Preskočiť na obsah
  |  

EÚ je pripravená brániť svoje ekonomické záujmy pred Trumpovými clami, vyhlásil Dombrovskis

Prezident USA v pondelok avizoval zavedenie ciel a daní na cudzie štáty, hoci ich nešpecifikoval, pripomenula agentúra AFP.

Európska únia je v prípade potreby „pripravená brániť svoje ekonomické záujmy“, odpovedal v pondelok eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis na otázky novinárov, ako vníma slová amerického prezidenta Donalda Trumpa o zavedení ciel.

Trump bezprostredne po zložení prísahy v Kapitole vo Washingtone hovoril o tom, že zavedie „clá a dane na cudzie krajiny“, avšak bez toho, aby špecifikoval možné opatrenia.

Dombrovskis v pondelok večer po stretnutí ministrov financií eurozóny v Bruseli v tejto súvislosti upozornil, že potenciálny obchodný konflikt EÚ so Spojenými štátmi by mal „značné ekonomické náklady pre každého, vrátane Spojených štátov“.

„Ak bude potrebné brániť ekonomické záujmy Európy, sme pripravení to urobiť. Tak ako sme to urobili počas prvej Trumpovej administratívy v rokoch 2017 až 2021, keď zaviedol clá na oceľ a hliník,“ zdôraznil eurokomisár.

Pripomenul, že EÚ vtedy odpovedala „primeraným spôsobom“, keď ako odpoveď zaviedla colné príplatky na sériu amerických produktov, vrátane motocyklov Harley-Davidson a alkoholického nápoja bourbon.

„Tvárou v tvár hrozbám Donalda Trumpa musí aj Európska únia pracovať na odolnosti svojho hospodárstva,“ vysvetlil Dombrovskis s tým, že to znamená „diverzifikovať“ svoje obchodné dohody po celom svete.

Únia v tomto duchu aj koná, lebo tesne koncom minulého týždňa oznámila posilnenie svojho obchodného partnerstva s Mexikom a v pondelok, tesne pred inauguráciou Donalda Trumpa, sa EÚ dohodla na obnovení rokovaní o dohode o voľnom obchode s Malajziou, vymenovala AFP.

(tasr)

  |  

Odvolávanie vlády: Fico chce hovoriť o dôvernej správe

Návrh na odvolanie vlády podali spoločne opozičné strany, argumentujú následkami konsolidácie verejných financií aj zmenou zahraničnopolitického smerovania Slovenska smerom na Východ.

Premiér Robert Fico (Smer) chce poslancov Národnej rady SR počas utorkovej mimoriadnej schôdze k návrhu na jeho odvolanie informovať o obsahu správy, ktorá je dôverného charakteru. Preto po svojom vystúpení v pléne žiada neverejnú schôdzu.

V rokovacej sále vystúpil Fico po tom, ako za navrhovateľov predstúpil líder opozičného Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka.

Podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas) návrhu Fica, aby bola rozprava kvôli dôvernosti správy neverejná, vyhovel.

"Toto je škandál a neuveriteľná hanba. Premiér sa bojí diskutovať o svojich zlyhaniach. Požiadal o neverejné rokovanie Národnej rady. Nechce, aby verejnosť vedela, o čom sa rozprávame," reagoval Šimečka.

Fico nekonkretizoval, o akej správe chce informovať. Svoje vystúpenie okrem iného začal úspechmi, ktoré dosiahla jeho vláda.

Hovoril o príplatkoch za nočnú prácu, vyšších opatrovateľských príspevkoch, zabezpečení 13. dôchodkov či znížení sadzieb DPH na vybrané potravy.

"Urobili sme všetky opatrenia, aby nešla elektrina ani plyn hore," dodal. Taktikou opozície podľa premiéra je, že sa najprv snaží súpera zdiskreditovať a keď to nevyjde, chce ho zatvoriť. Následne očakáva etapu "zneužívania ulíc".

(tasr, max)

  |  

Najvyšší súd odsúdil Mariána Magáta na štyri roky odňatia slobody

Najvyšší súd (NS) SR zaradil odsúedeného na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, tiež mu uložil trest prepadnutia veci.

Rozsudok prvostupňového súdu, ktorým Magáta odsúdili za extrémizmus na trest odňatia slobody na šesť rokov, tak NS zrušil.

K rozsudku sa prostredníctvom svojho oficiálneho kanálu na sociálnej sieti vyjadril aj Marián Magát.

"Najvyšší súd mi dal tú najspodnejšiu hranicu za vyše 20 skutkov, čo len dokazuje, že sudcovia Najvyššieho súdu vnímali tieto tzv. trestné činy - ktoré ani trestnými činmi nie sú - ako absolútny nezmysel," uvádza v hlasovom zázname odsúdený.

Na Najvyššom súde SR v utorok prebehol odvolací proces s Mariánom Magátom, obžalovaným z rozširovania extrémistického materiálu vrátane svojej knihy Židokracia.

Obžalovaný počas utorkového procesu navrhol zrušiť rozsudok prvostupňového súdu, ktorý ho uznáva za vinného z extrémizmu, a vrátiť jeho vec súdu na opätovné prejednanie. To isté žiadala aj prokurátorka.

Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku odsúdil Mariána Magáta za extrémizmus minulý rok v októbri na trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov.

Za vinného ho sudca uznal celkovo z 21 skutkov. Prokurátor aj obžalovaný sa vtedy voči rozsudku odvolali.

(red, tasr)

  |  

Sudca ukrajinského najvyššieho súdu žije na majetkoch za milión dolárov

Rodina sudcu kasačného súdu Serhija Žukova býva na štvorhektárovom pozemku neďaleko Kyjeva s dvoma domami, hoci v majetkovom priznaní uviedol len vlastníctvo dvoch bytov v Kyjeve a Dnipre.

Investigatívny portál Bihus.Info v utorok zverejnil správu o dlhoročnom právnikovi a sudcovi Serhijovi Žukovovi. Ten od roku 2017 pôsobí na Hospodárskom kasačnom súde Najvyššieho súdu Ukrajiny, predtým pracoval ako právnik s vlastnou advokátskou kanceláriou v meste Dnipro na východe Ukrajiny, kde tiež pôsobil ako miestny poslanec.

V majetkovom priznaní Žukova a jeho manželky Jevhenije – ktorá je tiež sudkyňa, konkrétne na okresnom správnom súde v Kyjeve – sa uvádzajú dva byty, jeden v hlavnom meste a jeden v Dnipre, dve autá značky Volkswagen (Touareg a Golf) a jedno parkovacie miesto.

Sudcova rodina však podľa zistení Bihusu nežije v byte, ale vo vile ležiacej blízko Kyjeva. Na pozemku o rozlohe štyroch hektárov stoja dva domy, skleníky, vínna pivnica a rozprestierajú sa na ňom vinice, kus lesa a kaskáda jazier.

Bihus konštatoval, že pri súčasných cenách na ukrajinskom realitnom trhu by celý komplex mohol mať hodnotu jedného milióna dolárov.

Majetkové vyhlásenie sudcu neobsahuje žiadne údaje o týchto pozemkoch. Plocha komplexu je totiž tvorená 11 parcelami, ktoré majú rôznych vlastníkov, často ľudí zo Žukovovho blízkeho okruhu. Kupovať pozemky a stavať na nich začali títo ľudia najneskôr v roku 2020.

Dom, v ktorom sudca s rodinou žije a niekoľko ďalších pozemkov patrí Žukovovmu starému známemu menom Andrij Moskaľ, ktorý tiež pochádza z Dnipra a pracuje ako realitný maklér, zistil Bihus. Pozemky s vinicami zase patria Vladyslavovi Dmytrukovi, ktorý sa so Žukovom tiež „pozná dlhý čas“, a ktorý pozemky kúpil od Žukovovho spolupracovníka menom Bohdan Žyla.

Celkovo najväčší pozemok o rozlohe 180 árov patrí Dmytrovi Žorničenkovi, ktorý je podľa zistení Bihusu „dlhoročným blízkym známym“ sudcu Žukova. Ten na Žorničenka previedol časť svojej advokátskej praxe v roku 2017.

(sab)

  |  

Huliak odmietol Dankovu ponuku byť vo vedení parlamentu. Rokovať chce už len s Ficom

Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík (nezaradení) odišli z klubu SNS vlani v októbri. Huliak však deklaroval vláde Roberta Fica plnú podporu.

Šéf koaličnej SNS a podpredseda Národnej rady Andrej Danko ponúkol poslancovi Rudolfovi Huliakovi (nezaradený) post podpredsedu parlamentu a požiadal o návrat poslancov okolo Huliaka do klubu SNS.

Huliakovci sa však so SNS nedohodli na návrate do poslaneckého klubu. Predseda Národnej koalície Huliak podľa Danka odmietol ponuku stať sa podpredsedom parlamentu. Danko tvrdí, že Huliak sa dohodol s premiérom Robertom Ficom.

„Huliak nám potvrdil, že je dohodnutý s premiérom a rozsah tejto dohody musí národu povedať Robert Fico,“ vyhlásil Danko.

S huliakovcami už rokovať nebude. „Tí ľudia nedodržiavajú elementárnu slušnosť k politickej strane, ktorá ich dostala do parlamentu. Ja sa toho účastniť nebudem,“ poznamenal šéf SNS.

Dodal, že vnímal aj úškrnok od Huliaka, pretože „som dostal ultimatívne termín a pýtal sa ma, či to bude po dobrom alebo po zlom“.

Cez víkend Huliak adresoval predsedovi SNS otvorený list, v ktorom ho žiada o osobné rokovanie s cieľom "vyriešenia kritickej situácie, ktorá pretrváva posledných päť mesiacov".

Aktuálnu politickú situáciu vníma veľmi negatívne, hovorí, že takto to trvá posledný rok a eskaluje posledných pár mesiacov. Chce, aby vláda vydržala počas celého volebného obdobia. Deklaroval plnú podporu vládnej koalícii, najmä premiérovi Robertovi Ficovi (Smer).

"Nemáme záujem ani na predčasných voľbách, ani na úradníckej vláde, naopak, máme záujem na tom, aby táto vláda dovládla do ďalších riadnych parlamentných volieb v roku 2027," napísal Huliak, ktorý je lídrom mimoparlamentnej strany Národná koalícia.

Na jeseň minulého roka odišiel Huliak spolu s poslancami Ivanom Ševčíkom a Pavlom Ľuptákom z klubu SNS. Avizovali, že naďalej plánujú dodržiavať koaličnú zmluvu a podporovať vládu.

Svoj odchod odôvodnili tým, že po tom, čo žiadali o zmenu názvu klubu SNS a väčšie zviditeľnenie ich strany, začali byť ignorovaní a "absolútne odpojení".

Následne poslanci okolo Huliaka požiadali o jedno ministerstvo z portfólia SNS, primárne o rezort životného prostredia.

"Budeme dodržiavať vládny program a budeme súčinní pri dodržiavaní koaličnej zmluvy," vyhlásil Huliak koncom októbra 2024, keď odchádzal z klubu SNS. 

(lh, max, tasr)

  |  

Prímerie v Pásme Gazy trvá tretí deň, Trump vyjadril pochybnosti o jeho udržaní

Do vojnou zničenej palestínskej enklávy začala počas uplynulých dní prúdiť potrebná humanitárna pomoc, pričom v pondelok to bolo 900 kamiónov a nasledujúcich desať dní tam podľa Kataru dopravia 12,5 milióna litrov paliva, pripomenula agentúra AFP.

„Gaza vyzerá ako obrovské zrúcanisko,“ vyhlásil v pondelok na svojej inaugurácii prezident Donald Trump. Vzápätí uviedol, že si nie je istý tým, či sa prímerie podarí udržať.

Trump je označovaný za podporovateľa Izraela, v prvý deň svojho funkčného obdobia podpísal výkonné nariadenie, ktorým zvrátil možnosť uvaliť sankcie na židovských osadníkov na okupovanom Západnom brehu Jordánu, ktorí sú podozriví z násilia na Palestínčanoch.

Trumpove rozhodnutie privítali najmä radikálni pravicoví izraelskí politici. Bývalý minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir označil rozhodnutie amerického prezidenta za historické.

Predstavitelia Palestínskej samosprávy v reakcii uviedli, že Trump tým podnecuje páchanie násilia a upozornili na nedávny útok židovských osadníkov, pri ktorom 21 Palestínčanov utrpelo zranenia.

V nedeľu palestínske hnutie Hamas prepustilo prvé tri izraelské rukojemníčky výmenou za 90 palestínskych väzňov v Izraeli. Ďalšia výmena by sa podľa agentúry AFP mala uskutočniť v sobotu.

Vysídlení obyvatelia Gazy sa tiež postupne vracajú do zvyškov svojich domovov a záchranné tímy prehľadávajú trosky a telá obetí. Z mnohých stavieb ostali iba ruiny a viacerí obyvatelia si na ich mieste stavajú stany.

Dohoda o prímerí medzi Izraelom a Hamasom vstúpila do platnosti v nedeľu o 11.15 miestneho času (10.15 SEČ). V prvej fáze prepustia izraelských rukojemníkov a palestínskych väzňov a izraelská armáda sa stiahne k hraniciam.

Následne by sa malo začať nové kolo rokovaní, ktorých výsledkom bude prepustenie všetkých rukojemníkov, úplne stiahnutie Izraela a trvalé prímerie.

(tasr)