Ďalšie dve až tri zníženia budú podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) a člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Petra Kažimíra pravdepodobne nasledovať.
Najnovšie údaje naznačujú, že znižovanie sadzieb o štvrť percentuálneho bodu by malo pokračovať, povedal Kažimír v rozhovore pre Bloomberg.
Zvýšená neistota však znamená, že ECB musí zostať v pohotovosti pre prípad, že sa situácia zmení, upozornil.
"Tri alebo štyri zníženia za sebou sú reálne, ale zároveň musím povedať, že na to nemôžeme prisahať," povedal s tým, že pokiaľ ide o budúci týždeň, "pre mňa osobne je to hotová vec".
Agentúra Bloomberg pripomenula, že väčšina Kažimírových kolegov vyslala podobné signály pred prvým zasadnutím ECB v roku 2025, pričom ekonómovia a obchodníci sa s takýmto krokom plne stotožňujú.
Napriek tomu sa však rozprúdila diskusia o tom, ako rýchlo a o koľko musia ďalej klesať náklady na prijaté úvery.
Zatiaľ čo podľa niektorých slabé euro zvyšuje pretrvávajúce inflačné riziká, iní majú obavy, že príliš prísny postoj menovej politiky môže proces dezinflácie zaviesť príliš ďaleko.
"Potrebujeme predovšetkým rovnováhu medzi príliš opatrným a príliš agresívnym konaním," povedal Kažimír.
ECB je podľa neho na správnej ceste pri návrate inflácie k svojmu 2-percentnému cieľu, aj keď táto úloha ešte nie je splnená. Hoci sa očakáva, že rast miezd sa bude ďalej zmierňovať, čo bude tlmiť cenové tlaky v službách, "potrebujeme skalopevný dôkaz, že tento kanál funguje, a to si vyžiada určitý čas," dodal.
Kažimír spomenul aj geopolitické riziká, pričom zdôraznil cenové tlaky, ktoré budú pravdepodobne sprevádzať hospodársku politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ako aj dezinflačné tlaky, ktoré majú pôvod v Číne.
ECB očakáva, že inflácia v eurozóne dosiahne v najbližších mesiacoch dve percentá a bude sa pohybovať okolo tejto úrovne minimálne do roku 2027. Mierne zvýšenie inflácie v decembri tento výhľad nemení a ani nebolo prekvapujúce, čo je názor, ktorý podľa agentúry Bloomberg vyjadrili viacerí predstavitelia ECB vrátane Kažimíra.
"Prichádzajúce údaje odôvodňujú určité pokračovanie našej cesty - nevidím dôvod na pozastavenie - a nevidím ani dôvod hovoriť o znížení v inom rozsahu," povedal guvernér NBS.
"Súčasný rozsah našich škrtov nám umožňuje udržať dynamiku a zároveň zachovať určitú flexibilitu, ktorá je potrebná. Najmä teraz, keď neistota nevykazuje žiadne známky zmiernenia," vysvetlil Kažimír.
Trump pohrozil uzavretím amerických hraníc a zavedením plošných ciel na svetový obchod, čo pravdepodobne zvýši domácu infláciu a prinúti Federálny rezervný systém (Fed) udržiavať vyššie sadzby.
Dolár v reakcii na očakávané vyššie clá v poslednom čase posilnil, čo vyvolalo špekulácie o vplyve na politiku ECB.
Kažimír poznamenal, že zámerom Rady guvernérov je v súčasnosti odstrániť z ekonomiky všetky záťaže bez toho, aby priamo stimulovala dopyt. Neutrálna úroveň sadzieb sa má nachádzať "niekde medzi dvoma a troma percentami, pravdepodobne bližšie k dvom, ako k trom percentám", priblížil.
"Sme závislí od údajov, nie od Fedu," povedal, pričom zopakoval často používané vyjadrenie predstaviteľov ECB: "Monitorujeme výmenný kurz, pretože môže ovplyvniť infláciu prostredníctvom dovozných cien, ale mali by sme sa vyhnúť záverom založeným na krátkodobom vývoji."
"Pravdepodobné negatívne" ekonomické dôsledky Trumpovej politiky považuje za oveľa znepokojujúcejšie ako ich potenciálne inflačný vplyv, najmä vzhľadom na už "veľmi pomalý potenciálny rast".
"Štrukturálne problémy Európy sú oveľa dôležitejšie a bolestivejšie," povedal Kažimír. "S Trumpovou hospodárskou politikou budú problémy Európy s konkurencieschopnosťou ešte väčšie," uzavrel guvernér NBS.
Juraj Celler, ktorý v čele Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR figuroval do 20. januára odišiel po kybernetickom útoku na katastre.
"Spoločne hľadáme náhradu, nie je to jednoduché. Vidíme ten lynč, ktorý je. Oslovili sme viacerých schopných manažérov, ktorí povedali, že v takejto dobe a v takejto situácii, pri tomto opozičnom lynči do tohto nepôjdu. Takže je to veľmi náročné, ale robíme všetko preto, aby bolo meno nejakého človeka 'na stole'. V konečnom dôsledku bude z hľadiska vymenovania rozhodovať vláda," zdôraznil minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).
Celler z ÚGKK SR odišiel podľa svojich slov pre zachovanie stability a dôveryhodnosti úradu.
"Toto rozhodnutie prijímam s plným vedomím zodpovednosti, ktorú táto funkcia nesie, a s cieľom zabezpečiť, aby úrad mohol naďalej efektívne a transparentne plniť svoje poslanie v prospech občanov Slovenskej republiky," uviedol v pondelok Celler.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok vyjadrila poľutovanie nad nariadením amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorým sa začína proces odchodu Spojených štátov z tejto celosvetovej organizácie.
Nad rozhodnutím vyjadrila znepokojenie aj Európska komisia (EK), informuje TASR podľa agentúr AFP a DPA.
"Svetová zdravotnícka organizácia vyjadruje poľutovanie nad oznámením, že Spojené štáty majú v úmysle vystúpiť z organizácie," uvádza sa vo vyhlásení WHO.
Trump počas svojho prvého dňa vo funkcii v pondelok splnil svoj predvolebný sľub, že urobí všetko preto, aby došlo k ukončeniu členstva USA v zdravotníckej agentúre Organizácie Spojených národov (OSN) so sídlom v Ženeve.
Trumpovo rozhodnutie však nemá okamžitú platnosť. Jeho administratíva musí o vystúpení písomne informovať aj generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Potom bude trvať rok, kým vstúpi do platnosti.
"WHO zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane zdravia a bezpečnosti ľudí na svete vrátane Američanov tým, že rieši základné príčiny chorôb, buduje silnejšie zdravotnícke systémy a zisťuje, predchádza a reaguje na mimoriadne situácie v oblasti zdravia vrátane vypuknutia chorôb, často na nebezpečných miestach, kam sa iní nemôžu dostať," píše sa ďalej vo vyhlásení.
Eurokomisia tiež varovala, že Trumpove rozhodnutie by mohlo oslabiť reakciu na budúce pandémie. "Ak chceme byť odolní proti celosvetovým zdravotným hrozbám, potrebujeme globálnu spoluprácu," povedala hovorkyňa EK Eva Hrnčířová.
"Veríme, že americká administratíva toto všetko zváži pred oficiálnym odstúpením." USA sú zďaleka najväčším prispievateľom do WHO. V roku 2023 predstavoval ich podiel na rozpočte 18 percent.
Organizácia bude analyzovať, čo by odchod Spojených štátov znamenal pre jej programy, uviedla s tým, že na poskytnutie podrobností je ešte priskoro.
Trumpov hnev na celosvetovú organizáciu sa datuje od pandémie COVID-19. Počas svojho prvého funkčného obdobia sa pokúsil dosiahnuť odchod USA z tejto organizácie.
Joe Biden sa však stal prezidentom ešte pred uplynutím ročnej lehoty a Trumpove nariadenie zrušil. Trump viní WHO zo zneužívania finančných prostriedkov a zlého riešenia pandémie, píše DPA.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí v utorok uviedol, že Peking je Trumpovým nariadením "znepokojený", zatiaľ čo nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach ho označil za úder medzinárodnému boju proti globálnym zdravotným krízam.
Francúzsky minister obrany považuje zmenu politiky Bieleho domu za „silný stimul“ pre európske štáty, aby viac investovali do vlastnej bezpečnosti, citovala ho agentúra AFP.
Minister Sébastien Lecornu v utorok vyhlásil, že druhé funkčné obdobie amerického prezidenta Donalda Trumpa sa bude vyznačovať najmä odklonom USA od bezpečnostných priorít na európskom kontinente.
Dúfa, že Trumpova politika bude viesť k vyššej autonómii európskych štátov v bezpečnostnej oblasti. Európa by však podľa neho tento proces musela spustiť bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome.
„Možno brutalita prezidentových slov konečne vyvolá šok a uvedomenie,“ vyhlásil. „Po desaťročia tu bolo prítomné pokušenie ukrývať sa pod americkým jadrovým dáždnikom.“
Minister taktiež upozornil na fakt, že Trump vo svojom inauguračnom príhovore ani raz nespomenul vojnu na Ukrajine, čo podľa neho značí, že záujem o Európu vo Washingtone klesá.
Lecornu v rozhovore kritizoval bývalého francúzskeho ministra zahraničia a aktuálneho podpredsedu Európskej komisie pre prosperitu a priemyselnú stratégiu Stéphana Séjourného.
Ten v pondelok povedal, že s Trumpom by sa mohla uzavrieť dohoda, na základe ktorej by sa EÚ výmenou za výhodné obchodné podmienky s USA zaviazala odoberať väčšie množstvo amerického vojenského materiálu.
„Nevymeníme našu bezpečnosť za hamburgery a nemecké autá,“ vyhlásil Lecornu.
Izraelská armáda v utorok oznámila, že v meste Džanín na Západnom brehu Jordánu spustila operáciu proti teroristickým jednotkám.
Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva pri operácii zatiaľ zahynul jeden človek. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, Reuters a denníka Times of Israel.
Armáda a izraelská spravodajská služba Šin bet v spoločnom vyjadrení oznámili, že spolu s izraelskou pohraničnou políciou začali v Džaníne vojenskú operáciu.
Times of Israel uviedol, že operácia bude trvať najmenej niekoľko dní. Informoval tiež o izraelskom dronovom útoku na infraštruktúru, ktorú v meste údajne využívajú teroristické skupiny.
Cieľom je podľa armády "zachovať slobodu konania armády" na Západnom brehu Jordánu, zneškodniť teroristickú infraštruktúru a eliminovať bezprostredné hrozby.
Palestínske ministerstvo zdravotníctva hlásilo jedného mŕtveho Palestínčana a štyri ďalšie zranené osoby. Palestínske bezpečnostné sily podľa Reuters uskutočňovali v Džaníne niekoľkotýždňovú operáciu, ktorej cieľom bolo údajne obnoviť kontrolu nad mestom, kde pôsobí viacero ozbrojených militantných skupín.
Operácia prichádza len dva dni po tom ako vstúpila do platnosti dohoda o prímerí medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas v Pásme Gazy. Reuters upozorňuje, že operácia v Predjordánsku môže vyvolať viac násilia.
Líder hnutia Republika a poslanec Európskeho parlamentu sa počas utorkovej debaty o dezinformáciách v Štrasburgu rozhorčil.
Poslanec Ľudovít Ódor (Progresívne Slovensko) zverejnil na sociálnej sieti video ukazujúce Uhríka, ktorý sa dostal do slovnej potýčky s predsedníčkou europarlamentu Robertou Metsolou.
Počas Uhríkovho rečnenia odkázal svojím eurokolegom v pléne "shut up, please" - v preklade "držte huby, prosím". V reakcii na to mu Metsola vypla mikrofón s poznámkou, že takto sa vyjadrovať nemôže.
Pre Aktuality priznal, že ho rozhodnutie predsedníčky Európskeho parlamentu rozhorčilo.
"V skratke išlo o to, že som povedal, že hlavným fact-checkerom na Facebooku v Nemecku je moslim, a progresívci začali na mňa hlasno vykrikovať, že som homofób a rasista. Predsedníčka ich neupozornila, nechala vykrikovať a po mojej výzve, aby boli ticho, radšej vypla mňa," zhodnotil.
Nespokojný s jeho prejavom je však aj spomínaný Ódor, podľa ktorého sa pokúsil Uhrík "umlčať inú europoslankyňu vulgárnym výrazom".
"V Európskom parlamente nie je bežné používanie takéhoto jazyka a europoslanci boli viditeľne v šoku z jeho grobianstva," napísal Ódor s tým, že ho mrzí, že "v mene našej krajiny vystupujú ľudia, ktorí robia Slovensku akurát hanbu".
Slovenská informačná služba poskytla získané informácie príjemcom zo zákona a udelila súhlas na informovanie poslancov Národnej rady SR ústnou formou v takom rozsahu, aby nebol zmarený účel trestného konania.
Hovorkyňa SIS Katarína Némová spresnila, že SIS disponuje "závažnými informáciami o dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení, ktorého účelom je destabilizácia Slovenskej republiky".
"Vzhľadom na závažnosť obsahu a stupeň utajenia správy nie je možné poskytnúť bližšie informácie," dodala Némová.
Prezident Peter Pellegrini sa chystá sídlo SIS navštíviť v stredu. "Prezident SR Peter Pellegrini obdržal správu SIS, ktorá bola v utorok predmetom rokovania Národnej rady SR. Na základe týchto informácií požiadal riaditeľa SIS, aby sa mohol oboznámiť so všetkými relevantnými informáciami," spresnila kancelária.
Rokovanie sa uskutoční dopoludnia aj za účasti ďalších silových zložiek štátu.
Poslanci národnej rady budú v mimoriadnej schôdzi o opozičnom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde pokračovať v neverejnom režime. Oznámil to podpredseda parlamentu poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas) po tom, čo ho o to požiadal premiér Robert Fico (Smer).
Fico informoval poslancov o správe, ktorá obsahuje utajované skutočnosti. Verejné má byť tak len hlasovanie o návrhu na odvolanie vlády, ktoré má prísť na rad ešte v utorok. Opozícia to kritizuje.
Žiada, aby bol zvyšok rozpravy štandardne verejný. V popoludňajších hodinách opozícia oznámila, že zvolá novú mimoriadnu schôdzu a tej aktuálnej sa už nezúčastní.
Poslanci z opozičného KDH prednesenú správu Ficom skritizovali. "Odsudzujem v rámci celého KDH takéto počínanie, že informácie, ktoré by si bežný človek mohol nájsť na googli či sociálnej sieti, boli utajované a nemôžeme verejne diskutovať a vystupovať," vyhlásil líder hnutia Milan Majerský.
Františka Mikloška (KDH) štýl a obsah utajovanej správy zamrzel, pretože mu pripomenul štýl Štátnej bezpečnosti a komunistov počas boja proti veriacim, keď boli upodozrievaní zo spojenia s imperialistickým západom a "reakčným" Vatikánom.
"Nie my pripravujeme 'majdan', ale mám vážne obavy, že táto vládna garnitúra pripravuje 'majdan'," povedal s tým, že na protestoch môže dôjsť k provokácii, ktorú následne využije koalícia.
Mária Kolíková z SaS považuje správu za "absurdnú" a strana sa podľa nej nedozvedela nič také, čo by malo prebiehať v neverejnom režime.
"To, čo bola zámienka na to, aby to bola neverejná schôdza, boli obvyklé 'bláboly' Roberta Fica, aké si môžete bežne pozrieť v jeho videách, spriadanie nejakých konšpiračných teórií, kto je s kým prepojený, aké protesty sa pripravujú proti vláde. S jednou výnimkou sú všetky informácie verejne dostupné," priblížil poslanec Ondrej Dostál (SaS).
Nebol podľa neho žiaden dôvod, aby časť schôdze či celé rokovanie k odvolávaniu vlády bolo neverejné. Vyslovovanie nedôvery voči vláde je nástroj kontroly parlamentu voči vláde a táto kontrola musí byť verejná, tvrdí Dostál.
"Také sa nikdy nič nestalo na Slovensku a som presvedčený, že nikdy sa nič také nestalo ani v žiadnej demokratickej krajine," poznamenal.
Predseda PS Michal Šimečka tvrdí, že Robert Fico sa bojí hovoriť o svojich zlyhaniach a preto sa uchyľuje k nástrojom diktátorov.
„Aj takto vyzerá ťahanie Slovenska preč z Európy. Obmedziť opozícii čas na rozpravu, pretlačiť nočné rokovanie. Potom úplne zrušiť verejnú rozpravu parlamentu, vylúčiť z nej médiá a verejnosť. A zneužiť tajnú službu na absurdné odvádzanie pozornosti. Je to absolútny škandál,“ napísal Šimečka na sociálnej sieti.
Predsedníčka eurokomisie v pondelok v Davose vo Švajčiarsku povedala, že Únia bude „pragmaticky“ pristupovať k vzťahom s USA počas druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa.
„Parížska dohoda je naďalej najväčšou nádejou celého ľudstva. Takže Európa nezmení svoj kurz a bude pokračovať v spolupráci so všetkými krajinami, ktoré chcú chrániť prírodu a zastaviť globálne otepľovanie,“ vyhlásila Ursula von der Leyenová na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF).
S novou vládou Trumpa Únia podľa nej nadviaže rýchlo kontakty, bude hovoriť o spoločných záujmov a bude pripravená rokovať. „Budeme pragmatickí, ale vždy si budeme stáť za svojimi zásadami,“ vyhlásila. Podotkla, že pre obe strany sú vzájomné vzťahy dôležité, pretože v ekonomickej oblasti tvoria 30 percent objemu svetového obchodu.
Agentúry AFP a DPA pripomenuli, že šéfka Komisie reagovala na jedno z prvých Trumpových nariadení v úrade, ktorým je opätovné odstúpenie od dohody o obmedzení globálneho otepľovania.
Von der Leyenová venovala veľkú časť prejavu potrebe budovať partnerstvá mimo Spojených štátov. Úniu vyzvala na konštruktívne vzťahy s Čínou, hoci medzi Pekingom a Bruselom rastie napätie v oblasti obchodu, konštatovala šéfka Komisie.
„V roku 2025 si pripomíname 50 rokov diplomatických vzťahov Únie s Čínou. Vnímam to ako príležitosť viesť dialóg, prehĺbiť naše vzťahy s Čínou a – tam, kde je to možné – aj rozšíriť naše obchodné a investičné vzťahy,“ povedala.
Von der Leyenová oznámila, že členovia jej novej komisie na svojej prvej zahraničnej ceste navštívia Indiu. „Spolu s premiérom (Naréndrom) Módím chceme posilniť strategické partnerstvo s touto najväčšou krajinou a demokraciou na svete,“ doplnila.
„V zásade sú to naše návrhy, niektoré sme už predkladali v parlamente,“ reagoval na premiérov návrh Richard Vašečka z Kresťanskej únie. S predstavenou zmenou ústavy by súhlasil.
Premiér Robert Fico (Smer) počas odvolávania vlády v utorok priblížil, ako si predstavuje úpravu legislatívy v kultúrno-etických otázkach, ktorú avizoval minulý víkend vo videu. Vláda podľa jeho slov príde v krátkom čase s ústavnými iniciatívami, ktoré sa budú týkať hodnotových otázok.
Fico mieni predstaviť tri návrhy na zmenu ústavy, do ktorej chce zakotviť, že existujú iba dve pohlavia.
Druhou zmenou má byť naviazanie Štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP) na znenie ústavy.
„ŠVP musí byť v súlade so zásadami a hodnotami ústavy. Všetko nad to budú musieť odsúhlasovať rodičia,“ vyhlásil premiér Fico.
„Našou povinnosťou bude v ústave povedať, že Slovensko pozná iba dve pohlavia, muža a ženu,“ doplnil. Treťou témou, ktorú budú v ústave upravovať, je problematika adopcie detí. Chce do nej presunúť ustanovenia, že dieťa si nemôže adoptovať pár rovnakého pohlavia. Toto ustanovenie sa momentálne nachádza v zákone o rodine.
SNS nie je spokojná s Druckerom
Poslankyňa za SNS Dagmar Kramplová pre Štandard uviedla, že Slovenská národná strana podporuje premiérovu iniciatívu na zmenu ústavy.
„Nikdy nebudeme súhlasiť s tým, aby dve osoby rovnakého pohlavia vychovávali deti,“ povedala Kramplová.
Poslankyňa kritizovala Druckera. „Čo sa týka ministerstva školstva, máme veľké výhrady voči spôsobu vedenia rezortu pánom Druckerom práve v týchto témach. Takže budeme veľmi radi, ak by sa tieto návrhy dostali do ústavy,“ uviedla Kramplová.
Poslanci SNS neboli o premiérovej snahe na zmenu ústavy informovaní dopredu. „Pravdepodobne premiér rokoval na úrovni pána predsedu Danka,“ dodala poslankyňa.
Vašečka: Otázne je, či bude za celá koalícia
Richard Vašečka (KÚ) pre Štandard povedal, že so zmenou ústavy v rozsahu, ako ho predstavil premiér, by súhlasil.
„V zásade sú to naše návrhy, niektoré sme už predkladali v parlamente,“ priblížil Vašečka.
Dodal, že za hodnotové otázky Kresťanská únia v parlamente vždy hlasovala bez ohľadu na to, kto predkladal zmenu zákona.
Na otázku, či sa v parlamente nájde 90 poslancov, ktorí by za zmenu zákona hlasovali, odpovedal, že to je otázka na vládne strany. „Ak koalícia nebude celá za, deväťdesiatku na zmenu ústavy budeme s opozíciou škriabať veľmi ťažko,“ uviedol Vašečka.
Líder strany Hlas v utorok ubezpečil, že Slovensko je dôležitou krajinou pre Európsku úniu, a tá je kľúčová pre Slovensko, pričom je podľa neho dôležité, aby Únia bola konkurencieschopná aj po nástupe novej americkej administratívy.
"Progresívna opozícia nás ide presviedčať, že meníme smerovanie Slovenska. Za Hlas môžem povedať, že je to absolútny nezmysel. Pre stranu Hlas neexistuje iný životný priestor ako ja Európska únia a NATO. Hovorili sme to pri založení strany, tvrdíme to počas vládnutia a budeme aj naďalej," vyhlásil Matúš Šutaj Eštok (Hlas).
Benefity sú podľa neho významnejšie a prínosnejšie pre našu krajinu oproti akémukoľvej stavu mimo týchto medzinárodných organizácií.
"Odmietame úvahy a diskusie o prípadnom odchode z EÚ a NATO. Zostáva stále platné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov, ktoré zdôrazňuje členstvo Slovenska v štruktúrach Únie a NATO," poznamenal.
Slovenskej opozícii odporúča "menej hystérie a viac opozičnej práce založenej nielen na obsesii aktuálnou vládou."
Pripomenul, že Slovensko nemá byť Úniou iba riadené, ale je dôležité presadzovať suverénnu zahraničnú politicku na všetky štyri strany.
"Bezcieľne obviňovať a páliť mosty vie každý, budovať spojenia vie len málokto. Preto vyzývam aj koaličných kolegov, aby predtým, ako niečo povedali, možno viackrát porozmýšľali, či takéto vyjadrenia zbytočne nerozvíria nálady u našich priateľov a spojencov," uviedol Šutaj Eštok.
Reagoval tak na vlnu reakcií po oznámení opozičnej SaS, ktorá chce doplniť do ústavy, že Slovenská republika je členom EÚ a NATO. Potrebuje však aj podporu koalície. SaS sa špeciálne obrátila na stranu Hlas, aby jej návrh podporila.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) v spravodajstve STVR komentoval návrh opozičnej SaS zakotviť do ústavy členstvo SR v EÚ a NATO.
Pripomenul, že Slovensko vstúpilo do oboch spoločenstiev na základe referenda a takým istým pravidlom by sa malo riadiť aj prípadné vystúpenie, ktoré označil za krajné riešenie. Zároveň uviedol, že Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ ani z NATO.
"Ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase. Menia možno niektoré základné otázky alebo princípy fungovania, ktoré boli v čase, keď sme do nich vstupovali. Preto tu musia ostať otvorené dvere pre situáciu, že by sme eventuálne uvažovali aj tak už o krajnom riešení, ako je vystúpenie z EÚ," povedal Gašpar.
Kandidát pravicovej CDU na post spolkového kancelára vyzval na koordináciu medzi európskymi spojencami, citovala ho agentúra DPA.
So staronovým americkým prezidentom je podľa Friedricha Merza možná zmysluplná diskusia aj napriek Trumpovým blízkym vzťahom s takzvanou „krajnou pravicou“.
„Európania si teraz musia rýchlo sadnúť a prediskutovať dve zásadné otázky,“ povedal Merz, ktorý je vo februárových voľbách považovaný za favorita. V prvom rade musia podľa neho prehodnotiť, či robia dostatok pre vlastnú bezpečnosť. V druhom rade musí Európa diskutovať o posilnení svojej pozície v obchodných vzťahoch s USA.
Merz pre rozhlas Deutschlandfunk k Trumpovi uviedol, že veľmi dobre vychádza s európskou „krajnou pravicou“. To však podľa neho „neznamená, že Trump nevedie zmysluplné rozhovory aj so všetkými ostatnými, ak to je v záujme Spojených štátov“.
Berlín musí podľa lídra nemeckej opozície spolu so spojencami v NATO a EÚ prevziať vedúcu pozíciu a s ňou spojenú zodpovednosť. Vyzval tiež na zvýšenie spolupráce v zbrojárskej oblasti, keďže európske štáty sú stále závislé na dodávkach z USA.
Merz sa v rozhovore kriticky vyjadril aj k nedávnej utajovanej analýze nemeckej ambasády vo Washingtone, ktorá unikla na verejnosť. Veľvyslanec Andreas Michaelis v nej varoval vládu pred nebezpečenstvami pre Nemecko počas Trumpovho druhého funkčného obdobia.
Pravicový kandidát, ktorý zvíťazil v novembrovom prvom kole volieb hlavy štátu, vedie v prieskumoch verejnej mienky, píše agentúra Reuters.
Prezidentský kandidát Călin Georgescu, ktorého víťazstvo zrušil 6. decembra 2024 rumunský ústavný súd, zostal hlavnou voľbou voličov pred opakovanými voľbami, ktoré sa uskutočnia 4. a 18. mája, ukázal prieskum verejnej mienky spoločnosti Avangarde.
Prieskum, ktorý citoval spravodajský portál Hotnews.ro, uskutočnila Avangarde v dňoch 10. až 16. januára na vzorke 1 354 ľudí, štatistická odchýlka je 2,6 percenta.
Georgescu, ktorý je podľa Reutersu kritikom NATO, získal v prieskume podporu 38 percent opýtaných. Navrhovaný koaličný kandidát Crin Antonescu by bol prvou voľbou pre 25 percent opýtaných. Starosta Bukurešti Nicușor Dan by presvedčil 17 percent respondentov.
Georgescova vyzývateľka zo zrušených volieb Elena Lasconiová, líderka opozičnej Únie za záchranu Rumunska, by získala len šesť percent hlasov.
Rumunský ústavný súd jednostranne zrušil prezidentské voľby dva dni pred konaním druhého kola, pričom sa odvolal na správu spravodajskej služby, podľa ktorej údajne Rusko spustilo „dezinformačnú kampaň“ na platforme TikTok s cieľom Georgescovho víťazstva.
Dozorový prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline zrušil obvinenie exministra dopravy i financií Jána Počiatka z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v kauze Lemikon.
Pre TASR potvrdil zrušenie obvinenia hovorca Krajskej prokuratúry v Žiline Martin Kokles s tým, že dôvodom je premlčanie po novele Trestného zákona.
Rozhodnutiu prokurátora predchádzala sťažnosť zo strany obvineného. "Na podklade sťažnosti dozorový prokurátor zrušil dňa 11. decembra 2024 obvinenie Ing. J. P., ktoré mu bolo vznesené za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Dôvodom rozhodnutia prokurátora bol fakt, že v dôsledku zmien v Trestnom zákone zanikla trestnosť činu, čo predstavuje prekážku neprípustnosti trestného stíhania, pretože je trestné stíhanie premlčané," spresnil Kokles.
Kauza Lemikon sa týka sporu schránkovej spoločnosti Lemikon Limited s národnou lotériovou spoločnosťou Tipos o 33 miliónov eur. Najvyšší súd SR v roku 2008 rozhodol v prospech Lemikonu a vtedajší minister financií Počiatek sa rozhodol spor urovnať dohodou o vyplatení dvoch miliárd korún (66,39 milióna eur).
Tipos sa následne snažil kauzu zvrátiť s tým, že si bude späť nárokovať vyplatenú prvú splátku vo výške 16 miliónov eur. V auguste 2019 Tipos na Najvyššom súde uspel. Kauzu neskôr opäť pripomenulo video, v ktorom Počiatek žiadal vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku o podporu pre jeho kroky týkajúce sa Tiposu.
Prezident USA v pondelok avizoval zavedenie ciel a daní na cudzie štáty, hoci ich nešpecifikoval, pripomenula agentúra AFP.
Európska únia je v prípade potreby „pripravená brániť svoje ekonomické záujmy“, odpovedal v pondelok eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis na otázky novinárov, ako vníma slová amerického prezidenta Donalda Trumpa o zavedení ciel.
Trump bezprostredne po zložení prísahy v Kapitole vo Washingtone hovoril o tom, že zavedie „clá a dane na cudzie krajiny“, avšak bez toho, aby špecifikoval možné opatrenia.
Dombrovskis v pondelok večer po stretnutí ministrov financií eurozóny v Bruseli v tejto súvislosti upozornil, že potenciálny obchodný konflikt EÚ so Spojenými štátmi by mal „značné ekonomické náklady pre každého, vrátane Spojených štátov“.
„Ak bude potrebné brániť ekonomické záujmy Európy, sme pripravení to urobiť. Tak ako sme to urobili počas prvej Trumpovej administratívy v rokoch 2017 až 2021, keď zaviedol clá na oceľ a hliník,“ zdôraznil eurokomisár.
Pripomenul, že EÚ vtedy odpovedala „primeraným spôsobom“, keď ako odpoveď zaviedla colné príplatky na sériu amerických produktov, vrátane motocyklov Harley-Davidson a alkoholického nápoja bourbon.
„Tvárou v tvár hrozbám Donalda Trumpa musí aj Európska únia pracovať na odolnosti svojho hospodárstva,“ vysvetlil Dombrovskis s tým, že to znamená „diverzifikovať“ svoje obchodné dohody po celom svete.
Únia v tomto duchu aj koná, lebo tesne koncom minulého týždňa oznámila posilnenie svojho obchodného partnerstva s Mexikom a v pondelok, tesne pred inauguráciou Donalda Trumpa, sa EÚ dohodla na obnovení rokovaní o dohode o voľnom obchode s Malajziou, vymenovala AFP.
Návrh na odvolanie vlády podali spoločne opozičné strany, argumentujú následkami konsolidácie verejných financií aj zmenou zahraničnopolitického smerovania Slovenska smerom na Východ.
Premiér Robert Fico (Smer) chce poslancov Národnej rady SR počas utorkovej mimoriadnej schôdze k návrhu na jeho odvolanie informovať o obsahu správy, ktorá je dôverného charakteru. Preto po svojom vystúpení v pléne žiada neverejnú schôdzu.
V rokovacej sále vystúpil Fico po tom, ako za navrhovateľov predstúpil líder opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.
Podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas) návrhu Fica, aby bola rozprava kvôli dôvernosti správy neverejná, vyhovel.
"Toto je škandál a neuveriteľná hanba. Premiér sa bojí diskutovať o svojich zlyhaniach. Požiadal o neverejné rokovanie Národnej rady. Nechce, aby verejnosť vedela, o čom sa rozprávame," reagoval Šimečka.
Fico nekonkretizoval, o akej správe chce informovať. Svoje vystúpenie okrem iného začal úspechmi, ktoré dosiahla jeho vláda.
Hovoril o príplatkoch za nočnú prácu, vyšších opatrovateľských príspevkoch, zabezpečení 13. dôchodkov či znížení sadzieb DPH na vybrané potravy.
"Urobili sme všetky opatrenia, aby nešla elektrina ani plyn hore," dodal. Taktikou opozície podľa premiéra je, že sa najprv snaží súpera zdiskreditovať a keď to nevyjde, chce ho zatvoriť. Následne očakáva etapu "zneužívania ulíc".
Najvyšší súd (NS) SR zaradil odsúedeného na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, tiež mu uložil trest prepadnutia veci.
Rozsudok prvostupňového súdu, ktorým Magáta odsúdili za extrémizmus na trest odňatia slobody na šesť rokov, tak NS zrušil.
K rozsudku sa prostredníctvom svojho oficiálneho kanálu na sociálnej sieti vyjadril aj Marián Magát.
"Najvyšší súd mi dal tú najspodnejšiu hranicu za vyše 20 skutkov, čo len dokazuje, že sudcovia Najvyššieho súdu vnímali tieto tzv. trestné činy - ktoré ani trestnými činmi nie sú - ako absolútny nezmysel," uvádza v hlasovom zázname odsúdený.
Na Najvyššom súde SR v utorok prebehol odvolací proces s Mariánom Magátom, obžalovaným z rozširovania extrémistického materiálu vrátane svojej knihy Židokracia.
Obžalovaný počas utorkového procesu navrhol zrušiť rozsudok prvostupňového súdu, ktorý ho uznáva za vinného z extrémizmu, a vrátiť jeho vec súdu na opätovné prejednanie. To isté žiadala aj prokurátorka.
Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku odsúdil Mariána Magáta za extrémizmus minulý rok v októbri na trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov.
Za vinného ho sudca uznal celkovo z 21 skutkov. Prokurátor aj obžalovaný sa vtedy voči rozsudku odvolali.
Rodina sudcu kasačného súdu Serhija Žukova býva na štvorhektárovom pozemku neďaleko Kyjeva s dvoma domami, hoci v majetkovom priznaní uviedol len vlastníctvo dvoch bytov v Kyjeve a Dnipre.
Investigatívny portál Bihus.Info v utorok zverejnil správu o dlhoročnom právnikovi a sudcovi Serhijovi Žukovovi. Ten od roku 2017 pôsobí na Hospodárskom kasačnom súde Najvyššieho súdu Ukrajiny, predtým pracoval ako právnik s vlastnou advokátskou kanceláriou v meste Dnipro na východe Ukrajiny, kde tiež pôsobil ako miestny poslanec.
V majetkovom priznaní Žukova a jeho manželky Jevhenije – ktorá je tiež sudkyňa, konkrétne na okresnom správnom súde v Kyjeve – sa uvádzajú dva byty, jeden v hlavnom meste a jeden v Dnipre, dve autá značky Volkswagen (Touareg a Golf) a jedno parkovacie miesto.
Sudcova rodina však podľa zistení Bihusu nežije v byte, ale vo vile ležiacej blízko Kyjeva. Na pozemku o rozlohe štyroch hektárov stoja dva domy, skleníky, vínna pivnica a rozprestierajú sa na ňom vinice, kus lesa a kaskáda jazier.
Bihus konštatoval, že pri súčasných cenách na ukrajinskom realitnom trhu by celý komplex mohol mať hodnotu jedného milióna dolárov.
Majetkové vyhlásenie sudcu neobsahuje žiadne údaje o týchto pozemkoch. Plocha komplexu je totiž tvorená 11 parcelami, ktoré majú rôznych vlastníkov, často ľudí zo Žukovovho blízkeho okruhu. Kupovať pozemky a stavať na nich začali títo ľudia najneskôr v roku 2020.
Dom, v ktorom sudca s rodinou žije a niekoľko ďalších pozemkov patrí Žukovovmu starému známemu menom Andrij Moskaľ, ktorý tiež pochádza z Dnipra a pracuje ako realitný maklér, zistil Bihus. Pozemky s vinicami zase patria Vladyslavovi Dmytrukovi, ktorý sa so Žukovom tiež „pozná dlhý čas“, a ktorý pozemky kúpil od Žukovovho spolupracovníka menom Bohdan Žyla.
Celkovo najväčší pozemok o rozlohe 180 árov patrí Dmytrovi Žorničenkovi, ktorý je podľa zistení Bihusu „dlhoročným blízkym známym“ sudcu Žukova. Ten na Žorničenka previedol časť svojej advokátskej praxe v roku 2017.
Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík (nezaradení) odišli z klubu SNS vlani v októbri. Huliak však deklaroval vláde Roberta Fica plnú podporu.
Šéf koaličnej SNS a podpredseda Národnej rady Andrej Danko ponúkol poslancovi Rudolfovi Huliakovi (nezaradený) post podpredsedu parlamentu a požiadal o návrat poslancov okolo Huliaka do klubu SNS.
Huliakovci sa však so SNS nedohodli na návrate do poslaneckého klubu. Predseda Národnej koalície Huliak podľa Danka odmietol ponuku stať sa podpredsedom parlamentu. Danko tvrdí, že Huliak sa dohodol s premiérom Robertom Ficom.
„Huliak nám potvrdil, že je dohodnutý s premiérom a rozsah tejto dohody musí národu povedať Robert Fico,“ vyhlásil Danko.
S huliakovcami už rokovať nebude. „Tí ľudia nedodržiavajú elementárnu slušnosť k politickej strane, ktorá ich dostala do parlamentu. Ja sa toho účastniť nebudem,“ poznamenal šéf SNS.
Dodal, že vnímal aj úškrnok od Huliaka, pretože „som dostal ultimatívne termín a pýtal sa ma, či to bude po dobrom alebo po zlom“.
Cez víkend Huliak adresoval predsedovi SNS otvorený list, v ktorom ho žiada o osobné rokovanie s cieľom "vyriešenia kritickej situácie, ktorá pretrváva posledných päť mesiacov".
Aktuálnu politickú situáciu vníma veľmi negatívne, hovorí, že takto to trvá posledný rok a eskaluje posledných pár mesiacov. Chce, aby vláda vydržala počas celého volebného obdobia. Deklaroval plnú podporu vládnej koalícii, najmä premiérovi Robertovi Ficovi (Smer).
"Nemáme záujem ani na predčasných voľbách, ani na úradníckej vláde, naopak, máme záujem na tom, aby táto vláda dovládla do ďalších riadnych parlamentných volieb v roku 2027," napísal Huliak, ktorý je lídrom mimoparlamentnej strany Národná koalícia.
Na jeseň minulého roka odišiel Huliak spolu s poslancami Ivanom Ševčíkom a Pavlom Ľuptákom z klubu SNS. Avizovali, že naďalej plánujú dodržiavať koaličnú zmluvu a podporovať vládu.
Svoj odchod odôvodnili tým, že po tom, čo žiadali o zmenu názvu klubu SNS a väčšie zviditeľnenie ich strany, začali byť ignorovaní a "absolútne odpojení".
Následne poslanci okolo Huliaka požiadali o jedno ministerstvo z portfólia SNS, primárne o rezort životného prostredia.
"Budeme dodržiavať vládny program a budeme súčinní pri dodržiavaní koaličnej zmluvy," vyhlásil Huliak koncom októbra 2024, keď odchádzal z klubu SNS.
Do vojnou zničenej palestínskej enklávy začala počas uplynulých dní prúdiť potrebná humanitárna pomoc, pričom v pondelok to bolo 900 kamiónov a nasledujúcich desať dní tam podľa Kataru dopravia 12,5 milióna litrov paliva, pripomenula agentúra AFP.
„Gaza vyzerá ako obrovské zrúcanisko,“ vyhlásil v pondelok na svojej inaugurácii prezident Donald Trump. Vzápätí uviedol, že si nie je istý tým, či sa prímerie podarí udržať.
Trump je označovaný za podporovateľa Izraela, v prvý deň svojho funkčného obdobia podpísal výkonné nariadenie, ktorým zvrátil možnosť uvaliť sankcie na židovských osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu, ktorí sú podozriví z násilia na Palestínčanoch.
Trumpove rozhodnutie privítali najmä radikálni pravicoví izraelskí politici. Bývalý minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir označil rozhodnutie amerického prezidenta za historické.
Predstavitelia Palestínskej samosprávy v reakcii uviedli, že Trump tým podnecuje páchanie násilia a upozornili na nedávny útok židovských osadníkov, pri ktorom 21 Palestínčanov utrpelo zranenia.
V nedeľu palestínske hnutie Hamas prepustilo prvé tri izraelské rukojemníčky výmenou za 90 palestínskych väzňov v Izraeli. Ďalšia výmena by sa podľa agentúry AFP mala uskutočniť v sobotu.
Vysídlení obyvatelia Gazy sa tiež postupne vracajú do zvyškov svojich domovov a záchranné tímy prehľadávajú trosky a telá obetí. Z mnohých stavieb ostali iba ruiny a viacerí obyvatelia si na ich mieste stavajú stany.
Dohoda o prímerí medzi Izraelom a Hamasom vstúpila do platnosti v nedeľu o 11.15 miestneho času (10.15 SEČ). V prvej fáze prepustia izraelských rukojemníkov a palestínskych väzňov a izraelská armáda sa stiahne k hraniciam.
Následne by sa malo začať nové kolo rokovaní, ktorých výsledkom bude prepustenie všetkých rukojemníkov, úplne stiahnutie Izraela a trvalé prímerie.
Syn migrantov z Rwandy Axel Rudakubana v júli minulého roka zavraždil na tanečnom kurze s témou Taylor Swiftovej tri dievčatá vo veku šesť, sedem a deväť rokov, v pondelok na súde v Liverpoole priznal vinu vo všetkých bodoch obžaloby.
Britský premiér Keir Starmer v utorok vyhlásil, že zavraždenie troch dievčat na tanečnom kurze musí viesť k „zásadnej zmene“ v tom, ako štát chráni svojich občanov. Podľa neho musí vláda zodpovedať aj „ťažké otázky“, prečo úrady nezastavili násilím posadnutého tínedžera ešte pred útokom.
V televíznom prejave spresnil, že verejné vyšetrovanie sa bude zaoberať aj pochybeniami v prípade.
Rudakubana sa v pondelok k vraždám a k pokusu o zavraždenie ďalších desať osôb priznal. Súd pravdepodobne vynesie rozsudok vo štvrtok.
Po domovej prehliadke ho polícia obžalovala z prechovávania teroristického materiálu (výcvikovej príručky teroristickej siete al-Káida) a výroby vysoko toxického jedu ricín. Spolu je obvinený zo 16 činov.
S odvolaním sa na tlačové oddelenie tamojšej tajnej služby (SBU) o tom informoval denník Ukrajinska pravda.
Oleg Druz v rokoch 2022 až 2024 podľa medializovaných informácií získal lukratívny majetok rôzneho druhu, ktorý nevedel vydokladovať a prihlásil ho na blízkych príbuzných.
Reč je minimálne o jednom súkromnom dome, dvoch apartmánoch, byte, dvoch pozemkoch a štyroch luxusných vozidlách značky BMW.
Pri prehliadkach u neho vyšetrovatelia Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) našli aj 152-tisíc amerických dolárov a 34-tisíc eur v hotovosti.
Druz je podľa Ukrajinskej pravdy zároveň zástupcom veliteľa Ústrednej vojenskej polície a rozhoduje o spôsobilosti vojenského personálu na výkon služby.
Vysoký funkcionár by v prípade preukázania viny mohol skončiť vo väzení až na desať rokov a aktuálne sa rieši otázka zaistenia spomenutého majetku.
Slovenská republika v zastúpení ministerstva životného prostredia definitívne vyhrala spor so spoločnosťou Interblue Group (Europe) AG, ktorý sa ťahal od roku 2016 – spoločnosť žalovala envirorezort o 34,6 milióna eur.
"Sú tam ešte trovy konania, ktoré požadujeme, teraz sa to rieši. V každom prípade, je to veľmi dobrá správa pre Slovensko," spresnil podpredseda vlády a šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS).
Komunikačný odbor envirorezortu priblížil, že Najvyšší súd SR v dovolacom konaní potvrdil predošlé rozhodnutia súdov, ktoré v celom rozsahu zamietli žalobu spoločnosti Interblue Group (Europe) AG voči rezortu.
"Envirorezort si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške viac ako dva milióny eur, čomu Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel a priznal envirorezortu trovy v celom rozsahu," dodal komunikačný odbor ministerstva.
Spor, v ktorom švajčiarska spoločnosť žalovala rezort životného prostredia o 34,6 milióna eur, sa ťahal od roku 2016. Žalobu spoločnosti Interblue Group (Europe) AG voči ministerstvu životného prostredia zamietol v prvostupňovom rozhodnutí už Okresný súd Bratislava v decembri 2020, neskôr aj v odvolacom konaní Krajský súd Bratislava v januári 2022.
Sporný predaj emisných kvót (AAU) americkej spoločnosti Interblue Group je z roku 2008. Slovensko vtedy predalo 15 miliónov ton za cenu 5,05 eura za tonu, pričom okolité krajiny zrealizovali ich predaj výhodnejšie. Na tom, že emisie predala do Japonska, mala zarobiť 47 miliónov eur.
Staronový prezident nečakane upustil od zvýšenia ciel na čínsky tovar na úroveň 60 percent, v prezidentskom prejave tiež nevyslovil žiadnu kritiku voči tamojšiemu režimu, pripomenuli agentúry AFP a Reuters.
Peking dúfa v spoluprácu s Washingtonom pri riešení obchodných problémov a v spoločný dialóg aj napriek rozdielom medzi veľmocami, oznámilo v utorok čínske ministerstvo zahraničia.
„Čína je ochotná posilniť dialóg a komunikáciu so Spojenými štátmi, dôkladne prekonať rozdiely a rozšíriť vzájomne výhodnú spoluprácu,“ vyhlásil hovorca rezortu diplomacie. „Dúfame, že USA budú s Čínou spolupracovať na spoločnej podpore stabilného, zdravého a udržateľného rozvoja čínsko-amerických hospodárskych a obchodných vzťahov,“ dodal.
Reuters tvrdí, že Trump nespomenutím Číny ako strategického nepriateľa Spojených štátov v prvom prezidentskom prejave „zvýšil vyhliadky na vzájomné zblíženie“. Prezident tiež na svoju pondelkovú inauguráciu pozval čínskeho náprotivka Si Ťin-pchinga, ktorý však neprišiel.
Staronový prezident takisto nariadil 75-dňový odklad v uplatňovaní zákazu platformy sociálnych sietí TikTok, ktorú vlastní čínska spoločnosť ByteDance.
Atentátnikovi, obvinenému zo streľby na premiéra Roberta Fica (Smer) hrozí za mrežami 25 rokov, prípadne doživotie.
Juraj Cintula, ktorý čelí obvineniu z terorizmu, žiadal podľa portálu Aktuality o prepustenie z trenčianskej nemocnice pre obvinených a odsúdených. Najbližšie týždne jeho väzby chce stráviť mimo múrov psychiatrie.
O jeho osude v utorok rozhodoval aj súd. Hoci verejnosť bola z pojednávania vylúčená, sudkyňa rozhodla o jeho prevezení do väzby.
K rozhodnutiu dospela aj na základe záverov znalcov z odboru psychológie a psychiatrie, podľa ktorých nemusí byť Cintula hospitalizovaný. Netrpí podľa nich duševnými chorobami a ani nepredstavuje hrozbu pre seba či okolie.
"Na základe znaleckých posudkov je preukázané, že netrpí žiadnou duševnou chorobou a nie je dôvod držať ho v nemocnici. Domáhali sme sa toho preto, aby nebol označovaný za nejakého väzňa číslo jeden na základe toho, že zaútočil na predsedu vlády, ale aby bol presunutý riadne do ústavu na výkon väzby," skonštatoval právny zástupca Cintulu Namir Alyasry.
Alyasry tiež predpokladá, že do zariadenia na výkon väzby presunú obvineného atentánika okamžite. "Zákon je v tomto jednoznačný, hovorí, že okamžite po rozhodnutí. Bez ohľadu na právoplatnosť. Slovo okamžite znamená okamžite," zdôraznil obhajca.
Atentát na predsedu vlády spáchal v polovici mája tohto roku dôchodca Juraj Cintula, ktorého najskôr obvinili z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu. K zmene právnej kvalifikácie došlo na začiatku júla.
Najvyšší súd však konštatoval, že o terorizme by sa dalo hovoriť vtedy, ak by z dôkazov vyplývalo, že "páchateľ svoj skutok vykonal v úmysle donútiť vládu štátu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela." Takéto dôkazy však dosiaľ zabezpečené podľa Najvyššieho súdu neboli.
Koncom augusta žiadal Cintula Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici o prepustenie. Sudca však jeho žiadosť zamietol.
Líder Južnej Kórey Jun Sok-jol sa v utorok po prvý raz dostavil na pojednávanie ústavného súdu vo veci ústavnej žaloby (impeachment), prisľúbil spoluprácu so sudcami, píšu agentúry Jonhap, AFP a Reuters.
„Odpoviem na všetky otázky a v prípade potreby poskytnem akékoľvek ďalšie informácie,“ povedal Jun.
Hovorca súdu oznámil, že Junov právny tím požiadal o predvolanie najmenej 24 svedkov. Zároveň sa snažil odôvodniť jeho decembrový pokus o nastolenie stanného práva ako nevyhnutné opatrenie proti volebným podvodom, vďaka ktorým opozícia údajne zvíťazila v minuloročných voľbách.
Pred budovou ústavného súdu sa v utorok zhromaždilo asi 4-tisíc podporovateľov Juna. Na mieste bolo takmer 200 policajných autobusov s cieľom vytvoriť barikádu na lepšiu kontrolu davu. Polícia robila preventívne opatrenia po víkendových násilných protestoch, ktorými ľudia vyjadrili nesúhlas s Junovým zatknutím. Zadržala pri nich 90 osôb.
Ústavný súd začal súdny proces 27. decembra, aby preskúmal obvinenia voči Junovi za údajné porušenie ústavy Južnej Kórey. Sudcovia rozhodnú, či ho funkcie prezidenta zbavia natrvalo, alebo mu povolia v nej zotrvať.
Úrad pre vyšetrovanie korupcie vysokopostavených predstaviteľov (CIO) obvinil Juna v súvislosti s vyhlásením stanného práva z 3. decembra 2024, ktoré však trvalo len šesť hodín, kým ho parlament nezrušil.
CIO žiadal vydanie zatykača na Juna, čo juhokórejský súd schválil v nedeľu. Na ústavný súd ho teda v utorok previezli zo samostatnej cely vo väzenskom centre.
Poslanci 14. decembra odhlasovali začatie Junovho impeachmentu, o ktorom rozhodne ústavný súd. Medzitým mu bol pozastavený výkon funkcie.
Poslanci parlamentu od utorka rána rokujú o návrhu opozície odvolať kabinet Roberta Fica. Je zrejmé, že vláda nepadne, pretože opozícia nemá na to dostatok hlasov. Nepridá sa k nej časť rebelujúcich poslancov z klubu Hlasu a ani odídenci z klubu SNS.
Rezignácia premiéra vládnuť má podľa opozície za následok krízu a postupný rozpad vládnej koalície, čoho výsledkom je neschopnosť zabezpečiť uznášaniaschopnosť Národnej rady SR či zvoliť jej predsedu.
Na odvolanie vlády je potrebných 76 hlasov zo 150-členného parlamentu. Koalícia sa pôvodne opierala o podporu 79 poslancov. Z klubu SNS odišli traja zákonodarcovia: Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík. Ako skupina vystupujú aj štyria poslanci Hlasu: Samuel Migaľ, Roman Malatinec, Ján Ferenčák a Radomír Šalitroš. Ani oni však neavizovali, že sa pri vyslovení nedôvery vláde pridajú k opozičným poslancom.
Koalícia rozpravu obmedzila na dvanásť hodín. Po tom, čo premiér Fico prečítal utajenú správu SIS o možnej destabilizácii štátu, parlament nepokračoval v schôdzi. Rozprava je totiž podľa rozhodnutia koalície neverejná až do hlasovania. Opozícia preto zbiera podpisy na zvolanie novej schôdze o odvolaní vlády, aby rokovanie mohlo byť verejné.
Raz môže byť cieľom Smeru vystúpenie z EÚ, tvrdí Šimečka
Predseda PS Michal Šimečka v pléne parlamentu ocenil, že do parlamentu prišiel aj premiér, lebo sa „cíti lepšie v spoločnosti diktátorov, než v sídle slovenskej demokracie“. „Nebudem robiť bordel, ako pán premiér sľuboval. Vďaka vám ho máme dosť v našej krajine,“ vyhlásil Šimečka.
Pokračoval, že Fico môže chvíľu či roky klamať voličov a uspieť vo voľbách, ale nemôže klamať večne, „lebo tu vás realita nakoniec dobehne“. Podľa Šimečku aj Ficovi voliči tŕpnu, keď sa pozerajú na cenovky v obchodoch a preto chodia nakupovať do Poľska.
Michal Šimečka. Foto: Martin Baumann/TASR
Predseda PS sa vo vystúpení dotkol aj témy zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Povedal, že v tejto chvíli vystúpenie z EÚ nie je cieľom strany Smer, ale raz ním môže byť. „O týždeň, o rok sa do toho pustia plnou parou, preto Smer potrebuje, aby dvere z EÚ zostali otvorené,“ mienil Šimečka.
Podľa neho si vláda Smeru pripravuje pôdu na vyvedenie z EÚ. Odvolal sa na výroky podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), ktorý hovoril, že ak Slovensko vstúpilo do Únie prostredníctvom referenda, tak aj o prípadnom vystúpení sa musí rozhodnúť v referende.
Šimečka odporučil predsedovi vlády menej Vietnamu, Moskvy, Ankary a viac by sa mal venovať regiónom či preplneným ambulanciám na Slovensku. Do súvislosti dal Ficovu dovolenku vo Vietname, zvýšenie plátov členom vlády s potrebou šetriť verejné financie. Osobitne kritizoval „najmenej schopného ministra vnútra v dejinách SR“ Matúša Šutaja Eštoka (Hlas), ktorý podľa Šimečku demoralizoval Policajný zbor a nevedel zvládnuť bombové hrozby na školách.
Šimečku znepokojili slová premiéra, ktorý zhromaždenia občanov označuje za majdan. Podľa šéfa PS majdan znamená sto mŕtvych civilistov, ktorých zastrelili bezpečnostné zložky na Ukrajine. Dodal, že PS porazí Smer v demokratických voľbách.
Čo si opozícia podľa Fica nevšimla
Premiér Fico po vystúpení Šimečku povedal, že opozícia si nevšimla, že na jeseň 2024 sa dosiahla historicky najnižšia nezamestnanosť, zaviedol sa nový automat na výpočet minimálnej mzdy, ľudia dostávajú nekrátené ošetrovateľské príspevky, zaviedla sa nižšia DPH na vybrané potraviny alebo nezdraželi elektrina a plyn.
Opozícii vyčítal, že najskôr sa snaží politického súpera zdiskreditovať. Šimečka podľa Fica nenamietal, keď došlo k zneužitiu trestného stíhania pre pytliactvo a nahrávali ho na poľovníckej chate a potom sa tieto nahrávky púšťali na Vianoce. Pýtal sa, kde bol politik Šimečka, keď sa ráno o piatej vykopávali dvere a ľudia sa bez zákonných dôvodov posielali do väzby. A keď ani to nevyjde, tak prakticky, ako povedal Fico, dostáva každý tretí deň maily, že má bombu pod autom. „A potom sa nečudujme, že príde nejaký 15. máj,“ vyhlásil v narážke na minuloročný atentát.
Premiér zdôraznil, že vlády sa na Slovensku nebudú meniť na uliciach, ale na základe výsledkov demokratických parlamentných volieb. Šimečkovi odkázal, že voľby prehrá a potom príde „éra spochybňovania“ volebných výsledkov. Spomenul príklad Rumunska, kde sa budú opakovať prezidentské voľby.
Fico tiež odmietol, že by si užíval vo Vietname nákladnú dovolenku. Povedal, že v žiadnom luxusnom hoteli nebýval, ale v rezorte, do ktorého sa lieta z Bratislavy a boli tam aj rodiny s deťmi. „Rozprávate príbeh, ako sa Fico kúpe v zlatej vani, keď sa Slovensku nedarí,“ hneval sa.
Vláda príde podľa premiéra s novelizáciou ústavy. Zakotví v nej existenciu dvoch pohlaví, a to muža a ženy, v nadväznosti na to aj podobu štátneho vzdelávacieho programu a úpravu adopcie detí. „Štátny vzdelávací program musí byť v súlade so zásadami a hodnotami ústavy. Všetko nad to budú musieť odsúhlasovať rodičia," uviedol Fico.
Opozícia vníma EÚ a NATO staticky, zdôrazňuje premiér
Spochybňovanie členstva v EÚ a NATO označil predseda vlády za nezmysly, lebo ide o životný priestor pre Slovensko. Upozornil však, že o pár rokov bude čistým platcom financií do EÚ, nie ich prijímateľom.
K možnému zvyšovaniu obranných výdavkov v rámci NATO povedal, že vláda musí formulovať svoj postoj tak, aby to bolo možné za predpokladu financovania aj projektov pre civilistov. Ako príklad uviedol stavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove. Opozíciu kritizoval, že sa na EÚ a NATO pozerá staticky.
Robert Fico (zľava), Michal Šimečka. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Výhrady opozície
Opozícia tvrdí, že vláda sa spreneverila svojmu sľubu plniť si svoje povinnosti v záujme občanov. „Od začiatku výkonu svojho mandátu ukazuje, že sa vie postarať o svoje záujmy, osobitne zabezpečiť amnestiu vlastným ľuďom a nechať ich uniknúť pred spravodlivosťou,“ uviedla opozícia v návrhu na odvolanie kabinetu.
Kritizovala tiež zmenu Trestného zákona, rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a osobitných zložiek Národnej kriminálnej agentúry.
Kroky vlády, jej vyhlásenia, netransparentné zahraničné návštevy na čele s premiérom Ficom podľa opozície hrubo spochybňujú zahraničnopolitickú orientáciu v rámci EÚ a NATO a zo Slovenska vytvárajú nestabilného a nedôveryhodného partnera.
„Vláda rozkladá štátne inštitúcie, likviduje či prenasleduje odborných nominantov v nich, osobitne v rezortoch vnútra, kultúry, životného prostredia, zahraničnej politiky, ale aj spravodlivosti,“ tvrdia opozičné strany.
Vládnym stranám tiež v návrhu vytkla, že „zlikvidovali funkčnú a dôveryhodnú verejnoprávnu televíziu a rozhlas a dodnes nie je zvolený jej štatutár. Pri konsolidácii verejných financií vláda podľa opozície zaťažuje najmä rodiny s deťmi, mladé rodiny a jednoosobové domácnosti. Uvádza tiež, že zavádzanie nových daňových opatrení a nedostatočná adresnosť pomoci výrazne prehlbujú sociálnu nerovnosť.
Vládu v návrhu na odvolanie skritizovala aj za to, že neurobila žiadne zásadné kroky na zlepšenie situácie pacientov a zdravotníkov. Tvrdí, že živelné poplatky v rezorte vytvárajú chaos a finančne zaťažujú pacientov. Spomenula aj následky najväčšieho kybernetického útoku na kataster nehnuteľností a upozornila, že obyvatelia Slovenska čelia neistote, či sú ich osobné údaje v bezpečí.
Opozícia napokon odišla, chce ísť znova do odvolávania vlád
Opozícia chce zozbierať podpisy na zvolanie ďalšej mimoriadnej schôdze Národnej rady na odvolanie vlády. V utorok popoludní o tom informoval Michal Šimečka s tým, že všetci opoziční poslanci odišli z utorkového rokovania parlamentu. Šéf poslaneckého klubu PS Martin Dubéci zároveň dodal, že opozícia stiahla návrh na odvolanie vládneho kabinetu, aby sa o ňom nehlasovalo.
Vládna koalícia podľa Šimečku zmarila mimoriadne rokovanie, lebo nechce, aby argumenty, ako zlyhala, zazneli verejne. Cez utajenú schôdzu znemožnili poslancom sa vyjadriť a občanom, aby počuli argumenty. "Pokiaľ sa pamätám, nič také sa nikdy v histórii slovenského parlamentu nestalo, aby vládna koalícia zmarila schôdzu o vyslovení nedôvery vláde, aby utajila pred verejnosťou diskusiu o jej vlastných zlyhaniach. Asi sa tej diskusie báli, asi nechceli, aby to ľudia videli," skonštatoval Šimečka.
Predseda PS verí, že vládna koalícia ďalšiu mimoriadnu schôdzu k odvolaniu vlády nezmarí.
Líder hnutia Slovensko Igor Matovič verí, že sa čoskoro podarí zvolať opäť schôdzu, apeluje na jednotu opozície. Považuje za smutné, že sa Fico vyhýba tomu, aby bol konfrontovaný opozíciou s dôvodmi na jeho odvolanie. Premiéra považuje za nebezpečného blázna, ktorý prišiel na utajené rokovanie s bludmi.
"Je na čase, aby sme znova zvolali mimoriadnu schôdzu," reagoval šéf SaS Branislav Gröhling. Podať ju chcú spoločne ako opozícia v najbližších dňoch. Verí, že rokovanie už bude v klasickom režime. Obáva sa autoritatívneho spôsobu vládnutia zo strany Fica. Mária Kolíková (SaS) dodala, že vláda má obavu z ľudí, ktorí protestujú v uliciach.
Vláda sa podľa predsedu KDH Milana Majerského bojí čeliť svojmu odvolávaniu. "Pre nezvládnutú konsolidáciu a dopad na rodiny premiér odkláňa pozornosť na nejakú 'majdanizáciu' slovenskej spoločnosti. Nič také sa nebude diať," povedal.
Zároveň vyhlásil, že podobný osud čaká „viac ako tisíc ďalších" osôb.
„Môj prezidentský personálny úrad aktívne pracuje na identifikácii a odstránení tisícky prezidentských nominantov predošlej administratívy, ktorí sa nestotožňujú s našou víziou urobiť Ameriku opäť veľkou," napísal Trump.
Prezident s okamžitou platnosťou odvolal Josého Andrésa z prezidentskej rady pre šport, telesnú zdatnosť a výživu, Marka Milleyho z Národnej poradnej rady pre infraštruktúru, Briana Hooka z Wilsonovho centra pre vedcov a tiež Keishu Lanceovú Bottomsovú z prezidentskej rady pre export.
„Nech toto slúži ako oficiálne oznámenie o prepustení týchto štyroch osôb, pričom čoskoro príde mnoho ďalších," uviedol Trump v príspevku.
Mnohé vládne inštitúcie v USA sa v najbližších dňoch a týždňoch pripravujú na zmeny, ak Trump splní svoje predvolebné sľuby o znížení počtu zamestnancov v štátnej správe a zvýšení efektívnosti. Nevylučuje sa ani možnosť, že dôjde k zrušeniu celých ministerstiev, pripomína AFP.
Staronový prezident USA Donald Trump krátko po inaugurácii označil Severnú Kóreu za jadrovú mocnosť, čo poskytuje juhokórejskej vláde možnosť pokračovania v tlaku na Pchjongjang, píše agentúra Jonhap.
Juhokórejské ministerstvo obrany v utorok reagovalo na Trumpov výrok o Severnej Kórei ako „jadrovej mocnosti“. Rezort vyzval Ameriku aj medzinárodné spoločenstvo k tomu , že „denuklearizácia nielen Kórejského polostrova, ale aj Severnej Kórey by sa mala neustále presadzovať ako predpoklad trvalého mieru a stability vo svete“.
Predstaviteľ juhokórejského ministerstva pre zjednotenie spresnil, že Južná Kórea aj Spojené štáty zastávajú k denuklearizácii KĽDR jednotný postoj a že s novou Trumpovou administratívou vláda v Soule nadviaže blízku spoluprácu.
Jonhap pripomenul, že predstavitelia USA v minulosti otvorene KĽDR za nukleárnu mocnosť neoznačovali, pretože by to mohlo byť vnímané ako akceptovanie a legitimizovanie severokórejského nukleárneho programu. Za nukleárnu mocnosť KĽDR nedávno označil aj dezignovaný minister obrany USA Pete Hegseth.
Dnes už bývalý americký prezident uviedol, že tak urobil z toho dôvodu, aby zabránil možnému politickému vyšetrovaniu uvedených. Jeho nástupca Donald Trump všetkým v minulosti hrozil pomstou.
„Moja rodina bola vystavená neustálym útokom a vyhrážkam, ktoré boli motivované iba túžbou mi ublížiť, čo je ten najhorší druh straníckej politiky," uviedol vo svojom poslednom vyhlásení vo funkcii prezidenta. „Bohužiaľ nemám dôvod veriť, že tieto útoky skončia,“ uviedol Biden k posledným krokom svojho mandátu.
Biden omilostil svojho brata Jamesa B. Bidena, jeho manželku Saru Jones Bidenovú, svoju sestru Valeriu Bidenovú Owensovú, jej manžela Johna T. Owensa a svojho brata Francisa W. Bidena.
Niekoľko hodín predtým udelil preventívne milosti niekoľkým politikom či štátnym zamestnancom. Dostal ju bývalý šéf americkej armády generál Mark Milley, bývalý poradca prezidenta Dr. Anthony Fauci a členovia snemovnej komisie, ktorí vyšetrovali útok na Kapitol zo 6. januára 2021 a ich svedkovia.
„Udelenie týchto milostí by nemalo byť mylne chápané ako uznanie toho, že sa niekto dopustil niečoho zlého, a ich prijatie ani ako priznanie viny za akýkoľvek trestný čin," uviedol Biden vo svojom vyhlásení.
„Náš národ dlhuje týmto štátnym zamestnancom vďačnosť za ich neúnavné nasadenie pre našu krajinu," dodal odchádzajúci prezident. Milosť sa týka všetkých zákonodarcov, ktorí zasadali vo výbore, ktorý vyšetroval útok Trumpových priaznivcov na Kapitol, a tiež policajtov, ktorí pred výborom svedčili.
Republikán Trump v decembri podporil výzvu, aby FBI vyšetrovala aj bývalú republikánsku členku Snemovne reprezentantov Liz Cheneyovú pre jej úlohu vo vedení vyšetrovania útoku na Kapitol.
„Verím v právny štát a som optimistom, že sila našich právnych inštitúcií nakoniec zvíťazí nad politikou. Ide však o výnimočné okolnosti a ja nemôžem s čistým svedomím nič nepodniknúť. Neopodstatnené a politicky motivované vyšetrovania ničia životy, bezpečnosť a finančné zabezpečenie cieľových osôb a ich rodín,“ uviedol vo vyhlásení Biden.
Podľa agentúry AP je bežné, že americký prezident na konci svojho funkčného obdobia udeľuje milosti. Tie sa ale obvykle vzťahujú na obyčajných Američanov, ktorí boli odsúdení za zločiny. Biden však svoju právomoc využil tým najširším možným spôsobom, ktorým sa púšťa do neprebádaných vôd: udelil milosť tým, ktorí ešte ani neboli vyšetrovaní.
Na druhej strane, len 29,2 percent Rusov uviedlo, že vojna ich život nijako neovplyvnila.
Na výsledky prieskumu, ktorý uskutočnil Inštitút sociálno-politických výskumov Ruskej akadémie vied ešte v apríli 2024, upozornil ruský opozičný web Moscow Times s odvolaním sa na tamojší server Vjorstka.
Takmer každý štvrtý respondent (23 percent) zaznamenal zhoršenie fyzického a/alebo duševného zdravia. 12,4 percenta respondentov zaznamenalo zvýšené prevádzkové náklady a 4,3 percenta uviedlo, že ich príbuzní alebo priatelia boli zabití alebo zranení počas účasti na takzvanej "špeciálnej vojenskej operácii". Problémy v práci zaznamenalo 2,8 percenta opýtaných a rovnaký počet poukázal na zmiznutie známeho dovážaného tovaru. Ďalších 2,3 percenta opýtaných uviedlo, že ich rodinné vzťahy sa pre rozdielne názory na vojnu zhoršili.
Niekdajší predseda vlády sa pokúsil identifikovať pomocou svojej stránky na Wikipédii, ale neúspešne.
Bývalý premiér a viceprezident hnutia Právo a spravodlivosť (PiS) Mateusz Morawiecki odišiel do Washingtonu, aby sa zúčastnil inaugurácie Donalda Trumpa. Deň pred inauguráciou sa mal zúčastniť predinauguračného zhromaždenia nového prezidenta.
Nahrávka, ktorá koluje po internete, ukazuje, ako sa Morawiecki snaží presvedčiť stráže z americkej Národnej gardy, aby ho na zhromaždenie pustili, ale neúspešne.
Podľa autora záberov ukázal bývalý poľský premiér za účelom legitimácie členom Národnej gardy svoju stránku na Wikipédii, píše spravodajský server Euronews. Na podujatie sa však aj tak nedostal.
Taliban podľa dohody sprostredkovanej Katarom prepustil dvoch zadržiavaných občanov USA za jedného svojho člena, ktorý si v americkom väzení odpykával doživotný trest.
Roky pripravovaná výmena sa podľa stanice CNN uskutočnila v posledných hodinách pôsobenia bývalého amerického prezidenta Joea Bidena v úrade. Došlo však k neočakávanému oneskoreniu a keď boli Američania Ryan Corbett a William McKenty v utorok skoro ráno na ceste do vlasti, prezidentom USA už bol oficiálne Donald Trump.
Dvojicu Američanov Taliban vymenil za „bojovníka" Chána Mohammeda, ktorý bol v roku 2008 odsúdený v USA za obchod s drogami. Z väzenia v Kalifornii ho previezli do katarskej Dauhy, kde miestna vláda sprostredkovala niekoľko kôl rokovaní medzi USA a Talibanom.
Počas prvého funkčného obdobia Trumpa bola dosiahnutá mierová dohoda s Talibanom, ktorá pripravila pôdu pre stiahnutie vojsk USA z Afganistanu v roku 2021.
Po Trumpovom volebnom víťazstve v novembri Taliban vyjadril nádej, že vo vzťahoch s USA nastane „nová kapitola". V utorok afganské hnutie označilo dohodu o výmene väzňov za „dobrý príklad riešenia problémov prostredníctvom dialógu" a osobitnú vďaku za účinnú úlohu vyjadrilo Kataru.
„Islamský emirát pozitívne vníma kroky Spojených štátov amerických, ktoré napomáhajú normalizácii a rozvoju vzťahov medzi oboma krajinami," dodalo vo vyhlásení afganské ministerstvo zahraničných vecí.
Stal sa tak prvým vysokopostaveným predstaviteľom novej administratívy, ktorého horná komora Kongresu schválila niekoľko hodín po inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Rubio (53), syn imigrantov z Kuby, je vôbec prvou osobou hispánskeho pôvodu a prvým človekom hovoriacim plynule po španielsky, ktorý zastáva post šéfa americkej diplomacie. Potvrdzujúce hlasovanie v senáte bolo v pomere 99:0, pričom žiadny senátor nehlasoval proti nominácii. Jedno kreslo je po odchode viceprezidenta J. D. Vancea neobsadené.
„Vzhľadom na súčasnú neistotu na celom svete je v americkom záujme nevynechať túto úlohu a okamžite ju obsadiť," vyhlásila na zasadnutí demokratická členka senátneho výboru pre zahraničné veci Jeanne Shaheenová. Aj napriek občasným nezhodám je podľa svojich slov presvedčená, že Rubio má schopnosti, znalosti aj kvalifikáciu na to, aby sa stal ministrom zahraničných vecí USA.
Rubio je známy ako jeden z popredných zástancov silnej politiky voči Číne, ako aj podporou prodemokratických demonštrantov v Hongkongu, čo mu v roku 2020 dokonca prinieslo sankcie zo strany Pekingu.
Už pri januárovom vypočúvaní pred senátom prisľúbil ráznu zahraničnú politiku zameranú na americké záujmy. Podotkol, že vidí svet v chaose a nebude ľahké opätovne zaviesť poriadok.
„Môže sa to však stať a stane sa to len vtedy, keď to bude založené na jednoduchom základnom elemente - silnej a sebavedomej Amerike angažovanej vo svete založenom predovšetkým na našich národných záujmoch," uviedol vtedy Rubio.
Americký miliardár v pondelok počas prejavu na oslavách inaugurácie prezidenta Donalda Trumpa vyvolal na internete rozruch svojím gestom pravou rukou, ktoré zdanlivo pripomínalo nacistický pozdrav.
Musk bol jedným z rečníkov na pódiu pred príchodom Trumpa do komplexu Capital One vo Washingtone. Poďakoval sa priaznivcom republikána za podporu, potom si položil pravú ruku na srdce a prudko ju vztýčil, dlaňou nadol a prstami pri sebe.
„Moje srdce patrí vám," povedal Musk pred približne 20-tisíc ľuďmi. Používatelia ním vlastnenej siete X si podľa agentúry DPA všimli, že gesto pripomína nacistický pozdrav. Iní sa zase postavili na jeho obranu.
Izraelský denník The Jerusalem Post upozornil, že Musk v živom vysielaní gesto zopakoval celkovo trikrát. „Urobil Elon Musk nacistický pokri Sieg Heil na Trumpovej inaugurácii?" pýtal sa denník.
Nezisková organizácia Liga proti hanobeniu, ktorá monitoruje antisemitizmus, však spochybnila, že by šlo o hajlovanie. Miliardár podľa nej v momente nadšenia urobil „nešikovné gesto", avšak nie nacistický pozdrav.
Obvinenia voči Muskovi odmietol aj historik Aaron Astor. „Mnohokrát som kritizoval Elona Muska za to, že nechal neonacistov znečisťovať túto platformu," napísal na X. „Toto gesto však nie je nacistickým pozdravom. Toto je sociálne neohrabané mávanie autistického muža davu, v ktorom hovorí 'moje srdce patrí vám'".
Naopak, historičky Claire Aubinová i Ruth Ben-Ghiatová sa zase podľa AFP zhodli, že Musk hajloval. „Bol to nacistický pozdrav, a to veľmi bojovný," uviedla Ben-Ghiatová na X.
Najbohatší muž sveta si časti svojho prejavu vo forme videa zavesil aj na svoj kanál na X. Kritiku svojho gesta následne odmietol ako útok z „únavy".
„Úprimne povedané, potrebujú lepšie špinavé triky. Útok typu „každý je Hitler" je už veľmi otrepaný," uviedol.
Trump v pondelok označil odovzdanie prieplavu Paname Washingtonom v roku 1999 za „hlúpy" krok a zopakoval svoj sľub, že sa ho bude snažiť získať späť.
José Raúl Mulino v pondelok kritizoval vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý počas svojho inauguračného prejavu vyhlásil, že Spojené štáty si „vezmú späť" Panamský prieplav. Mulino odmietol Trumpove tvrdenia, že prieplav teraz fakticky spravuje Čína.
„Musím kompletne odmietnuť slová prezidenta Donalda Trumpa," uviedol Mulino vo svojom vyhlásení na sieti X. „Prieplav je a zostane panamský," pokračoval.
Nový americký prezident tento krok avizoval už začiatkom januára, pričom odmietol vylúčiť použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku. Rovnaké slová vtedy použil aj smerom ku Grónsku, o ktorom sa však v inauguračnom prejave nezmienil.
V prejave však opäť spomenul aj Mexický záliv, ktorý chce premenovať na Americký záliv. Trump tiež vyhlásil, že pod jeho vedením budú USA krajinou, ktorá „rozširuje svoje hranice", a sľúbil, že vlajku Spojených štátov dá umiestniť na Mars.
