Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kardinál Erdő by sa v prípade zvolenia mohol volať Ján Pavol III., informuje STVR

V Maďarsku sa smrť pápeža Františka a očakávaná voľba jeho nástupcu stali témou vnútropolitických sporov. Ako uviedla STVR, vláda a opozícia sa pretekajú v deklarovaní vernosti kresťanským hodnotám.

V súvislosti s voľbou nového pápeža sa spomína aj meno maďarského kardinála Pétra Erdőa. Podľa spravodajcu STVR v Budapešti Gregora Martina Papucseka sa Erdő ocitol v prvej desiatke, prípadne v prvej päťke kandidátov na pápežský úrad. Jeho blízkosť k premiérovi Viktorovi Orbánovi však vyvoláva diskusie, keďže Orbán nepatrí v Európe medzi najpopulárnejších lídrov.

Podľa STVR si Erdő údajne už vybral aj pápežské meno – v prípade zvolenia by sa volal Ján Pavol III. Médiá v Maďarsku okamžite začali diskutovať o tom, že prípadné zvolenie maďarského pápeža by výrazne posilnilo súčasnú konzervatívnu vládu. Ako poznamenal Papucsek, "pre Viktora Orbána by to bola nenahraditeľná politická munícia."

(red)

Minúta  |  

Konsolidácia verejných financií: vláda plánuje zásadné zmeny daní

Vláda Slovenskej republiky posúva cieľ zníženia deficitu verejných financií na 3 percentá HDP na rok 2028, o rok neskôr než pôvodne plánovala.

V roku 2025 by mal deficit klesnúť na 4,1 percenta z aktuálnych 4,9 percenta. Na dosiahnutie cieľa bude potrebné prijať konsolidačné opatrenia v hodnote 1,7 miliardy eur v roku 2026 a až 3,5 miliardy eur v roku 2027.

Ministerstvo financií upozorňuje na riziká spojené s oslabením ekonomického rastu, výpadkami daňových príjmov a ďalšími výdavkami, ako sú valorizácie platov či energetická pomoc.

Strednodobý plán počíta s rastom čistých výdavkov o 8,4 percenta, v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Stabilizácia verejného dlhu pod 63 percent HDP je plánovaná na rok 2027.

Rokovania o rozpočte a nových opatreniach, vrátane zvýšenia daní z nehnuteľností a hazardu, prebiehajú a budú pokračovať aj v lete.

Minúta  |  

Medvedev varuje nové štáty NATO pred jadrovými odvetnými útokmi

Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, vyhlásil, že nové členské štáty NATO, ako Fínsko a Švédsko, sa automaticky stali legitímnymi cieľmi ruských ozbrojených síl.

V rámci vyjadrenia pre ruskú tlačovú agentúru TASS uviedol, že tieto krajiny pred vstupom do aliancie mali určitú ochranu vďaka svojej geopolitickej neutralite. Teraz však podľa neho čelia riziku odvetných útokov, vrátane tých s jadrovými komponentmi, pretože sú súčasťou "nepriateľského bloku".

Medvedev týmto spôsobom reagoval na rozširovanie NATO, ktoré Moskva dlhodobo vníma ako hrozbu pre svoju bezpečnosť. Rétoricky spochybnil, či členstvo v NATO prinieslo týmto krajinám reálne zlepšenie, a označil ich rozhodnutie za súčasť politických hier.

Vyjadrenia sú v súlade s ruskou vojenskou doktrínou, ktorá nevylučuje preventívne jadrové kroky v prípade ohrozenia strategickej bezpečnosti krajiny.

(ukrainska pravda, lup)

Minúta  |  

Neziskovky prepojené na Hlas dostali milióny na seniorov, vznikli tesne pred výzvou

Milióny eur z plánu obnovy podľa opozície končia v rukách neziskoviek blízkych Hlasu, ktoré vznikli tesne pred vyhlásením výziev. Kritika znie z úst poslancov Veroniky Remišovej a Rastislava Krátkeho (obaja hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ).

Tvrdia, že aj keď niektoré z týchto organizácií vznikli len krátko pred vyhlásením výziev, získali financie na projekty v oblasti komunitnej starostlivosti o seniorov.

Príkladom je kandidát Hlasu zo Zlatých Moraviec, ktorý získal pre svoje dve nové neziskovky spolu 6,3 milióna eur. Rovnako aj neziskovka, ktorá vznikla deň pred vyhlásením výzvy, pričom získala 2,3 milióna eur, či nezisková organizácia so vznikom dva dni pred výzvou rezortu práce, ktorá dostala 1,3 milióna eur.

Túto situáciu prirovnali k minulým škandálom s "garážovými firmami" z dielne ministra školstva Petra Plavčana. "Je to výsmech všetkým čestným ľuďom, všetkým poctivým a šikovným študentom, všetkým ľuďom, ktorí sa snažia presadiť čestnou poctivou prácou a svojou šikovnosťou," skonštatoval Krátky.

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny sa voči kritike ohradilo. „Z plánu obnovy sa má postaviť, respektíve zrekonštruovať spolu 170 zariadení sociálnych služieb za 281 miliónov eur vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH), čím sa vytvorí 3500 nových miest pre odkázaných ľudí. Výzva bola vyhlásená ešte bývalým ministrom práce Milanom Krajniakom, teda za vlády, ktorej súčasťou bola aj Remišová," uviedol rezort práce.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ako zomrel Adolf Hitler? Mýty o jeho úteku do Argentíny prežívajú, fakty hovoria inak

Dňa 30. apríla 1945 sa Adolf Hitler, vodca národnosocialistického Nemecka, rozhodol ukončiť svoj život v bunkri pod Ríšskym kancelárstvom v Berlíne. Od jeho samovraždy tak uplynie 80 rokov. Hitler zasadol do kresla ríšskeho kancelára 30. januára 1933.

Počas posledných dní vojny, keď sa sovietske jednotky priblížili k jeho úkrytu na niekoľko stoviek metrov, zostával v izolácii s najvernejšími spolupracovníkmi.

V deň svojej smrti nadiktoval testament, v ktorom obvinil svojich nepriateľov a odmietol kapituláciu. Spolu s Evou Braunovou, ktorú si vzal len deň predtým, spáchali samovraždu – ona požila cyankáli, on kombinoval jed s výstrelom do hlavy.

Na jeho pokyn boli telá oboch spálené v záhrade nad bunkrom. Sovietske jednotky objavili ich pozostatky o niekoľko dní neskôr.

Identifikácia bola potvrdená prostredníctvom zubnej dokumentácie, ktorú porovnali s výpoveďami Hitlerovho zubára a sestry. Zuby a časť čeľuste sa dnes nachádzajú v archíve FSB.

Aj napriek detailným sovietskym záznamom, výpovediam svedkov a forenzným dôkazom koluje dodnes medzi verejnosťou mýtus, že Hitler svoju smrť len fingoval a utiekol do Argentíny či Brazílie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ministerstvo povolilo odstrel 85 medveďov, nasadilo aj 50 vojakov na monitoring

Ministerstvo životného prostredia SR doposiaľ vydalo 16 rozhodnutí na odlov 85 jedincov medveďa hnedého v okresoch Detva, Kežmarok, Liptovský Mikuláš a Turčianske Teplice.

Doposiaľ bolo na základe výnimiek usmrtených sedem medveďov. Envirorezort zároveň vyhodnocuje ďalších 39 žiadostí o odlov.

Vláda minulý týždeň schválila nasadenie do 50 profesionálnych vojakov na pomoc pri monitorovaní výskytu medveďov. Opatrenie platí do 31. októbra. Monitorovanie sa začalo v pondelok 28. apríla vo Vysokých a Nízkych Tatrách a v priebehu týždňa sa rozšíri na Podpoľanie a ďalšie lokality.

Mimoriadna situácia v súvislosti s výskytom medveďov je aktuálne vyhlásená v 55 okresoch Slovenska. Cieľom opatrení je zvýšiť bezpečnosť obyvateľov a minimalizovať konflikty medzi ľuďmi a divou zverou.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.