Preskočiť na obsah
  |  

NHL: Tatar skóroval prvýkrát od 24. novembra, New Jersey podľahlo Ottawe 1:2

Slovenský hokejista Tomáš Tatar bodoval v druhom stretnutí za sebou, po 43 dueloch má na konte 11 bodov (4+7).

Tatar vyrovnal na priebežných 1:1. V 35. minúte potiahol útočnú akciu po ľavej strane, prihral Curtisovi Lazarovi, ktorý mu puk vrátil pred bránku a slovenský krídelník zblízka na dvakrát prekonal Antona Forsberga. Bol to jeho prvý gól od 24. novembra, keď skóroval do siete Washingtonu. Senators však dokázali strhnúť víťazstvo na svoju stranu, rozhodol o ňom v 43. minúte obranca Arťom Zub.

Tatar nastúpil vo štvrtom útoku "diablov", odohral 11:02 minúty a vyslal dve strely na bránku. Ottawa potvrdila stúpajúcu formu, dosiahla piate víťazstvo zo šiestich duelov, naopak Devils prehrali štvrtý zápas za sebou.

(tasr)

  |  

Súd v Iráne odsúdil na smrť speváka Amira Tatalooa

Pôvodne bol odsúdený na päť rokov väzenia za rôzne trestné činy vrátane rúhania, najvyšší súd však akceptoval námietku prokurátora umelca odsúdil na smrť za urážku proroka Mohameda.

Verdikt nie je právoplatný a je možné sa proti nemu odvolať.

Amir Tataloo (37) je jedným z najznámejších a najkontroverznejších iránskych umelcov. Má potetované celé telo a otvorene sa vyjadroval k politike a sociálnym aspektom života mladých Iráncov. Jeho hudobný štýl je charakterizovaný ako zmes popu, rapu a R&B.

Svoju kariéru ako hudobník začal v roku 2003 vydávaním skladieb na svojom blogu. V roku 2018 po niekoľkých zatknutiach iránskymi úradmi a nezískaní licencie na umeleckú činnosť od úradov emigroval do Turecka. V decembri 2023 ho turecká polícia po skončení platnosti jeho pasu odovzdala Iránu, kde ho okamžite zatkli.

Amir Tataloo bol tiež odsúdený na desať rokov za propagáciu „prostitúcie“. V iných prípadoch ho obvinili zo šírenia „propagandy“ proti islamskej republike a zverejňovania „obscénneho obsahu“.

Tataloo pritom najprv dobre vychádzal s konzervatívnymi politikmi, ktorí chceli prostredníctvom neho osloviť mladých, liberálne zmýšľajúcich Iráncov, konštatovala AFP. V roku 2015 Tataloo zverejnil pieseň na podporu iránskeho jadrového programu a v roku 2017 sa dokonca stretol s ultrakonzervatívnym iránskym prezidentom Ebráhímom Raísím.

Jeho debutový album vyšiel v roku 2011. Odvtedy vydal 21 albumov. Je prvým Iráncom, ktorý spolupracoval s vydavateľstvom Universal Music Group.

(tasr, afp)

  |  

Donald Trump spustil vlastnú kryptomenu, jej trhová hodnota atakuje 13 miliárd eur

Novozvolený americký prezident Donald Trump predstavil svoju vlastnú kryptomenu s názvom $Trump, ktorá sa krátko po spustení stala virálnym fenoménom.

Podľa portálu CoinMarketCap dosiahla trhová kapitalizácia tejto „meme“ kryptomeny v priebehu niekoľkých hodín 13 miliárd dolárov (zhruba 12,6 miliardy eur).

Projekt je iniciatívou spoločnosti CIC Digital, ktorá je pridružená ku konglomerátu Trumpových podnikov Trump Organization. Tá v minulosti predávala produkty značky Trump, ako sú topánky a parfumy. Kryptomena je opísaná ako „meme coin“ – digitálny token bez vnútornej hodnoty, ktorý je často spojený s internetovými trendmi, no zároveň podlieha vysokej volatilite, referuje stanica BBC.

„Moja nová oficiálna Trump Meme je tu! Je čas osláviť všetko, čo reprezentujeme: víťazstvo,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth.

Z celkového počtu jednej miliardy tokenov bolo vydaných 200 miliónov, pričom zvyšok má byť uvoľnený v priebehu nasledujúcich troch rokov.

Projekt čelí kritike za Trumpovo vlastníctvo 80 percent tokenov prostredníctvom spoločností CIC Digital a Fight Fight Fight, ktoré boli nedávno založené. Kritici tvrdia, že načasovanie spustenia, len niekoľko hodín pred Trumpovou inauguráciou ako 47. prezidenta USA, môže byť zamerané na rýchly zisk.

Webstránka projektu uvádza, že $Trump nie je politickým nástrojom ani investičnou príležitosťou a má oslavovať „lídra, ktorý sa nevzdáva, nech už sú šance akékoľvek“. 

Jeho synovia Erik a Donald už v minulom roku oznámili vlastnú iniciatívu v oblasti kryptomien.

(mm)

  |  

Biden strávil posledný deň v úrade v Južnej Karolíne, privítal prímerie v Gaze

Dosluhujúci americký prezident Joe Biden zároveň zdôraznil, že tento región sa „od základu zmenil".

„Po toľkej bolesti, smrti a stratách na životoch dnes zbrane v Gaze stíchli," povedal Biden počas návštevy v americkom štáte Južná Karolína, kam zavítal v posledný deň svojho funkčného obdobia. Obhajoval pritom svoju rozhodnú podporu Izraela voči kritike, že mohla USA zatiahnuť do rozsiahlejšieho konfliktu, na ktorou sa však podľa vlastných slov zamýšľal.

„Dospel som však k záveru, že opustenie kurzu, ktorým som sa vydal, by nás neviedlo k prímeriu, ktorého sme dnes svedkami. Namiesto toho by to predstavovalo hrozbu širšej vojny v regióne, ktorej sa mnohí obávali. Tento región sa teraz zásadne zmenil," dodal.

Biden v tejto súvislosti zdôraznil, že najvyšší predstavitelia Hamasu boli zabití a vážne oslabení boli na Blízkom východe vďaka Izraelu s podporou USA taktiež vplyvní podporovatelia tohto militantného hnutia. „Hizballáh (libanonské militantné hnutie), jeden z najväčších podporovateľov Hamasu, bol na bojisku výrazne oslabený a jeho vedenie zničené," dodal.

Povedal, že izraelské vojenské ťaženie v regióne bolo „mimoriadne úspešné", čo viedlo okrem iného k stiahnutiu Hizballáhu z Libanonu a nastoleniu nového premiéra a prezidenta tejto krajiny, ktorí podporujú jej suverenitu. Biden okrem toho spomenul aj zvrhnutie dlhoročného prezidenta Bašára Asada v Sýrii a v dôsledku toho aj značné oslabenie Iránu. Teherán sa podľa Bidena teraz nachádza „v najslabšej pozícii za celé desaťročia."

Dohoda o prímerí v Gaze medzi Izraelom a Hamasom začala platiť o 11.15 h miestneho času (10.15 h SEČ), a teda o takmer tri hodiny neskôr, ako pôvodne mala. Dôvodom bolo, že Hamas oneskorene poskytol mená rukojemníčok, ktoré následne v nedeľu prepustil.

Biden v súvislosti s dosiahnutou dohodou povedal, že teraz je na nastupujúcej administratíve Donalda Trumpa, aby ju pomohla realizovať.

Hamas v nedeľu prepustil v súlade s dohodou prvé tri rukojemníčky, tie už dorazili do Izraela, kde sa podrobujú lekárskym prehliadkam, pričom už sa stretli so svojimi matkami, ako informovala izraelská armáda. Prepustenie rukojemníčok privítal Biden aj ďalší svetoví lídri, vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej či nemeckého kancelára Olafa Scholza. Hamas výmenou za rukojemníčky očakáva od Izraela ešte v priebehu nedele prepustenie 90 palestínskych väzňov.

Palestínske militantné hnutie by malo celkovo v prvej z celkových troch fáz prímeria v priebehu 42 dní prepustiť 33 rukojemníkov, zatiaľ čo Izrael má prepustiť 990 až 1650 palestínskych väzňov a zadržaných osôb.

(tasr, afp)

  |  

Predseda Snemovne reprezentantov spochybnil, že Biely dom skutočne riadil Biden

Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson vyjadril pochybnosti o tom, kto v skutočnosti riadil Spojené štáty počas vlády prezidenta Joea Bidena.

V rozhovore pre podcast Honestly s Bari Weissovou opísal situáciu, ktorá podľa neho dokazuje, že Biden nemal plnú kontrolu nad svojimi rozhodnutiami. A ani nad dokumentmi, ktoré podpisoval.

Johnson uviedol, že počas januárového rokovania v Oválnej pracovni, kde sa diskutovalo o pomoci Ukrajine, sa opýtal prezidenta na exekutívne nariadenie, ktoré dočasne zastavilo schvaľovanie nových licencií na export skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy. Tento krok mal podľa Johnsona negatívny vplyv na jeho voličov v Louisiane. Biden však údajne poprel, že by také nariadenie podpísal.

Po vytlačení dokumentu a jeho spoločnom preskúmaní si Biden uvedomil, že podpísal nariadenie, ale myslel si, že ide len o povolenie vykonania štúdie o dopadoch exportu LNG. „Ten človek mi neklamal. On naozaj nevedel, čo podpísal,“ uviedol Johnson.

Johnson vyjadril znepokojenie nad tým, kto v skutočnosti rozhodoval v Bidenovej administratíve. Podľa neho prezident mohol prenechať kľúčové právomoci ľavicovým poradcom výmenou za ich podporu počas prezidentských primárok. „Odchádzal som z toho stretnutia s pocitom neistoty a strachu. Kto teda riadi našu krajinu?“ spýtal sa Johnson.

Johnson zdôraznil potrebu transparentnosti v rozhodovacích procesoch a vyzval voličov, aby sa pýtali, či sú vládne rozhodnutia naozaj v rukách prezidenta, alebo skôr neznámych poradcov s vlastnými záujmami. Podľa neho táto situácia spochybňuje schopnosť administratívy efektívne obhajovať strategické záujmy Spojených štátov. Biely dom zatiaľ na tieto tvrdenia nereagoval.

(mm)

  |  

Psychiatri poslali Ficovi list. Ten ich v reakcii obviňuje z politického zneužívania profesie

Premiér Robert Fico (Smer) vo svojom vyhlásení zdôraznil, že list považuje za politicky motivovaný a zameraný na diskreditáciu súčasnej vlády.

Fico vo svojom vyhlásení adresovanom odborníkom na duševné zdravie Jozefovi Haštovi a Antonovi Heretikovi uviedol, že ich apel nie je prekvapujúci, keďže sú známi ako verejní odporcovia vládnej politiky. Kritizoval ich za zneužívanie profesijného postavenia na politické účely, čo označil za neetické a dehonestujúce.

„Vaše množstvo titulov by u mňa malo vyvolávať rešpekt, no vyvolávate len neúctu a znepokojenie,“ vyhlásil premiér.

Fico tvrdí, že autori listu sa zaradili na stranu politických oponentov, ktorí podľa neho odmietajú rešpektovať výsledky demokratických volieb a snažia sa obísť voľby v prospech získania moci. Obvinil ich z podpory protizákonných praktík, ako sú sledovanie a zneužívanie trestného práva, a pripomenul pokus o atentát na svoju osobu, ktorý spájal s politickou opozíciou.

Zdôraznil, že zmena vlády je možná len prostredníctvom demokratických parlamentných volieb, a nie prostredníctvom „pseudomedicínskych pamfletov“. Kritiku autorov listu rozšíril aj na ich zahraničné aktivity a avizoval, že o ich činnosti bude informovať medzinárodné profesijné organizácie.

Premiér prirovnal súčasnú situáciu k otvorenému listu odborníkov adresovanému Vladimírovi Mečiarovi v roku 1998, pričom tvrdil, že ide o opakovaný scenár snahy diskreditovať úspešných politikov.

(mm)