Preskočiť na obsah
  |  

Taraba: Slovensko potrebuje spaľovne, inak bude zasypané odpadkami

Slovenská republika podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) potrebuje tri až štyri spaľovne, aby mohla riešiť environmentálne záťaže a zabezpečiť rozvoj priemyslu.

Upozornil, že bez týchto zariadení nebude možné odstrániť staré skládky a krajina sa zaplaví odpadom. Podľa neho je výstavba spaľovní nevyhnutná aj pre priemysel, ktorý potrebuje riešenie na nerecyklovateľný odpad. Ministerstvo zároveň odmietlo výstavbu spaľovne v Dudinciach.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško reagoval na kritiku Demokratov a vysvetlil, že jeho rezort poskytol len stanovisko k hodnoteniu činnosti, nie rozhodnutie.

„Stanovisko je niečo úplne iné ako rozhodnutie a k vydaniu žiadneho rozhodnutia nedošlo,“ uviedol Šaško. Stanovisko obsahovalo sedem podmienok na ochranu prírodných zdrojov, ktorých nesplnenie by znamenalo zamietavý verdikt.

Pripomenul, že v roku 2023 bolo vydané negatívne stanovisko kvôli neúplnému zámeru, no ministerstvo životného prostredia v procese pokračovalo.

(lipa)

  |  

Maďarská ekonomika v roku 2025 porastie menej, než očakáva vláda

Rast HDP krajiny sa očakáva na úrovni dva až tri percent, zatiaľ čo vládna prognóza predpokladá 3,4 percent. Uviedol to Gergely Gulyás, šéf kancelárie premiéra Viktora Orbána, v podcaste pre spravodajský portál 24.hu.

Dôvodom sú podľa neho riziká vrátane problémov v nemeckej ekonomike, ktorá je dôležitým obchodným partnerom Maďarska.

Nemecko je najväčším obchodným partnerom Maďarska, pričom približne 25 % maďarského exportu smeruje do Nemecka. Spomalenie nemeckej ekonomiky preto môže negatívne ovplyvniť rast HDP Maďarska.

(reuters, lup)

  |  

Čína obvinila Taiwan z odovzdávania čipov do USA

Čína tvrdí, že Taiwan využíva svoj polovodičový priemysel na získanie politickej podpory Washingtonu.

Hovorca čínskeho úradu pre záležitosti Taiwanu Zhu Fenglian s obavami uviedol, že najväčší zmluvný výrobca čipov na svete (TSMC) by sa mohol stať „United States Semiconductor Manufacturing Co“.

Americký prezident Donald Trump kritizoval Taiwan za to, že odoberá americký obchod s polovodičmi a chce, aby priemysel vyrábal viac v Spojených štátoch.

TSMC ani Intel nepotvrdili rokovania o možnej investícii. Taiwan reagoval, že jeho polovodičový sektor je strategický a vláda bude s priemyslom spolupracovať na udržaní technologického náskoku.

USA sú hlavným partnerom Taiwanu a dodávateľom zbraní, hoci formálne vládu ostrova neuznávajú.

(tasr, lup)

  |  

Kim Čong-un chce vytvoriť novú, modernú armádu

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyzval na vybudovanie silnej a modernej armády. Počas návštevy vojenskej akadémie Kang Kona v Pchjongjangu kritizoval jej riadenie a vzdelávací systém.

Podľa neho kadeti musia lepšie rozumieť modernej vojne a ovládať pokročilé zbrane. Zdôraznil, že armáda musí byť schopná čeliť agresii imperialistov.

Juhokórejské tajné služby tvrdia, že Pchjongjang už vyslal do Ruska približne 11-tisíc vojakov, pričom straty predstavujú 3-tisíc z nich. Severokórejskí vojaci sa podľa Kyjeva vrátili na front začiatkom februára.

(tasr, lup)

  |  

Slovensko môže udeliť tisíc víz ročne pre pracovníkov z Číny

Vláda plánuje zaviesť národné víza pre zamestnancov čínskych investorov. Ročne ich môže udeliť najviac tisíc. Rezort práce tvrdí, že víza urýchlia prístup cudzincov na trh práce, podporia investície, prilákajú talenty a vytvoria pracovné miesta aj pre Slovákov.

V roku 2024 predstavovali investície čínskych firiem na Slovensku 1,31 miliardy eur a vytvorili vyše 2 100 pracovných miest. Nové závody vznikajú aj ako súčasť dodávateľského reťazca Volvo Cars vo Valalikoch.

Súčasný systém udeľovania povolení podľa rezortu práce nepostačuje na realizáciu investičných projektov.

Od 8. novembra 2024 do 31. decembra 2025 môžu občania Slovenskej republiky cestovať do Číny bez víz na obdobie nepresahujúce 15 dní - bezvízový režim platí pre účely obchodných ciest, turistiky, rodinných návštev alebo tranzitu.

(tasr, lup)

  |  

Politico: Ministerstvo zahraničia USA tlačí na uvoľnenie peňazí pre Ukrajinu

Vysokí predstavitelia rezortu diplomacie zostavujú zoznam výnimiek zo zmrazenia humanitárnej pomoci pre Ukrajinu, ktorý by rozšíril aktuálne platný rámec nastavený ministrom Marcom Rubiom. Ten po pozastavení programov zahraničnej pomoci povolil súbor výnimiek pre „základnú život zachraňujúcu“ pomoc.

Do tejto kategórie spadajú odmínovanie či kontrola narkotík, vysvetlil anonymný predstaviteľ rezortu diplomacie a dvaja ďalší zamestnanci pre týždenník Politico, ktorý získal aj návrh zoznamu.

Kongres USA pre Kyjev doteraz vyčlenil viac ako štyri miliardy dolárov, väčšina však už bola vyčlenená na dodávky zbraní či komunikačných zariadení. Taktiež je nemožné presne určiť, koľko peňazí sa presne minulo, keďže platnosť zmlúv trvá celé roky.

Prakticky nie je isté, či by sa ďalšia pomoc dostala do Kyjeva aj po prijatí výnimiek, keďže aj schválenú pomoc nedávno zastavili, píše Politico. „Z politického hľadiska však snahy o rozšírenie výnimiek pre Ukrajinu poukazujú na rozpory v Trumpovom tíme v otázke, ako postupovať voči Kyjevu,“ doplnil týždenník.

Ministerstvo zahraničia odmietlo komentovať, či boli nové výnimky schválené, a doplnilo, že „programy, ktoré slúžia záujmom našej krajiny, budú pokračovať. Avšak programy, ktoré nie sú v súlade s našimi národnými záujmami, nebudú“.

(politico, sab)