Preskočiť na obsah
  |  

Rusko sa snaží udržať vojenské základne v Sýrii

Moskva sa snaží zachovať svoje námorné a letecké základne v Sýrii aj po páde Bašára al-Asada. Ruský prezident Vladimir Putin pozval sýrskeho ministra zahraničia Asaada Hassana al-Šibáního na návštevu Moskvy.

Oznámilo to sýrske vedenie po telefonáte Putina s dočasným lídrom Ahmedom aš-Šaráom. Rusko bolo dlhoročným spojencom Asada, ktorý v decembri prišiel o moc a utiekol do Moskvy.

Rusko má v Sýrii dve hlavné vojenské základne – námornú v Tartuse a leteckú v Hmímíme. Tieto základne sú kľúčové pre jeho vojenskú prítomnosť v regióne.

(reuters)

  |  

V americkej snemovni je návrh na kúpu a premenovanie Grónska

Grónsko je autonómne od roku 1979 a od roku 2009 funguje ako rozšírená samospráva. Zodpovedné za jeho obranu a zahraničné záležitosti je Dánsko.

Prezident USA Donald Trump už v minulosti deklaroval záujem o získanie územia. Dánska premiérka Mette Frederiksenová aj grónsky premiér Múte Egede zdôraznili, že Grónsko nie je na predaj.

Republikánsky kongresman Buddy Carter najnovšie predložil v Snemovni reprezentantov návrh zákona umožňujúci rokovania o získaní Grónska a jeho premenovanie na Červenú, bielu a modrú krajinu, čo je odkaz na farby vlajky USA.

Návrh počíta so šesťmesačnou lehotou, počas ktorej minister vnútra zabezpečí implementáciu názvu na oficiálnych mapách a dokumentoch.

Grónsko je strategicky dôležité pre USA kvôli vojenskej základni Thule, ktorá slúži na sledovanie balistických rakiet a vesmírnych operácií NATO.

(tasr, axios)

  |  

Republikáni sa nevedia dohodnúť na rozpočte. Komplikuje to presadenie daňového programu

Republikáni v Kongrese sa snažia dosiahnuť konsenzus o predĺžení daňových škrtov z roku 2017. Plán podporuje exprezident Donald Trump, no rozkol v strane komplikuje jeho presadenie. Ak do 14. marca nenájdu konsenzus, hrozí čiastočné uzavretie vlády.

V Snemovni reprezentantov je rozdelenie medzi centristami, tvrdými konzervatívcami a zástancami regionálnych úprav.

Niektorí žiadajú znižovanie výdavkov, iní chcú zachovať financovanie federálnych programov. Senátni republikáni navrhujú dvojstupňový prístup, no v strane rastie napätie.

Demokrati varujú, že nepodporia dočasné financovanie, ak republikáni budú presadzovať Trumpove škrty bez kompenzácie. Rozhodujúce rokovania sa očakávajú v najbližších dňoch.

(reuters)

  |  

Čína odsudzuje americké clá na oceľ a hliník

Americký prezident Donald Trump podpísal príkaz na zavedenie 25% cla na všetok dovoz ocele a hliníka od 12. marca. Podľa hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchuna ide o vážne porušenie pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.

Čína varuje, že protekcionizmus môže poškodiť globálny obchod. Opatrenia USA vyvolali medzinárodnú kritiku, pričom Európska únia zvažuje protiopatrenia.

Francúzsky guvernér centrálnej banky varoval pred negatívnym vplyvom na ekonomiku eurozóny. Podľa Európskej oceliarskej asociácie by mohli clá ohroziť vývoz 3,7 milióna ton ocele z Európy.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová upozornila, že clá poškodia nielen firmy, ale aj spotrebiteľov.

Trump zavádza clá s cieľom podporiť domácu ekonomiku a priemysel, a tiež znížiť obchodný deficit, no riskuje obchodné vojny a infláciu.

(tasr)

  |  

Online prístup k listom vlastníctva by mali obnoviť koncom februára

Premiér Robert Fico (Smer-SD) uviedol, že kompletný online prístup k listom vlastníctva obnovia koncom februára.

Služby katastra pre banky a notárov by mali byť plne funkčné do polovice marca, následne aj pre mestá a obce. Premiér Fico uviedol, že 74 katastrálnych odborov už poskytuje služby, jeden funguje v obmedzenom režime.

Ľudia zatiaľ musia zájsť na úrady osobne, keďže digitálny systém je predmetom forenznej analýzy.

Pripomenul, že verejnosť môže využívať webovú aplikáciu CICA, ktorá poskytuje základné informácie o listoch vlastníctva.

Fico kritizoval opozíciu a médiá za šírenie poplašných správ. Kybernetický útok v januári dočasne vyradil kataster z prevádzky, jeho postupná obnova pokračuje.

(tasr, red)

  |  

Orbán sa stretol s Weidelovou. Vyzval na zrušenie časti protiruských sankcií

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že sankcie EÚ voči Rusku v energetickom sektore by sa mali zrušiť. Povedal to na tlačovej konferencii po stretnutí s Alice Weidelovou, spolupredsedníčkou nemeckej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), v Budapešti.

Orbán tvrdí, že politika Bruselu dostala EÚ do ťažkej pozície a Európania platia za energiu trikrát až štyrikrát viac ako Američania. AfD presadzuje zrušenie hospodárskych sankcií voči Rusku a opravu plynovodov Nord Stream.

Weidelová vyzvala na reformu EÚ. Po stretnutí s maďarským premiérom zdôraznila, že únia potrebuje menej kompetencií a odstránenie „skorumpovanej nadstavby“. Ocenila maďarskú politiku ako príklad hodný nasledovania.

AfD má v predvolebných prieskumoch v Nemecku 19- až 20- percentnú podporu - vedie konzervatívny blok CDU/CSU (31 %). Predčasné parlamentné voľby budú 24. februára.

(tasr)