Preskočiť na obsah
  |  

Šefčovič chce dať rokovaniam s USA šancu na úspech

Po rozhodnutí USA uvaliť clá na tovary z EÚ oznámil eurokomisár Maroš Šefčovič, že Únia odpovie pokojne, rozfázovane a najmä jednotne. Zdôraznil, že EÚ dáva prednosť rokovaniam, pričom cieľom je dosiahnuť spravodlivú a vzájomne výhodnú dohodu.

Na piatok (4. apríla) je naplánovaná videokonferencia s americkými partnermi, kde sa budú hľadať možnosti riešenia obchodného napätia.

Šefčovič však upozornil, že ak dohoda nevznikne, EÚ je pripravená na „pevné, účinné, ale primerané“ protiopatrenia. Tie by mali doplniť balík v hodnote 26 miliárd eur, ktorý Brusel ohlásil po predchádzajúcich clách na oceľ a hliník.

Diskusia o ďalších krokoch prebehne 7. apríla na stretnutí ministrov obchodu v Luxemburgu, pričom hlasovanie o opatreniach je naplánované na 9. apríla. Šefčovič zároveň pripomenul, že EÚ nie je závislá od jediného trhu a plánuje rozšíriť globálne obchodné partnerstvá na podporu rastu európskych firiem.

(tasr, mja)

  |  

Francúzsko varuje: Bez dohody hrozí vojenský konflikt s Iránom

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu varoval, že ak zlyhajú rozhovory o iránskom jadrovom programe, vojenská konfrontácia s Iránom bude „takmer nevyhnutná“.

Upozornil, že takýto scenár by mohol vážne destabilizovať región. Francúzsko trvá na tom, že Irán nesmie získať jadrové zbrane, a uprednostňuje dohodu, ktorá trvalo a overiteľne obmedzí jeho jadrový program.

Americký prezident Donald Trump v súlade so svojou politikou „maximálneho tlaku“ pohrozil Iránu bombardovaním, ak neuzavrie novú dohodu.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí na to reagoval sľubom tvrdej odvety. Prezident Mahmúd Pezeškiján zároveň odmietol priame rokovania s USA, čím formálne odpovedal na list od Trumpa s ponukou na dialóg.

Po odstúpení USA od jadrovej dohody v roku 2018 Irán výrazne rozšíril svoj jadrový program. Západ ho podozrieva zo snahy vyvinúť jadrové zbrane, čo Teherán odmieta a tvrdí, že ide výlučne o mierové využitie energie.

(tasr, mja)

  |  

Šimkovičová vymenovala štyroch nových členov Rady FPU

Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) vo štvrtok vymenovala štyroch nových členov rady Fondu na podporu umenia (FPU). Informuje o tom fond na sociálnej sieti.

Za oblasť nehmotného kultúrneho dedičstva bol za člena Rady FPU menovaný Ľubomír Baláž, za oblasť hudby Ľubomír Richter, za oblasť vizuálneho umenia Jaroslav Uhel. Za miestnu samosprávu menovala ministerka za člena Rady FPU Branislava Trégera, bývalého predsedu Združenia miest a obcí Slovenska a primátora Liptovského Hrádku.

Momentálne má 13-členná rada 10 členov. Rezort kultúry vo štvrtok v reakcii na vyjadrenia predstaviteľov opozície o nefunkčnosti FPU zdôraznil, že fond je plne funkčný a rada uznášaniaschopná. Deklaroval, že zvyšné miesta v rade budú doplnené do konca apríla.

Rada FPU je najvyšším orgánom fondu, podľa aktuálneho znenia zákona má tiež konečné slovo pri udeľovaní dotácií.

(tasr)

  |  

Česko bude na hranici so Slovenskom prísnejšie kontrolovať nákladné autá

Česká republika od polnoci sprísňuje opatrenia proti zavlečeniu slintačky a krívačky. Všetky nákladné vozidlá nad 3,5 tony smerujúce zo Slovenska budú musieť použiť jeden z piatich určených hraničných priechodov, kde prejdú dezinfekciou – bez ohľadu na náklad.

Autá prepravujúce veterinárne kontrolovaný tovar, ako sú zvieratá alebo živočíšne produkty, podstúpia dôkladnejšiu dezinfekciu cez dezinfekčné rámy alebo linky.

Hovorca Štátnej veterinárnej správy ČR Petr Vorlíček spresnil, že vozidlá budú na hraničných priechodoch triedené podľa rizika. Štyri priechody budú určené pre všetky vozidlá vrátane tých s veterinárnym tovarom, piaty – Hodonín-Holíč – bude vyhradený len pre vozidlá bez veterinárneho nákladu.

Na priechodoch ako Lanžhot–Brodské či Mosty u Jablunkova–Svrčinovec budú nainštalované dezinfekčné vane, ktoré očistia aj podvozky vozidiel. V prípade vysoko rizikových nákladov, najmä z tretích krajín, sa uplatní úplná dekontaminácia.

(tasr, mja)

  |  

Na Slovensku sa protestuje proti novele zákona o mimovládkach

Vo štvrtok večer sa v Bratislave a viacerých mestách Slovenska konajú protesty proti navrhovanej novele zákona o mimovládnych organizáciách. Podľa organizátorov, medzi ktorými je aj občianske združenie Mier Ukrajine, ide o snahu umlčať kritikov vlády. Varujú, že novela je v rozpore s európskym právom a Ústavou SR, pričom Slovensko podľa nich smeruje k autoritárstvu po vzore Putina.

Vláda tvrdenia odmieta. Premiér Robert Fico (Smer-SD) uviedol, že návrh zákona je súčasťou programového vyhlásenia vlády a má posilniť transparentnosť a reguláciu lobingu. Ohradil sa voči označovaniu zákona za „ruský“ a tvrdí, že ide o európske štandardy.

Novela z dielne SNS zavádza povinnosť pre mimovládne organizácie s príjmom nad 35-tisíc eur zverejňovať výkaz o transparentnosti. Ten má obsahovať údaje o prispievateľoch nad 5-tisíc eur aj členoch orgánov. Organizácie financované z verejných zdrojov budú musieť informovať o hospodárení s týmito prostriedkami. Zákon je aktuálne v parlamente a ešte sa o ňom rokuje.

(tasr, mja)

  |  

Fínsky prezident: Rokovania s Rusmi by mali viesť Francúzi alebo Briti

Fínsky prezident Alexander Stubb vo štvrtok vyhlásil, že prípadné rokovania s Ruskom o Ukrajine by mali viesť Francúzsko alebo Spojené kráľovstvo ako lídri „koalície ochotných“. Zdôraznil, že akékoľvek kontakty s Moskvou musia byť úzko koordinované.

Skupina vznikla s cieľom podporiť Ukrajinu a vytvoriť podmienky pre potenciálnu mierovú dohodu. Zameriava sa na tri oblasti: pokračovanie vojenskej pomoci Ukrajine, vytvorenie zabezpečovacích síl schopných pôsobiť priamo na jej území a posilnenie európskej obrany.

Stubb pripomenul, že sa krajiny koalície minulý týždeň dohodli, že v určitej fáze by mal jeden z jej členov nadviazať kontakt s Ruskom. Fínsko, ktoré do NATO vstúpilo v roku 2023 po ruskej invázii, patrí medzi aktívnych podporovateľov Ukrajiny.

Moskva vtedy označila fínsky vstup do aliancie za historickú chybu. Prezident Putin však podľa hovorcu Kremľa vyjadril ochotu obnoviť vzťahy. Stubb však upozornil, že Fínsko sa na prípadnú normalizáciu vzťahov musí najskôr mentálne pripraviť.

(tasr, mja)