Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Scholz: Dobre integrovaní sýrski utečenci sú v Nemecku naďalej vítaní

Pravicoví a konzervatívni politici ich totiž po zvrhnutí režimu Bašára Asada vyzvali, aby sa vrátili do svojej domovskej krajiny.

„Tí, ktorí tu pracujú, ktorí sú dobre integrovaní, sú v Nemecku naďalej vítaní. To je samozrejmé," uviedol líder sociálnych demokratov a kancelár Olaf Scholz v príspevku na sociálnej sieti X, pričom poznamenal, že „niektoré vyhlásenia z posledných dní hlboko destabilizovali našich spoluobčanov sýrskeho pôvodu".

V Nemecku žije približne milión Sýrčanov, z ktorých väčšina prišla do krajiny počas migračnej krízy v roku 2015, vyvolanej občianskou vojnou, ktorá v Sýrii vypukla v roku 2011. Niektorí z nich odvtedy získali nemecké občianstvo, väčšina však nie a preto sú viac ohrození vyhostením.

Viaceré európske krajiny vyzývajú EÚ na urýchlenie procesu reemigrácie

Mohlo by Vás zaujímať Viaceré európske krajiny vyzývajú EÚ na urýchlenie procesu reemigrácie

Nemecko, podobne ako ďalšie európske krajiny vrátane Rakúska a Švédska, v pondelok, iba deň po páde Asadovej vlády oznámilo, že pozastavuje nové žiadosti Sýrčanov o azyl.

Alice Weidelová, spolupredsedníčka krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), neskôr v ten deň vyhlásila, že nemecké hranice „sú zatvorené a ďalších neprijmeme".

AfD získala obrovskú popularitu pre obavy z náhleho prílevu migrantov. Strana by podľa prieskumov verejnej mienky mohla skončiť vo februárových voľbách druhá a Weidelová sa v nich bude uchádzať o post kancelárky.        

Stredopravá opozičná strana CDU, ktorá je momentálne na čele prieskumov, tiež vyzvala sýrskych utečencov na návrat domov. Poslanec za CDU Jens Spahn navrhol, aby Berlín vyslal charterové lety do Sýrie a ponúkol 1000 eur „každému, kto sa chce vrátiť".

Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Mohlo by Vás zaujímať Česká polícia v spolupráci s kolegami zo Slovenska zadržala arabského prevádzača

Podľa v piatok zverejnenej nemeckej štúdie by krajina mohla zápasiť s nedostatkom pracovnej sily, najmä v zdravotníctve, ak by sa Sýrčania vrátili domov. Podľa spravodajského magazínu Der Spiegel v Nemecku pracuje 5758 sýrskych lekárov.

(tasr, afp)

Minúta  |  

USA: Neočakáva sa, že čínsky prezident príde na Trumpovu inauguráciu

S odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s plánovaním inaugurácie o tom v piatok informovala spravodajská televízia CBS News.

CBS News v stredu informovala, že Donald Trump osobne pozval čínskeho prezidenta Si-Ťin Pchinga na inauguráciu krátko po svojom zvolení v novembri. Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.

„Máme dobré vzťahy s Čínou. Mám dobrý vzťah," povedal Trump v piatok pre CBS News. „Hovorili sme a diskutovali s prezidentom Sim o niektorých veciach," uviedol Trump, no odmietol ísť do detailov.        

Pozvanie Si Ťin-pchinga, ktoré bolo doručené mimo oficiálnych diplomatických kanálov, prekvapilo Peking i spojencov USA.

V súlade s bežnou praxou sa očakáva, že sa na udalosti 20. januára zúčastní čínsky veľvyslanec v USA s manželkou. Zdroje pre CBS News uviedli, že sa k nim môžu pridať ešte ďalší predstavitelia Pekingu.

Budúca hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová nevedela odpovedať na otázku, či čínsky prezident prijal Trumpovo pozvanie na inauguráciu, potvrdila len, že boli pozvaní aj ďalší svetoví lídri.

Na inaugurácie prezidentov USA obvykle pozývajú veľvyslancov a iných diplomatov. Záznamy amerického ministerstva zahraničných vecí od roku 1874 ukazujú, že na tomto slávnostnom odovzdávaní moci sa nijaký zahraničný líder nikdy nezúčastnil, uviedla CBS News.

Trump do svojej vlády nominoval početných kritikov Číny vrátane Marca Rubia, ktorého si vybral za ministra zahraničných vecí. Samotný Trump počas predvolebnej kampane pohrozil ďalšími clami na čínsky tovar.

(tasr, cbs)

Minúta  |  

Turecko v sobotu otvorí veľvyslanectvo v Damasku, bolo zatvorené od roku 2012

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan uviedol, že dočasný veľvyslanec i zamestnanci ambasády už boli vyslaní do Sýrie v priebehu piatku.

Novým veľvyslancom v Sýrii bude Burhan Koroglu. „On i zamestnanci ambasády odišli už dnes, veľvyslanectvo bude fungovať od zajtra," uviedol minister pre súkromnú televíziu NTV.

Fidan začiatkom tohto týždňa vyhlásil, že Ankara znovuotvorí svoje veľvyslanectvo hneď ako na to budú vhodné podmienky, už niekoľko dní po bleskovej ofenzíve povstalcov, ktorí zvrhli režim dlhoročného sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Koroglu bol vymenovaný za dočasného veľvyslanca vo štvrtok, uviedla štátna tlačová agentúra Anadolou s odvolaním sa na zdroje z ministerstva zahraničných vecí, ktoré nešpecifikovali, kedy sa ujme úradu.        

Turecko kvôli zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii zatvorilo svoje veľvyslanectvo v Damasku 26. marca 2012, rok po vypuknutí občianskej vojny v krajine, adresujúc Asadovi početné výzvy na odstúpenie.

Koroglu bol presne pred rokom vymenovaný za tureckého veľvyslanca Mauretánii. Bezprostredne nebolo jasné, ako dlho bude post v Damasku zastávať.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Ofenzívu, ktorá viedla k pádu Asada, plánovali rebeli od minulého roka

Moment na začatie operácie proti Asadovmu režimu nastal vraj koncom novembra, keď boli najdôležitejší spojenci Sýrie - Irán a Rusko - zaujatí inými konfliktami.

Islamistami vedení sýrski povstalci začali plánovať svoju ofenzívu, ktorá viedla k prekvapivému zvrhnutiu prezidenta Bašára Asada, pred rokom, odhalil v piatok v rozhovore pre denník Guardian veliteľ ozbrojeného krídla skupiny Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) abú Hasan Hamwí.

Tvrdí, že išlo o vysoko disciplinovanú operáciu, ktorá zahŕňala tesnú koordináciu s ďalšími opozičnými zoskupeniami po celej Sýrii.

Hamwí vo svojom prvom rozhovore so zahraničnými médiami od pádu Asadovho režimu hovoril o tom, ako HTS, ktorá dlhodobo ovládala časti na severozápade Sýrie, komunikovala s povstalcami na juhu s cieľom vypracovať jednotný plán boja, aby nakoniec obkľúčili Damask z oboch strán.

Pripomenul, že HTS v roku 2019 oslabila úspešná operácia vládnych síl. Vtedy si skupina podľa neho uvedomila, že "základným problémom bola absencia jednotného vedenia a kontroly nad bojom".

V snahe napraviť svoje chyby začala HTS minulý rok s prípravou odvetnej operácie zvanej "Odstrašenie agresie", ktorej zámerom bolo zvrhnutie prezidenta Asada.

Celková príprava však trvala roky. Hamwí povedal, že skupina za ten čas posilnila svoju kontrolu nad ostatnými opozičnými skupinami na severozápade Sýrie, vycvičila vlastnú domobranu a vypracovala "komplexnú vojenskú doktrínu".

V rozhovore hovoril napríklad o tom, že si HTS začala vyrábať vlastné zbrane, vozidlá i muníciu. Svojimi obmedzenými zdrojmi okrem iného čelila letectvu Asadovho režimu, ktorý mal navyše podporu Ruska a Iránu.

Preto v rámci skupiny vznikla jednotka bezpilotných lietadiel, ktorá združovala inžinierov, mechanikov a chemikov. "Zjednotili sme ich znalosti a stanovili jasné ciele: potrebovali sme prieskumné drony, útočné drony a samovražedné drony, pričom sme sa zamerali na dolet a výdrž," povedal Hamwí s tým, že výroba dronov sa začala v roku 2019.

Moment na začatie operácie proti Asadovmu režimu podľa agentúry AFP nastal koncom novembra, keď boli najdôležitejší spojenci Sýrie - Irán a Rusko - zaujatí inými konfliktami.

Rebelom sa v krátkej ofenzíve podarilo obsadiť veľké mestá ako Aleppo, Hamá i Homs na severe a napokon aj Damask, čo prinútilo Asada z vlasti utiecť. Politický azyl mu na pokyn prezidenta Vladimira Putina udelilo Rusko.

"Mali sme presvedčenie podložené historickým precedensom, že Damask nemôže padnúť, kým nepadne Aleppo. Sila sýrskej revolúcie bola sústredená na severe a my sme verili, že po oslobodení Aleppa sa budeme môcť presunúť na juh smerom k Damasku" povedal Hamwí.

HTS je viacerými západnými krajinami zaradená na zoznam teroristických organizácií. Tvrdí ale, že sa od svojich koreňov v džihádistickej sieti odklonila. Od prevzatia moci sa svojimi vyhláseniami snaží ubezpečiť náboženské menšiny v Sýrii i zahraničné vlády, že nastolí inkluzívnu vládu.

"Potvrdzujeme, že menšiny v Sýrii sú súčasťou národa a majú právo vykonávať svoje rituály, vzdelanie a služby ako každý iný sýrsky občan. Režim zasial rozdelenie a my sa snažíme, ako je to len možné, tieto rozdiely preklenúť," dodal veliteľ ozbrojeného krídla HTS.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Každý dvadsiaty človek v Kanade zomiera asistovanou samovraždou

Kanada zažíva znepokojujúci vzostup eutanázie. Krajina, kde je asistovaná samovražda povolená, zverejnila štatistiky z roku 2023.

Podľa prieskumu organizácie Health Canada je takmer každé dvadsiate úmrtie spôsobené eutanáziou. Asistovaná samovražda v krajine javorového listu tvorila 4,7 percenta všetkých úmrtí, píše spravodajský server BBC.

Podľa aktuálnych údajov kanadskej vlády podstúpilo asistované umieranie v Kanade v roku 2023 viac ako 15 300 osôb.

Program, ktorý v krajine legalizovali v roku 2016, sa stal bežnou súčasťou kanadského zdravotníctva, čo vyvoláva diskusie o jeho etických a sociálnych dôsledkoch. Provincia Quebec vedie v počte prípadov asistovaného umierania, ktorý predstavuje 37 percent všetkých úmrtí v tejto kategórii, hoci v provincii žije len 22 percent kanadskej populácie.

Zákon bol rozšírený aj na ľudí s chronickými stavmi, pričom plánované zahrnutie osôb s duševnými chorobami sa očakáva až po roku 2027. Kritici upozorňujú na kontroverzné prípady, keď bola eutanázia schválená osobám, ktorým nehrozila bezprostredná smrť, ako napríklad žene s depresiou, ktorej snaha o nájdenie vhodného bývania zlyhala, referuje stanica BBC.

Podľa kanadských vládnych predstaviteľov sú zavedené prísne kritériá na ochranu zraniteľných skupín, no odborníci a aktivisti volajú po lepších sociálnych a zdravotných službách, aby ľudia neboli k eutanázii tlačení z ekonomických dôvodov.

(mm)

Minúta  |  

Brazílskeho prezidenta prepustili z jednotky intenzívnej starostlivosti

Brazílskeho prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu po utorkovej náhlej operácii z dôvodu krvácania do mozgu v piatok preložili z jednotky intenzívnej starostlivosti do polointenzíveho režimu v nemocnici Sírio-Libanes v Sao Paule.

Na sociálnej sieti X zverejnil video, ako sa prechádza po chodbách nemocnice.

Podľa predstaviteľa prezidentskej kancelárie Lula je teraz v polointenzívnom liečebnom režime. Znamená to, že ho lekári monitorujú v pravidelných intervaloch.

„Prosím, buďte pokojní. Cítim sa silný. Prechádzam sa po chodbách, veľa sa tu rozprávam, dobre jem a čoskoro budem pripravený vrátiť sa domov a pokračovať v práci a starostlivosti o každú brazílsku rodinu," napísal prezident Lula na sieť X spolu s videom z nemocnice. Už predtým lekári avizovali, že dve tohtotýždňové operácie mozgu - prvá núdzová v utorok a menšia doplnková vo štvrtok - nebudú mať vplyv na jeho kognitívne funkcie.

Podľa lekára Marcosa Stavaleho je riziko, že by 79-ročného prezidenta opäť postihlo krvácanie do mozgu, štatisticky zanedbateľné. Z nemocnice by ho mali prepustiť v pondelok alebo utorok.

Lekári tento týždeň obmedzili návštevy u Lulu len na rodinných príslušníkov. Napriek tomu podľa ministrov vykonával niektoré povinnosti, napríklad elektronicky podpisoval dokumenty. Časť jeho pracovných povinností prevzal viceprezident Geraldo Alckmin, ktorý v utorok prijal aj slovenského premiéra Roberta Fica.

Brazílsky viceprezident urobil prešľap. Roberta Fica predstavil ako premiéra Juhoslávie

Mohlo by Vás zaujímať Brazílsky viceprezident urobil prešľap. Roberta Fica predstavil ako premiéra Juhoslávie

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.