Preskočiť na obsah
  |  

Kolumbia žiada OSN o vyradenie koky zo zoznamu škodlivých látok

Kolumbijská ministerka zahraničných vecí Laura Sarabiová vyzvala OSN, aby prestala považovať listy koky za škodlivé. Tvrdí, že nejde o nebezpečnú látku a ich legalizácia by umožnila priemyselné využitie, napríklad v hnojivách či nápojoch.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro presadzuje nový prístup k drogovej politike a tvrdí, že kokaín nie je horší ako whisky. V roku 2023 vzrástla produkcia kokaínu v Kolumbii o 53 percent na 2600 ton. Petro navrhuje boj proti drogovým kartelom cez reguláciu a legalizáciu obchodu s kokou.

Kolumbijské úrady od Petrovho nástupu do funkcie v auguste 2022 do januára tohto roku zhabali viac ako 1900 ton kokaínu a zničili 454 tajných laboratórií

Veľká časť produkcie kokaínu v Kolumbii je v rukách drogových kartelov a partizánskych skupín. Kým Kolumbia je hlavným svetovým producentom kokaínu, jeho najväčším spotrebiteľom sú Spojené štáty.

(tasr, mja)

  |  

Štartujú maturity. Viac ako 41 000 študentov čakajú tento týždeň písomné testy

Tento týždeň sa konajú písomné maturity pre viac ako 41 000 maturantov. V utorok ich čaká externý test a slohová práca zo slovenského jazyka a literatúry, takmer 1600 maturantov maďarskej národnosti bude písať z maďarského jazyka a literatúry.

Témy slohových prác budú vyhlásené v Rádiu Slovensko a zverejnené na internete. V stredu maturanti absolvujú testy a slohové práce z cudzích jazykov, vo štvrtok test z matematiky a v piatok testy a slohové práce zo slovenského jazyka a literatúry a z ukrajinského jazyka a literatúry pre žiakov národnostných menšín.

Maturitné skúšky prebiehajú do 14. marca na 689 stredných školách.

(tasr, red)

  |  

Rubio: Ukrajina sa pre mier s Ruskom musí vzdať okupovaného územia

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vyhlásil, že Ukrajina musí odstúpiť časť územia obsadeného Ruskom od roku 2014, ak chce dosiahnuť mierovú dohodu.

Pred mierovými rokovaniami v Saudskej Arábii Rubio označil územné ústupky za „jediný spôsob“, ako ukončiť utrpenie v konflikte, ktorý si vyžiadal takmer milión obetí, upozorňuje periodikum Politico.

Stretnutie bude prvým od vypätej výmeny názorov medzi prezidentmi Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom. Rubio zdôraznil, že USA nebudú vopred dohadovať podmienky, ale chcú pochopiť, čo je Kyjev ochotný urobiť pre ukončenie vojny. Ukrajina trvá na tom, že neodovzdá okupované územia.

Zelenskyj je v Saudskej Arábii na stretnutí s korunným princom Mohammedom bin Salmanom a osobne sa nezúčastní sa na rokovaniach s Rubiom.

Namiesto Zelenského budú ukrajinskú delegáciu na rokovaniach zastupovať jeho hlavný poradca Andrij Jermak, minister zahraničných vecí Andrii Sybiha a minister obrany Rustem Umerov.

(mja)

  |  

Federálny súd pozastavil rozhodnutie Trumpovej administratívy o škrtoch vo vzdelávaní

Federálny sudca dočasne obnovil financovanie programov na prípravu učiteľov v ôsmich štátoch USA pod vedením demokratov. Administratíva Donalda Trumpa tieto granty zrušila v rámci úsilia republikánov odstrániť iniciatívy diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI) zo štátnej správy.

Sudca Myong Joun v Bostone rozhodol v prospech žaloby ôsmich demokratických generálnych prokurátorov.

Rozhodnutie dočasne zabraňuje ministerstvu školstva zastaviť financovanie, kým sa prípad vyrieši. Trumpova administratíva zatiaľ verdikt nekomentovala.

(reuters, mja)

  |  

Kurdi sa dohodli s Damaskom, ich územia prejdú pod kontrolu štátu

Kurdi počas občianskej vojny vyhlásili autonómiu na svojich územiach. Po páde režimu Bašára Asada sa väčšina krajiny dostala pod kontrolu islamistickej skupiny Hajat Tahrír aš-Šám. Nová dohoda Kurdom zaručuje právo používať kurdský jazyk, ktorý bývalý režim zakazoval.

Dohoda počíta aj so začlenením civilných a vojenských inštitúcií na severovýchode Sýrie pod správu štátu, vrátane hraníc, letísk a ropných polí. Realizácia sa očakáva do konca roka.

Vodca Sýrskych demokratických síl (SDF) Mazlúm Abdí označil dohodu s novým vedením v Damasku za príležitosť na vybudovanie novej Sýrie.

(tasr, mja)

  |  

Izrael zaútočil na sýrske vojenské základne a spravodajské systémy

Izraelská armáda oznámila, že zasiahla vojenské veliteľstvá, sklady zbraní a spravodajskú infraštruktúru v južnej Sýrii. Útoky sa zamerali aj na radary a systémy sledovania využívané na letecké spravodajstvo.

Ide o pokračovanie izraelských útokov na sýrske vojenské kapacity. Zatiaľ nie sú hlásené žiadne obete. Izrael dlhodobo útočí na sýrske vojenské pozície, pretože tvrdí, že podporujú Iránom financované skupiny nepriateľské voči Izraelu. Sýrska vláda na útoky zatiaľ nereagovala.

Izrael za posledné desaťročie vykonal stovky leteckých útokov na sýrske územie, pričom sa zameriava najmä na iránske a proiránske sily.

(reuters, mja)