mäsa, sa kvóty pohybujú na úrovni 1,4 - 1,5 percenta európskej spotreby. Ak pri hovädzom mäse sa spotreba pohybuje na úrovni vyše šesť milión ton ročne, dovozná kvóta pre všetky štyri krajiny Mercosur je 99-tisíc ton. To sú zhruba dva steaky na obyvateľa EÚ na jeden rok," vysvetlil Šefčovič.

Podľa jeho slov to určite nemôže spôsobovať problémy európskym farmárom. EÚ tiež do dohody zaviedla prísne európske fytosanitárne normy pre vývozcov z Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja.

„Takže tie obavy ktoré som videl v médiách, ohľadom využívania hormónov či antibiotík, sú absolútne nepodložené. Pre nás je to neakceptovateľné a je to odrazené aj v tejto dohode," opísal.

Súčasťou dohody je aj takzvaná „ručná brzda", mechanizmus, ktorý má zabrániť vzniku nerovnováhy na jednotnom trhu EÚ z pohľadu dovozu agrokomodít z krajín Mercosur. To by v praxi znamenalo zastavenie dovozu komodít ohrozujúcich trh EÚ, pričom EK podľa neho pripravuje aj konkrétne finančné opatrenia pre takúto situáciu.

„Chceme mať poistku pre takéto prípady, ktoré nepredpokladáme, a ktorá bude vo výške minimálne jednej miliardy eur. Myslím si, že obavy poľnohospodárov boli vypočuté," povedal Šefčovič.

Pripomenul, že so zástupcami európskeho agrosektora sa často stretával vo svojej predchádzajúcej funkcii v EK a vyjadril nádej, že keď si poľnohospodári podrobne preštudujú detaily obchodnej dohody s Mercosur, ich obavy poľavia.

(tasr)

  |  

Región Bougainville v Papui-Novej Guinei, bohatý na zlato a meď, plánuje nezávislosť

Ostrov taktiež uvažuje o opätovnom otvorení bane Panguna, ktorej zásoby majú hodnotu miliárd dolárov, no v minulosti vyvolali krvavý konflikt aj obavy o životné prostredie.

Región Bougainville s bohatými ložiskami medi a zlata sa chystá vyhlásiť nezávislosť do roku 2027, osem rokov po drvivom hlasovaní za odtrhnutie sa od Papuy-Novej Guiney, uviedol jeho líder.

Podľa agentúry AFP žije v regióne približne 300-tisíc ľudí a nachádza sa tu rozsiahla, dlho zatvorená baňa na meď a zlato. V referende v roku 2019 podporilo zámer vyhlásiť suverenitu 97,7 percenta obyvateľov.

Niektorí analytici tvrdia, že nie je jasné, akú podobu bude mať budúci štatút regiónu ani či Papua-Nová Guinea bude v dohľadnom čase súhlasiť s jeho odtrhnutím.

Referendum o nezávislosti zavŕšilo mierovú dohodu z roku 2001, ktorá ukončila desaťročie trvajúcu vojnu medzi povstalcami z Bougainville, bezpečnostnými silami Papuy-Novej Guiney a zahraničnými žoldniermi. Konflikt si vyžiadal najmenej 20-tisíc mŕtvych.

V roku 2021 sa povstaleckí vodcovia z Bougainville dohodli s papuánskou vládou na procese, ktorý by mal do roku 2027 vyvrcholiť „vyhlásením nezávislosti" regiónu.

„Ľud prehovoril," povedal v stredu novinárom prezident Bougainville Ishmael Toroama na okraj investičnej konferencie v austrálskom Sydney.

„Politická časová os sa skončí v roku 2027," dodal s odkazom na dohodu o implementácii výsledkov referenda. Ratifikácia vyhlásenia nezávislosti bude podľa neho závisieť od parlamentu Papuy-Novej Guiney.

Papuánsky premiér James Marape uviedol, že sa nemôže zaviazať k roku 2027, a tento termín stále podlieha parlamentnému procesu.  

Toroama uviedol, že región „uvažuje o opätovnom otvorení" bane Panguna, ktorá fungovala v rokoch 1972-1989. Pre poškodzovanie životného prostredia a rozdeľovanie zisku vypuklo povstanie, ktoré viedlo k jej zatvoreniu. Podľa odhadov je v podzemí stále viac ako päť miliónov ton medi a asi 54 ton zlata. Pri súčasných trhových cenách to je hodnota v miliardách dolárov.

Ochranárska skupina Tetra Tech Coffey v decembri zverejnila správu, podľa ktorej je baňa, kedysi prevádzkovaná anglo-austrálskym ťažobným gigantom Rio Tinto, stále hrozbou pre životné prostredie.

(tasr)

  |  

Ministerstvo vnútra sa začalo venovať prevencii. Predchádzať chce porušovaniu kódexu policajta

Rezort vnútra dlhodobo komunikuje zámery, ktorými chce eliminovať opakujúce sa negatívne javy v polícii a preto nesúhlasí s výrokmi v správe Amnesty International o ľudskoprávnej bilancii za rok 2024.

Rezort priblížil spracovanie štyroch projektov preventistami, orientovaných na najčastejšie a najcitlivejšie oblasti, v ktorých policajti robia chyby počas komunikácie s verejnosťou, respektíve počas pracovnej služby, z toho je jeden projekt určený pre nadriadených pracovníkov.

Medzi dané projekty patria sociálne siete, médiá a príslušníci Policajného zboru, autorita vo výchovno-vzdelávacom procese, látkové závislosti v polícii a tiež základné zručnosti nadriadených. Rerzort pripomína aj uvedenie telových kamier do praxe. "Testovacia prevádzka na policajných útvaroch v Bratislave a Košiciach ukazuje, že sú naozaj potrebné aj pre ochranu verejnosti, aj pre ochranu policajtov," uviedlo ministerstvo.

Čo sa týka zmien v zákone o zhromažďovacom práve rezort objasňuje to, že sa neprijímali so zámerom obmedziť uplatňovanie tohto ústavného práva, ale naopak, so zámerom posilniť bezpečnosť verejných zhromaždení v čase po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer). Tiež podotkol, že výkon práva pokojne sa zhromažďovať bol posilnený aj ustanovením zákazu narušovať ho.

Pri novelách zákona o azyle bolo podľa ministerstva ich zámerom, pokiaľ ide o práva osôb so skúsenosťou s migráciou, upustiť od celoplošného neadresného poskytovania podpory v tejto oblasti.

"Od leta 2024 sa podpora zameriava na novoprichádzajúcich cudzincov, ktorým sa poskytne dočasné útočisko na území Slovenskej republiky prvýkrát a na zraniteľné skupiny osôb, ktoré sú osobitne definované na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídencov a osobitne na účely ubytovania v azylových zariadeniach," vysvetlil rezort. Takto nastavený systém podpory predstavuje podľa rezortu väčšiu adresnosť a najmä udržateľnosť systému pomoci pre odídencov na ďalšie obdobia.

Čo sa týka návrhu regulácie lobingu, rezort objasňuje, že jeho cieľom nie je obmedzovať právo na presadzovanie rôznych záujmov, ide o to, aby sa to dialo transparentne. "Pravidlá ovplyvňovania verejných politík majú mnohé štáty Európskej únie dlhodobo jasne upravené, je teda načase, aby tento nástroj bol súčasťou aj našej legislatívy upravujúcej združovanie občanov," uzavrel rezort.

Amnesty International kritizovala v ľudskoprávnej bilancii za rok 2024 na Slovensku policajné násilie, zvýšenie vládnej kontroly nad verejnoprávnymi médiami či obmedzenie práva na pokojné zhromažďovanie a na slobodu prejavu.

Okrem toho upozornila na pretrvávajúcu systémovú segregáciu rómskych detí, šírenie stereotypov voči menšinám i prísne kritériá spôsobilosti na získanie obmedzeného počtu verejných bytov.

(tasr)

  |  

Poslanci posunuli návrh reagujúci na výpovede lekárov do druhého čítania

Súčasťou legislatívy je návrh, že za mimoriadnu udalosť sa má považovať aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti, počas ktorej majú byť zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť.

Návrh, o ktorom poslanci Národnej rady začali rokovať v stredu, posunuli do druhého čítania. Rokujú o ňom pritom v skrátenom legislatívnom konaní. Návrh legislatívy súvisí s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.

"Kritickou nedostupnosťou ústavnej starostlivosti sa rozumie taká situácia, keď poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosti, pričom táto situácia vznikne nezávisle od ich vôle. Mimoriadnu situáciu vyvolanú s danou mimoriadnou udalosťou možno vyhlásiť najviac na 60 dní a predĺžiť najviac o ďalších 60 dní," ozrejmil rezort zdravotníctva, ktorý za úpravou stojí.

Návrh zároveň zavádza nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Prináša tiež možnosť územne limitovať vyhlásenie mimoriadnej situácie. "Navrhovaný osobitný inštitút mimoriadnej situácie prispieva k adresnejšej a účinnejšej reakcii štátu v porovnaní s existujúcim inštitútom núdzového stavu," poznamenalo ministerstvo.

Rezort úpravu odôvodnil snahou o zabezpečenie ochrany verejného zdravia osôb na území Slovenska, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzanie zásahom do iných práv a slobôd osôb.

"Štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov," argumentovalo ministerstvo.

(tasr)