Preskočiť na obsah
  |  

Vláda schválila ústavné zakotvenie dvoch pohlaví

Vláda v stredu schválila návrh ústavného zákona, ktorý do Ústavy Slovenskej republiky zakotvil dve pohlavia: muža a ženu.

Do ústavy má zároveň pribudnúť zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Ústavný zákon má upraviť osvojovanie detí a výchovno-vzdelávací proces. Návrhom sa má tiež dosiahnuť suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach.

"Posilnenie ochrany tradičných hodnôt je kľúčové pre zachovanie kultúrneho dedičstva SR a zabezpečenie právnej stability. Návrh ústavného zákona preto reaguje na potrebu ochrany kultúrneho dedičstva zakotveného v preambule Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je osobitne spojené s uznaním manželstva medzi mužom a ženou ako jedinečného zväzku," uvádza sa v návrhu, ktorý na rokovanie vlády predložil premiér Robert Fico (Smer).

Ďalej navrhuje v Ústave SR zdôrazniť zvrchovanosť Slovenska v základných kultúrno-etických otázkach, pokiaľ ide o ochranu života a ľudskej dôstojnosti, súkromný a rodinný život, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, kultúru a jazyk, ako aj o veci s tým súvisiace, a to najmä v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania.

Týmto návrhom sa má rozšíriť aj ústavnoprávna úprava sociálnych práv, pokiaľ ide o postavenie rodiny a ukotvenie rodičovských práv.

"Navrhuje sa, aby došlo k úprave základného okruhu osôb, ktoré si môžu osvojiť maloleté dieťa, v Ústave SR. Zároveň sa navrhuje rozšírenie ústavného vymedzenia rodičovských práv, medzi ktoré sa navrhuje doplniť právo rodičov rozhodovať o účasti detí na výchovno-vzdelávacom procese, ktorý je nad rámec štátneho výchovno-vzdelávacieho programu," priblížili v materiáli.

Ustanoviť by sa tiež malo, že štátny výchovno-vzdelávací program musí byť v súlade s ústavou. Premiér navrhuje účinnosť zákona od 1. júla 2025.

Na rozhodnutie vlády reagovalo KDH. Zdôraznilo, že predložilo vlastný návrh novely ústavy a chce o tomto návrhu rokovať so všetkými parlamentnými stranami. "Platí, že chceme so všetkými dobromyseľne rokovať a máme záujem presadiť z nášho návrhu čo najviac. Následne budeme komunikovať postoj KDH k vládnemu návrhu zákona. Vítame, že vládny návrh sa v otázke zvrchovanosti SR v kultúrno-etických otázkach v podstatnej časti inšpiroval naším návrhom."

(tasr, red)

  |  

Drucker: Spor o predsedu parlamentu sa končí, koalícia má väčšinu

Koalícia má v Národnej rade SR 76 poslancov pripravených na voľbu predsedu parlamentu. Pred stredajším rokovaním vlády to potvrdil minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).

Uviedol, že štyria poslanci vrátane náhradníka za Rudolfa Huliaka (Smer) podporia vládu po vykonaní zmien v koaličnej zmluve.

Drucker si myslí, že prichádza ukončenie „zbytočného naťahovania sa o pozíciu druhého najvyššieho ústavného činiteľa, ktoré bolo zdrojom mnohých problémov v koalícii.“

Novým predsedom parlamentu by sa mal stať súčasný minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas).

(tasr, red)

  |  

Nemecko mení fiškálnu politiku: 500 miliárd eur na obranu a rast

Strany CDU/CSU a SPD sa dohodli na vytvorení 500-miliardového infraštruktúrneho fondu a reforme dlhovej brzdy s cieľom modernizovať armádu a oživiť ekonomiku. Zmena prichádza v čase, keď Trumpovo zmrazenie vojenskej pomoci Ukrajine vyvolalo obavy z oslabovania transatlantických vzťahov.

Reforma by umožnila výdavky na obranu nad 1 percento hrubého domáceho produktu mimo dlhovej brzdy a odborná komisia pripraví plán na jej trvalú úpravu.

CDU/CSU a SPD chcú reformu presadiť ešte v starom parlamente, kým odporujúce strany nezískajú blokujúcu menšinu.

Trhy zareagovali pozitívne – euro sa posilnilo na 4-mesačné maximum, výnosy 30-ročných nemeckých dlhopisov prudko vzrástli a index DAX vyskočil o 2,6 percent. Obranné akcie Rheinmetall a Renk posilnili až o 5,5 percenta.

Deutsche Bank označila tento krok za jednu z najväčších zmien nemeckej fiškálnej politiky od druhej svetovej vojny.

(reuters, red.)

  |  

Duda: Zelenskyj by mal s Trumpom rokovať ako biznismen

Poľský prezident Andrzej Duda uviedol, že cieľom Donalda Trumpa je prinútiť Ukrajinu a Rusko k rokovaniam. Povedal to v rozhovore pre TVN24 počas návštevy USA.

Podľa Dudu Trump pristupuje k medzinárodným vzťahom obchodne a podobne by mal konať aj Volodymyr Zelenskyj. Zdôraznil, že doteraz žiadny svetový líder vojnu neukončil.

Trump označil Poľsko za zodpovedného spojenca a vyzdvihol jeho bezpečnostnú politiku.

Duda však priznal, že Trumpove zámery voči Rusku nie sú jasné, a vyzval na trpezlivosť pri riešení konfliktu. „Ak má niekto lepší plán na ukončenie vojny, nech ho predstaví," uzavrel poľský prezident.

(tasr, lup)

  |  

Trump: Japonsko a Kórea chcú investovať do plynovodu na Aljaške

Japonsko a Južná Kórea majú záujem o spoluprácu na výstavbe plynovodu na Aljaške. Oznámil to americký prezident Donald Trump počas prejavu v Kongrese. O konkrétnych podmienkach projektu však nehovoril.

Podľa neho by každá z krajín investovala do projektu bilióny dolárov, pričom plynovod má patriť k najväčším na svete. Juhokórejské ministerstvo priemyslu potvrdilo, že o projekte diskutuje s USA, no dohoda zatiaľ nepadla.

Japonský premiér Šigeru Išiba podporil import amerického plynu, ktorý by podľa neho zabezpečil stabilitu dodávok a pomohol znížiť obchodný deficit USA.

Washington a Tokio už vo februári diskutovali o spoločnom podniku v oblasti ropy a plynu. Aljašský plynovod by mohol posilniť americký energetický export, no Trump neposkytol žiadne konkrétne časové rámce ani technické detaily projektu.

(tasr, lup)

  |  

Szijjártó: Európa je v kríze, národná identita je kľúčová

Súčasná hospodárska, politická a morálna kríza Európy je jasne viditeľná aj spoza Atlantiku - teraz je potrebné, aby sa spojili vlastenecké sily, napísal na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom vo Washingtone.

“Zhodli sme sa, že v týchto náročných časoch je zachovávanie národnej identity dôležitejšie ako kedykoľvek predtým,” podčiarkol Szijjártó.

Podľa neho Spojené štáty podporujú mierové riešenie rusko-ukrajinskej vojny. Rubio zdôraznil, že rokovania sú jedinou reálnou šancou na ukončenie konfliktu.

Vo štvrtok 6. marca v Bruseli uskutoční summit EÚ, ktorý má reagovať na politiku Donalda Trumpa v otázkach bezpečnosti a obchodných vzťahov s USA.

(tasr, red)