Preskočiť na obsah
  |  

Ako zomrel Adolf Hitler? Mýty o jeho úteku do Argentíny prežívajú, fakty hovoria inak

Dňa 30. apríla 1945 sa Adolf Hitler, vodca národnosocialistického Nemecka, rozhodol ukončiť svoj život v bunkri pod Ríšskym kancelárstvom v Berlíne. Od jeho samovraždy tak uplynie 80 rokov. Hitler zasadol do kresla ríšskeho kancelára 30. januára 1933.

Počas posledných dní vojny, keď sa sovietske jednotky priblížili k jeho úkrytu na niekoľko stoviek metrov, zostával v izolácii s najvernejšími spolupracovníkmi.

V deň svojej smrti nadiktoval testament, v ktorom obvinil svojich nepriateľov a odmietol kapituláciu. Spolu s Evou Braunovou, ktorú si vzal len deň predtým, spáchali samovraždu – ona požila cyankáli, on kombinoval jed s výstrelom do hlavy.

Na jeho pokyn boli telá oboch spálené v záhrade nad bunkrom. Sovietske jednotky objavili ich pozostatky o niekoľko dní neskôr.

Identifikácia bola potvrdená prostredníctvom zubnej dokumentácie, ktorú porovnali s výpoveďami Hitlerovho zubára a sestry. Zuby a časť čeľuste sa dnes nachádzajú v archíve FSB.

Aj napriek detailným sovietskym záznamom, výpovediam svedkov a forenzným dôkazom koluje dodnes medzi verejnosťou mýtus, že Hitler svoju smrť len fingoval a utiekol do Argentíny či Brazílie.

(tasr, lup)

  |  

Ministerstvo povolilo odstrel 85 medveďov, nasadilo aj 50 vojakov na monitoring

Ministerstvo životného prostredia SR doposiaľ vydalo 16 rozhodnutí na odlov 85 jedincov medveďa hnedého v okresoch Detva, Kežmarok, Liptovský Mikuláš a Turčianske Teplice.

Doposiaľ bolo na základe výnimiek usmrtených sedem medveďov. Envirorezort zároveň vyhodnocuje ďalších 39 žiadostí o odlov.

Vláda minulý týždeň schválila nasadenie do 50 profesionálnych vojakov na pomoc pri monitorovaní výskytu medveďov. Opatrenie platí do 31. októbra. Monitorovanie sa začalo v pondelok 28. apríla vo Vysokých a Nízkych Tatrách a v priebehu týždňa sa rozšíri na Podpoľanie a ďalšie lokality.

Mimoriadna situácia v súvislosti s výskytom medveďov je aktuálne vyhlásená v 55 okresoch Slovenska. Cieľom opatrení je zvýšiť bezpečnosť obyvateľov a minimalizovať konflikty medzi ľuďmi a divou zverou.

(tasr, red)

  |  

Prelomový rozsudok: Súd v Košiciach zrušil výpoveď oznamovateľky prenájmu sanitiek

Košický krajský súd právoplatne zrušil výpoveď Márie Koránovej, ekonómky košickej záchranky, ktorá v minulosti upozornila na riziká pri prenájme sanitiek.

Rozhodnutie zo 25. marca potvrdilo skorší verdikt Mestského súdu Košice, podľa ktorého je výpoveď neplatná a pracovný pomer Koránovej trvá.

Koránová verdikt vníma ako zadosťučinenie a povzbudenie pre ďalších oznamovateľov korupcie. Jej právnik Stanislav Ďurica označil rozhodnutie za historicky prvý úspech v prípade ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Rozsudok víta aj nadácia Zastavme korupciu, ktorá ho považuje za precedens.

Koránová upozornila na riziká v tendri na prenájom sanitiek už v roku 2017. Napriek získaniu statusu chráneného oznamovateľa v roku 2019 dostala v roku 2021 výpoveď. Košická záchranka sa k rozhodnutiu zatiaľ oficiálne nevyjadrila.

(tasr, red)

  |  

Orbán vyhlásil vojnu drogám, dílerom hrozí strata majetku, zákazy pohybu a zatváranie podnikov

Maďarský parlament v utorok schválil balík zákonov, ktoré výrazne sprísňujú zákaz výroby, užívania, distribúcie a propagácie drog. Nová legislatíva zavádza, že užívanie psychoaktívnych látok sa bude považovať za trestný čin, nie priestupok. Za sprísnený balík hlasovalo 144 poslancov, 20 bolo proti a 12 sa zdržalo.

Polícia dostane právomoc zablokovať webové stránky umožňujúce objednávku drog do Maďarska. Drogovým dílerom môže byť zakázaný vstup do niektorých oblastí krajiny a ich majetok a vybavenie budú zhabané. Podniky prepojené s obchodovaním s drogami môžu byť zatvorené až na rok.

Opatrenia nadväzujú na februárový prejav premiéra Viktora Orbána, ktorý vyhlásil boj proti drogám a varoval pred šírením lacných syntetických látok dostupných cez internet. V rámci polície vznikol aj nový Úrad pre boj proti drogovej kriminalite.

(tasr, red)

  |  

Matovič vyzval opozíciu na cestu do Kyjeva v čase Ficovej návštevy Moskvy

Hnutie Slovensko vyzvalo lídrov opozičných strán, aby 9. mája spoločne vycestovali do Kyjeva a vyjadrili tak podporu obetiam vojny.

Predseda hnutia Igor Matovič na tlačovej konferencii uviedol, že cesta by sa mala uskutočniť v čase, keď premiér Robert Fico (Smer-SD) navštívi Moskvu pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Matovič označil Ficovu plánovanú cestu za „medzinárodnú hanbu“ a pripomenul, že z lídrov krajín EÚ ide do Moskvy len slovenský premiér. Zdôraznil, že opozícia by mala vyslať jasný signál, že Slovensko stojí na strane obetí Putinovej vojny.

Fico avizoval, že v Moskve vzdá úctu vojakom Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Slovenska, a všetkým obetiam nacizmu. Opozícia ho za rozhodnutie kritizuje a vyzýva, aby cestu zrušil.

(tasr, red)

  |  

Disciplinárka Klimenta: Som obeťou politického nátlaku, nie vinník

Sudca Juraj Kliment vidí v disciplinárnom stíhaní snahu politickej moci zastrašiť sudcov rozhodujúcich v citlivých trestných prípadoch. Podľa jeho vlastných slov sa má na jeho prípade otestovať efektívnosť takýchto praktík.

Disciplinárny návrh na Klimentovo odvolanie podal minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Sudca tvrdí, že všetky jeho rozhodnutia, vrátane vzatia advokáta Mareka Paru do väzby, boli zákonné.

"Aké svojvoľné rozhodnutie a manipulačný úmysel? Takéto obvinenia ma doslova a do písmena urážajú," bránil sa pred disciplinárnym senátom Najvyššieho správneho súdu.

Odmietol tak obvinenia z vedomého porušenia nestrannosti a kritizoval doplnenie dôkazov na poslednú chvíľu ako snahu oddialiť rozhodnutie. Kliment zdôraznil, že sa cíti byť poškodeným, nie vinníkom. Súd v utorok ukončil dokazovanie.

(tasr, max)