Preskočiť na obsah
  |  

Vyšetrovanie atentátu na premiéra je na konci, jediným obvineným je Cintula

Vyšetrovanie atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer) sa blíži k záveru a nikto ďalší v prípade nie je stíhaný. Pre aktuality to potvrdil to advokát obvineného Juraja Cintulu Namir Alyasry.

Strelec je stále vo väzbe, kde zostane minimálne do marca. Atentát sa odohral 15. mája 2024 v Handlovej po výjazdovom rokovaní vlády.

Generálna prokuratúra zatiaľ oficiálne nepotvrdila ukončenie vyšetrovania atentátu na Fica. Podľa hovorkyne Jany Tökölyovej je prípravné konanie neverejné a vyšetrovanie pokračuje.

(mja)

  |  

Ukrajina rokuje s USA o ťažbe kritických minerálov, návrh už existuje

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že USA už predložili prvý návrh dohody o kritických mineráloch. O téme diskutoval s americkým ministrom financií Scottom Bessentom v Kyjeve.

Kritické minerály, ako lítium a nikel, sú nevyhnutné pre výrobu batérií a elektroniky. Ukrajina má významné ložiská týchto surovín.

USA hľadajú zdroje kritických minerálov mimo Číny. Ukrajina by mohla byť strategickým partnerom v tejto oblasti. Zelenskyj očakáva, že dohoda by mohla byť uzavretá na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Zdôraznil, že rozhovory sa netýkali nerastných surovín na území Ukrajiny okupovanom Ruskom. Rokovania označil za produktívne a konštruktívne.

(reuters)

  |  

Rusko sa snaží udržať vojenské základne v Sýrii

Moskva sa snaží zachovať svoje námorné a letecké základne v Sýrii aj po páde Bašára al-Asada. Ruský prezident Vladimir Putin pozval sýrskeho ministra zahraničia Asaada Hassana al-Šibáního na návštevu Moskvy.

Oznámilo to sýrske vedenie po telefonáte Putina s dočasným lídrom Ahmedom aš-Šaráom. Rusko bolo dlhoročným spojencom Asada, ktorý v decembri prišiel o moc a utiekol do Moskvy.

Rusko má v Sýrii dve hlavné vojenské základne – námornú v Tartuse a leteckú v Hmímíme. Tieto základne sú kľúčové pre jeho vojenskú prítomnosť v regióne.

(reuters)

  |  

V americkej snemovni je návrh na kúpu a premenovanie Grónska

Grónsko je autonómne od roku 1979 a od roku 2009 funguje ako rozšírená samospráva. Zodpovedné za jeho obranu a zahraničné záležitosti je Dánsko.

Prezident USA Donald Trump už v minulosti deklaroval záujem o získanie územia. Dánska premiérka Mette Frederiksenová aj grónsky premiér Múte Egede zdôraznili, že Grónsko nie je na predaj.

Republikánsky kongresman Buddy Carter najnovšie predložil v Snemovni reprezentantov návrh zákona umožňujúci rokovania o získaní Grónska a jeho premenovanie na Červenú, bielu a modrú krajinu, čo je odkaz na farby vlajky USA.

Návrh počíta so šesťmesačnou lehotou, počas ktorej minister vnútra zabezpečí implementáciu názvu na oficiálnych mapách a dokumentoch.

Grónsko je strategicky dôležité pre USA kvôli vojenskej základni Thule, ktorá slúži na sledovanie balistických rakiet a vesmírnych operácií NATO.

(tasr, axios)

  |  

Republikáni sa nevedia dohodnúť na rozpočte. Komplikuje to presadenie daňového programu

Republikáni v Kongrese sa snažia dosiahnuť konsenzus o predĺžení daňových škrtov z roku 2017. Plán podporuje exprezident Donald Trump, no rozkol v strane komplikuje jeho presadenie. Ak do 14. marca nenájdu konsenzus, hrozí čiastočné uzavretie vlády.

V Snemovni reprezentantov je rozdelenie medzi centristami, tvrdými konzervatívcami a zástancami regionálnych úprav.

Niektorí žiadajú znižovanie výdavkov, iní chcú zachovať financovanie federálnych programov. Senátni republikáni navrhujú dvojstupňový prístup, no v strane rastie napätie.

Demokrati varujú, že nepodporia dočasné financovanie, ak republikáni budú presadzovať Trumpove škrty bez kompenzácie. Rozhodujúce rokovania sa očakávajú v najbližších dňoch.

(reuters)

  |  

Čína odsudzuje americké clá na oceľ a hliník

Americký prezident Donald Trump podpísal príkaz na zavedenie 25% cla na všetok dovoz ocele a hliníka od 12. marca. Podľa hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchuna ide o vážne porušenie pravidiel Svetovej obchodnej organizácie.

Čína varuje, že protekcionizmus môže poškodiť globálny obchod. Opatrenia USA vyvolali medzinárodnú kritiku, pričom Európska únia zvažuje protiopatrenia.

Francúzsky guvernér centrálnej banky varoval pred negatívnym vplyvom na ekonomiku eurozóny. Podľa Európskej oceliarskej asociácie by mohli clá ohroziť vývoz 3,7 milióna ton ocele z Európy.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová upozornila, že clá poškodia nielen firmy, ale aj spotrebiteľov.

Trump zavádza clá s cieľom podporiť domácu ekonomiku a priemysel, a tiež znížiť obchodný deficit, no riskuje obchodné vojny a infláciu.

(tasr)