Preskočiť na obsah
  |  

Duda vyzval USA na presun jadrových zbraní do Poľska

Poľský prezident Andrzej Duda podľa Financial Times nedávno diskutoval s osobitným vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kellogom o návrhu, aby USA presunuli jadrové zbrane na poľské územie. Odôvodnil to tým, že pôjde o odstrašujúci prostriedok proti budúcej ruskej agresii.

"Hranice NATO sa v roku 1999 posunuli na východ, takže o 26 rokov neskôr by malo dôjsť aj k posunu infraštruktúry NATO na východ. Pre mňa je to zrejmé," citoval FT v rozhovore poľského prezidenta.

Dodal, že bezpečnejšie by bolo, keby tieto zbrane už boli na poľskom území.

Poľsko dlhodobo vníma Rusko ako bezpečnostnú hrozbu. Obavy sa zvýšili po invázii na Ukrajinu. Aktívne preto podporuje Kyjev vojensky aj humanitárne a snaží sa o posilnenú obranu v rámci NATO.

(reuters, max)

  |  

Rusko je blízko k vysťahovaniu ukrajinských síl z Kurska, tvrdí Kremeľ

Ruská operácia na vytlačenie ukrajinských síl zo západoruského Kurska vstúpila do záverečnej fázy, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa televíznych záberov v stredu pritom aj navštívil vojakov v ruskej Kurskej oblasti zapojených do bojov proti ukrajinským jednotkám a vypočul si hlásenie o ich postupe.

Rozprával sa aj s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Ten ho informoval, že ruské ozbrojené sily získali viac ako 1 300 štvorcových kilometrov pohraničného územia a 430 ukrajinských vojakov.

"Spolieham sa na to, že všetky bojové úlohy, ktoré stoja pred našimi jednotkami, budú splnené a územie Kurskej oblasti bude čoskoro úplne oslobodené od nepriateľa," povedal Putin v televíznom prejave.

(reuters, max)

  |  

Trump zdanlivo ustúpil od vysídlenia Palestínčanov, Hamas reaguje

Hovorca Hamasu Házim Kásim privítal vyjadrenie prezidenta USA Donalda Trumpa, že "nikto nevyháňa Palestínčanov z Gazy".

"Ak vyhlásenia Trumpa predstavujú ústup od akejkoľvek myšlienky vysídliť obyvateľov Pásma Gazy, vítame ich. Žiadame, aby sa tento postoj posilnil tým, že izraelskí okupanti budú povinne plniť všetky podmienky dohôd o prímerí," dodal Kásim.

Minulý mesiac americký prezident navrhol, aby USA prevzali Gazu a vytvorili z nej "riviéru Blízkeho východu", pričom viac ako dva milióny Palestínčanov by z nej boli vysídlení. Tento návrh odsúdili spojenci USA na Blízkom východe aj v Európe.

O obnove Pásma Gazy zničeného vojnou medzi Izraelom a Hamasom v stredu rokovali ministri zahraničia arabských krajín s osobitným vyslancom USA pre Blízky východ Steveom Witkoffom. Dohodli sa, že budú pokračovať v konzultáciách a koordinácii plánu na obnovu zničenej enklávy.

(tasr, reuters, max)

  |  

Saková: Slovensko podporuje zjednodušenie regulácií pre priemysel v EÚ

Ministerka hospodárstva Denisa Saková zastupovala Slovensko na rokovaní Rady EÚ pre konkurencieschopnosť v Bruseli. Hlavnou témou bola budúcnosť európskeho priemyslu, s dôrazom na automobilový sektor.

Saková ocenila snahy novej Európskej komisie o podporu priemyslu a zdôraznila potrebu regulačných a finančných opatrení pre sektor čistých technológií a energeticky náročné odvetvia. Slovensko podporuje návrhy Omnibus balíkov, ktoré majú znížiť administratívnu záťaž pre firmy.

Saková ocenila Dohodu o čistom priemysle, no varovala, že bez riešenia cien energií nebude európsky priemysel konkurencieschopný. Na Rade EÚ sa diskutovalo aj o podpore automobilového priemyslu, pričom Saková zdôraznila potrebu technologickej neutrality.

(tasr, mja)

  |  

Kanada kritizuje clá USA na oceľ a hliník, žiada konzultácie

Kanadská ministerka obchodu Mary Ng oznámila, že Ottawa žiada formálne konzultácie s Washingtonom ohľadom ciel na oceľ a hliník.

Zdôraznila, že tieto clá sú v rozpore so záväzkami USA v rámci obchodnej dohody USMCA. Kanada vyjadrila sklamanie z krokov americkej vlády a hľadá spôsob, ako ochrániť svoj priemysel.

Oceľ a hliník sú kľúčové priemyselné odvetvia pre Kanadu, pričom veľká časť produkcie smeruje do USA. Clá môžu ohroziť tisíce pracovných miest v oboch krajinách.

(reuters, mja)

  |  

Ruské bombardéry leteli nad Baltským morom viac ako štyri hodiny

Dvojica ruských strategických bombardérov Tu-22M3 absolvovala plánovaný let nad neutrálnymi vodami Baltského mora, informovala agentúra Ria s odvolaním sa na ministerstvo obrany. Lietadlá strávili vo vzduchu viac ako štyri hodiny a počas časti trasy ich sprevádzali zahraničné stíhačky.

Ministerstvo nešpecifikovalo, o ktoré štáty išlo. Väčšina štátov pri Baltskom mori vrátane Fínska, Švédska, Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska sú členmi NATO.

Ruské Tu-22M3 sú nadzvukové bombardéry schopné niesť jadrové zbrane a často sa využívajú na dlhé hliadkovacie lety v blízkosti hraníc NATO.

(reuters, mja)