Preskočiť na obsah
  |  

Británia poskytla Ukrajine nový balík pomoci za 225 miliónov libier

Balík na rok 2025, ktorý oznámila vláda vo štvrtok, zahŕňa drony, plavidlá i systémy protivzdušnej obrany, napísala agentúra AFP.

Krok prichádza po stredajšej návšteve britského ministra obrany Johna Healeyho v Kyjeve, kde rokoval so svojím ukrajinským náprotivkom Rustemom Umerovom. Healey sa zaviazal, že Británia na budúci rok zvýši podporu pre Ukrajinu.

Takmer tri roky po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, je „hĺbka jeho nesprávneho odhadu jasnejšia ako kedykoľvek predtým“, vyhlásil britský minister s tým, že „statoční Ukrajinci naďalej vzdorujú všetkým očakávaniam svojím nezlomným duchom“.

„Nemôžu to však robiť sami,“ zdôraznil a prisľúbil, že britská podpora Kyjeva je neotrasiteľná. Londýn bude podľa neho vždy stáť „bok po boku, aby Putin nemohol zvíťaziť“.

Britská labouristická vláda sa po víťazstve v júlových voľbách zaviazala, že každý rok poskytne Ukrajine vojenskú pomoc vo výške troch miliárd libier (3,6 miliardy eur) až do rokov 2030 až 2031.

Najnovší balík obsahuje vybavenie pre ukrajinské námorníctvo vrátane malých člnov, prieskumných dronov a bezposádkových plavidiel. Prostriedky sa použijú aj na vybavenie protivzdušnej obrany vrátane radarov a tisíc systémov elektronického boja proti dronom.

Healey takisto povedal, že Británia posilní výcvikový program pre ukrajinských vojakov, ktorý na britskom území realizuje spolu s kľúčovými spojencami. Program je známy ako Operácia Interflex, v rámci ktorej bolo od polovice roka 2022 vycvičených 51-tisíc regrútov, pripomenula AFP.

„Vzhľadom na to, že Putin každý deň posiela na smrť na bojisko až dvetisíc ruských vojakov, je veľmi dôležité, aby Ukrajina dostala podporu v podobe riadne vycvičených a vybavených vojakov,“ uvádza sa vo vyhlásení britského rezortu obrany.

Umerov Londýnu poďakoval za nový balík a povedal, že „stabilné dodávky munície, predovšetkým pre delostrelectvo, sú kriticky dôležité pre ukrajinské obranné úsilie“. Bez zachádzania do podrobností doplnil, že s Healeym rokovali o výsledkoch použitia britských rakiet Storm Shadow, ktoré Británia umožnila Ukrajine prvýkrát použiť pri útokoch v Rusku v novembri.

(tasr)

  |  

Hlas podáva trestné oznámenie na Pročka: Dlhodobo premieňa parlament na divadlo

Líder koaličnej strany Hlas pripomenul útok na stranícku poslankyňu Paulu Puškárovú pred očami jej dvoch maloletých detí.

"Muž, ktorý sa uchýli k takémuto správaniu, si nezaslúži žiadne ospravedlňovanie a zhovievavosť. Poslanec je známy agresívnym vystupovaním," vyslovil Matúš Šutaj Eštok o Jozefovi Pročkovi (Slovensko, KÚ, Za ľudí).

Pročko sa podľa slov šéfa rezortu vnútra správal nevhodne a vulgárne voči poslankyni Puškárovej, a to v garáži Národnej rady. On ale daný incident dementoval.

Hovoril o tom, že poslankyňa Puškárová mu autom vošla do protismeru. Mal ju podľa vlastných slov len upozorniť na to, že sa mohlo niečo stať jej deťom, ktoré mala mať v aute. Deklaroval, že v tejto súvislosti rád podstúpi aj detektor lži.

Auto Pročka podľa poslanca Juraja Krúpu (SaS) blokovalo auto Puškárovej, člen hnutia Slovensko stál pred autom a kričal na koaličnú poslankyňu.

Z dôvodu, že podporou Puškárovej vyjadrili aj poslanci opozičnej SaS sa Hlas rozhodol na Pročka podať trestné oznámenie.

"Správanie tohto poslanca voči našej poslankyni je neprípustné. Hovorím to ako muž, otec. Aj ako predseda Hlasu budem trvať na dôkladnom prešetrení celej situácie a vyvodení disciplinárnej zodpovednosti," dodal Šutaj Eštok s tým, že poslanec "dlhodobo premieňa parlament na divadlo."

Puškárová zdôraznila, že incident pôvodne riešiť nechcela, ďakuje však straníckym kolegom za podporu. "Pročko v mnohých veciach zavádzal a dovolil si vypúšťať do médií svoju verziu príbehu," uzavrela poslankyňa s dôvetkom, že z incidentu jestvujú aj kamerové záznamy.

(max)

  |  

Izraelská dlhá ruka dosiahne aj do Jemenu, varoval húsíov Katz

Izraelský minister obrany vo štvrtok komentoval nočný letecký útok v Jemene, ktoré si podľa povstaleckej televízie vyžiadali deväť životov, citovala ho agentúra Reuters.

Televízny kanál jemenských povstalcov šíitského hnutia Ansár Alláh uviedol, že sedem ľudí zahynulo v prístave Salif a dve v ropnom zariadení Ras Issa, ktoré sa nachádzajú na západe krajiny. Útoky boli podľa televízie zamerané aj na dve ústredné elektrárne južne a severne od hlavného mesta Saná.

„Varujem lídrov húsíjskej teroristickej organizácie: Izraelská dlhá ruka dosiahne aj na vás,“ napísal minister Jisrael Katz v príspevku na sieti X. „Ktokoľvek zdvihne ruku proti Izraelskému štátu, jeho ruka bude odrezaná, kto ublíži, tomu bude ublížené sedemnásobne,“ dodal.

Obranné sily Izraela (IDF) vo svojom vyhlásení uviedli, že „podnikla presné útoky na vojenské ciele húsíov v Jemene vrátane prístavov a energetickej infraštruktúry v Saná“. Dodali, že zasiahnuté ciele využívali povstalci na vojenské účely, píše Reuters.

Pred správami o izraelských útokoch IDF oznámili, že zachytili raketu vypálenú z Jemenu, zlikvidovali ju ešte pred tým, ako sa dostala nad izraelské územie. V súvislosti s týmto incidentom bol však v strednej časti Izraela vyhlásený letecký poplach. Existovalo totiž riziko padania úlomkov zo zneškodnenej rakety, ktoré by mohli spôsobiť zranenia, ale aj materiálne škody, uviedla agentúra AFP.

Iránom podporovaní húsíovia útočia na Izrael raketami a dronmi od začiatku vojny v Pásme Gazy – od októbra 2023. Okrem toho napádajú aj lode plaviace sa v Červenom mori. Podľa ich vysvetlenia ide o prejav solidarity s Palestínčanmi a snahu prinútiť Izrael, aby vojenskú operáciu v Pásme Gazy ukončil.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo izraelské nálety, ktoré označilo za „hrubé porušenie zásad a noriem medzinárodného práva a Charty OSN“.

(tasr)

  |  

Mesiac je o 180 miliónov rokov starší, ako sa predpokladalo, naznačuje nová štúdia

Vzorky hornín z lunárneho povrchu sa doteraz nesprávne interpretovali, píše štúdia uverejnená v britskom vedeckom týždenníku Nature.

Traja výskumníci zo Spojených štátov, Francúzska a Nemecka tvrdia, že pred 4,35 miliardy rokov sa Mesiac pohyboval blízko Zeme po vysokej eliptickej dráhe.

Počas tohto obdobia silné slapové sily Zeme prudko zahriali Mesiac, čo spôsobilo, že sa z jeho vnútra uvoľnilo na povrch veľké množstvo magmy. Podľa trojice vedcov väčšina vzoriek hornín z povrchu Mesiaca vychladla práve v tomto období, takže neodráža skutočný vznik Mesiaca.

Výskumníci vysvetľujú, že Zem sa krátko po svojom vzniku pred približne 4,5 miliardy rokov zrazila s nebeským telesom veľkosti Marsu, ktoré dostalo meno Theia. Náraz katapultoval do vesmíru veľké množstvo žeravej horniny z kôry a plášťa oboch telies, pričom niektoré zvyšky vytvorili Mesiac.

Vzorky hornín, ktoré priniesli z Mesiaca na Zem astronauti prvých misií Apollo, ako aj bezposádkové misie, naznačili, že povrch Mesiaca sa ochladil pred 4,35 miliardy rokov, čo sa doteraz predpokladalo ako jeho vek.

Vedci však v mesačnej hornine našli aj kryštály minerálu zirkón, ktoré sú ešte staršie, čo vyvoláva pochybnosti o predpokladanom veku Mesiaca, píše agentúra DPA, ktorá štúdiu citovala.

Francis Nimmo, Thorsten Kleine a Alessandro Morbidelli vo svojej štúdii tvrdia, že Mesiac je starý 4,43 až 4,53 miliardy rokov. Poznamenávajú, že toto vysvetlenie lepšie zodpovedá dynamickým modelom vzniku planét v slnečnej sústave.

(tasr)

  |  

Rusko uviedlo, že predstaví personalizovanú vakcínu na liečbu rakoviny

Táto vakcína na báze mRNA, ktorá by mala byť dostupná od začiatku roka 2025, bude poskytovaná ruským občanom bezplatne, ako uvádzajú miestne médiá.

Údajná vakcína bola podľa medializovaných informácií navrhnutá na liečbu rakoviny, nie na prevenciu vzniku nádorov.

Pri jej vývoji sa využili matematické metódy a umelá inteligencia. „Personalizované vakcíny sa vyrábajú na základe genetického materiálu odobratého z nádoru pacienta. V budúcnosti by ich vývoj mal trvať len 30 minút až hodinu," vysvetlil Alexander Gintsburg, riaditeľ Gamalejovho národného výskumného centra pre epidemiológiu a mikrobiológiu.

Vakcína funguje tak, že imunitnému systému pacienta pomáha rozpoznať špecifické proteíny (antigény) na povrchu rakovinových buniek. Po jej podaní telo začne produkovať protilátky, ktoré tieto bunky efektívne likvidujú, informovala ruská agentúra TASS.

Rakovina patrí v Rusku medzi významné zdravotné problémy, pričom v roku 2022 úrady hlásili viac ako 635-tisíc nových prípadov. Najčastejšie diagnostikované typy zahŕňajú rakovinu hrubého čreva, prsníka a pľúc.

Rusko tak nasledovalo príklad iných krajín, ktoré sa venujú vývoju personalizovaných liečebných prístupov k rakovine. V USA vedci nedávno testovali vakcínu na pacientoch s agresívnou formou rakoviny mozgu, pričom výsledky ukázali silnú imunitnú reakciu už dva dni po podaní. V Spojenom kráľovstve prebiehajú podobné pokusy zamerané na melanóm, najnebezpečnejší typ rakoviny kože, ktoré naznačujú zlepšené prežívanie pacientov.

(mm)

  |  

Argentínsky zázrak. Radikálne reformy libertariána Mileiho ťahajú krajinu z recesie

Argentínsky prezident Javier Milei oslavuje prvé úspechy svojich ambicióznych reforiem, ktorých cieľom je stabilizácia ekonomiky a vytiahnutie krajiny z vlečúcej sa recesie.

Podľa argentínskeho štatistického úradu vzrástol hrubý domáci produkt v treťom štvrťroku o 3,9 percenta oproti predchádzajúcemu obdobiu. Tento rast ťahali najmä poľnohospodárstvo a ťažba, zatiaľ čo priemyselná výroba a stavebníctvo vykázali pokles. Tieto údaje vychádzajú z analýz stanice CNN a denníka Financial Times.

Milei, ktorý bol zvolený s cieľom skrotiť hyperinfláciu a transformovať hospodárstvo tretej najväčšej ekonomiky Latinskej Ameriky, zaviedol razantné škrty vo verejných výdavkoch a obmedzil tlačenie peňazí. Tieto kroky pomohli znížiť infláciu a stabilizovať štátne financie. Medzinárodný menový fond (MMF) označil Mileiho reformy za „nad očakávania úspešné“. Prezident si však pripísal aj negatívne dôsledky: nezamestnanosť vzrástla na 7,6 percenta a miera chudoby stúpla na 53 percent.

„Ekonomická a sociálna pohroma, ktorú predpovedali, nikdy nenastala,“ povedal Milei v rozhovore pre Financial Times. „Mám päťdesiatpercentnú podporu aj po tom, čo som zaviedol najväčší úsporný program v našej histórii. Nie je to zázrak?“

Kontroverzné reformy a pragmatické odklony Mileiho vláda znížila verejné výdavky zo 44 percent na 32 percent HDP a vďaka daňovej amnestii sa do finančného systému dostalo približne 15 miliárd dolárov. Zrušenie dotácií na energie a zníženie dôchodkov či platov vo verejnom sektore však vyvolalo kontroverzie. Počiatočná devalvácia pesa a jeho následná stabilizácia znížili tlak na výmenný kurz, čo pomohlo obmedziť dopyt po dolároch na čiernom trhu.

Hoci Milei pôvodne sľuboval dolárovú ekonomiku a zrušenie centrálnej banky, tieto radikálne kroky zatiaľ odložil. Zmiernil aj svoju rétoriku voči Číne, ktorá je kľúčovým obchodným partnerom krajiny. Na nedávnom samite G20 dokonca dostal od čínskeho prezidenta gratuláciu k „odhodlaniu k hospodárskemu oživeniu“.

Argentínsky akciový index Merval vzrástol tento rok o 174 percent, čo signalizuje dôveru investorov v Mileiho reformy. Životná úroveň domácností však klesá – reálne mzdy v súkromnom sektore poklesli o 11 percent, vo verejnom sektore dokonca o 17,5 percenta.

Shila Vilkerová z organizácie Trespuntozero upozorňuje, že Mileiho snahy priniesli stabilitu, no udržateľný rast si vyžaduje prekonanie ďalších výziev. „Zrušenie prísnych kapitálových a menových regulácií je kľúčom k prilákaniu zahraničných investícií a dlhodobému zlepšeniu životnej úrovne,“ uviedla Vilkerová.

Ekonómovia zároveň varujú, že Argentína má za sebou sériu stabilizačných plánov, ktoré neskôr zlyhali. Podľa JPMorgan ekonomika tento rok poklesne o 3 percentá, no v roku 2025 by mohla dosiahnuť rast 5,2 percenta, čo by znamenalo návrat na úroveň HDP z roku 2021.

Milei tak čelí náročnej úlohe: udržať podporu obyvateľstva, dokončiť štrukturálne reformy a zároveň zabezpečiť, aby sa stabilizácia zmenila na dlhodobý rast.