Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Amnesty tvrdí, že Izrael v Gaze pácha genocídu, Izrael to ostro odmieta

Izrael odmietol obvinenia Amnesty International, že v Pásme Gazy pácha genocídu na Palestínčanoch.

Podľa hovorcu izraelského ministerstva zahraničných vecí Orena Marmorsteina ide o nepodložené lži, pričom Izrael sa údajne zameriava výlučne na teroristov a nie na civilistov.

Amnesty v správe tvrdí, že Izrael po útoku Hamasu 7. októbra 2023 násilne vysídľuje palestínske obyvateľstvo a vytvára humanitárnu katastrofu.

Marmorstein zdôraznil, že Hamas volá po genocíde Izraela a úmyselne sa skrýva za palestínskych civilistov.

Amnesty v správe kritizovala aj izraelské aktivity na okupovanom Západnom brehu Jordánu, pričom opäť použila označenie apartheid.

Izrael tieto tvrdenia odmieta s tým, že jeho cieľom je ochrana civilistov pred útokmi a Amnesty podľa Izraela šíri nepravdivé informácie.

(tasr, red)

Minúta  |  

Vojak utiekol zo Severnej Kórei počas tajfúnu, prežil streľbu aj míny

Hanul Čchong, bývalý severokórejský pohraničník, využil tajfún ako jedinečnú príležitosť na útek do Južnej Kórey cez silne stráženú demilitarizovanú zónu (DMZ).

Počas chaosu, keď boli ploty bez elektrického napätia, prešiel cez mínové pole a vyhol sa streľbe zo strany severokórejských vojakov, informoval portál Novinky. Noc prežil ukrytý v DMZ a až ráno ho objavila juhokórejská armáda.

V KĽDR ho odvtedy považujú za nezvestného. Útek plánoval tri mesiace, unavený z krutých podmienok v armáde, kde zažíval fyzické týranie, hlad a úplné vyčerpanie. Jeho detský sen stať sa slávnym športovcom stroskotal pre nedostatok prostriedkov, a preto vstúpil do armády.

Po príchode na juh vyštudoval medzinárodné vzťahy, vytvoril YouTube kanál Buk-shi-tal a natočil krátky film o severokórejskej armáde. Zarobené peniaze pomohli jeho mladšiemu bratovi vyhnúť sa službe v armáde.

Čchong kritizuje režim, ktorý podľa neho vedie mladých mužov radšej k samovražde než zajatiu. Rodičia mu chýbajú, no návrat do KĽDR odmieta.

Jeho príbeh je silným svedectvom o túžbe po slobode a cene, ktorú za ňu treba zaplatiť.

(novinky, lup)

Minúta  |  

Kardinál Erdő by sa v prípade zvolenia mohol volať Ján Pavol III., informuje STVR

V Maďarsku sa smrť pápeža Františka a očakávaná voľba jeho nástupcu stali témou vnútropolitických sporov. Ako uviedla STVR, vláda a opozícia sa pretekajú v deklarovaní vernosti kresťanským hodnotám.

V súvislosti s voľbou nového pápeža sa spomína aj meno maďarského kardinála Pétra Erdőa. Podľa spravodajcu STVR v Budapešti Gregora Martina Papucseka sa Erdő ocitol v prvej desiatke, prípadne v prvej päťke kandidátov na pápežský úrad. Jeho blízkosť k premiérovi Viktorovi Orbánovi však vyvoláva diskusie, keďže Orbán nepatrí v Európe medzi najpopulárnejších lídrov.

Podľa STVR si Erdő údajne už vybral aj pápežské meno – v prípade zvolenia by sa volal Ján Pavol III. Médiá v Maďarsku okamžite začali diskutovať o tom, že prípadné zvolenie maďarského pápeža by výrazne posilnilo súčasnú konzervatívnu vládu. Ako poznamenal Papucsek, "pre Viktora Orbána by to bola nenahraditeľná politická munícia."

(red)

Minúta  |  

Konsolidácia verejných financií: vláda plánuje zásadné zmeny daní

Vláda Slovenskej republiky posúva cieľ zníženia deficitu verejných financií na 3 percentá HDP na rok 2028, o rok neskôr než pôvodne plánovala.

V roku 2025 by mal deficit klesnúť na 4,1 percenta z aktuálnych 4,9 percenta. Na dosiahnutie cieľa bude potrebné prijať konsolidačné opatrenia v hodnote 1,7 miliardy eur v roku 2026 a až 3,5 miliardy eur v roku 2027.

Ministerstvo financií upozorňuje na riziká spojené s oslabením ekonomického rastu, výpadkami daňových príjmov a ďalšími výdavkami, ako sú valorizácie platov či energetická pomoc.

Strednodobý plán počíta s rastom čistých výdavkov o 8,4 percenta, v súlade s európskymi fiškálnymi pravidlami. Stabilizácia verejného dlhu pod 63 percent HDP je plánovaná na rok 2027.

Rokovania o rozpočte a nových opatreniach, vrátane zvýšenia daní z nehnuteľností a hazardu, prebiehajú a budú pokračovať aj v lete.

Minúta  |  

Medvedev varuje nové štáty NATO pred jadrovými odvetnými útokmi

Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady, vyhlásil, že nové členské štáty NATO, ako Fínsko a Švédsko, sa automaticky stali legitímnymi cieľmi ruských ozbrojených síl.

V rámci vyjadrenia pre ruskú tlačovú agentúru TASS uviedol, že tieto krajiny pred vstupom do aliancie mali určitú ochranu vďaka svojej geopolitickej neutralite. Teraz však podľa neho čelia riziku odvetných útokov, vrátane tých s jadrovými komponentmi, pretože sú súčasťou "nepriateľského bloku".

Medvedev týmto spôsobom reagoval na rozširovanie NATO, ktoré Moskva dlhodobo vníma ako hrozbu pre svoju bezpečnosť. Rétoricky spochybnil, či členstvo v NATO prinieslo týmto krajinám reálne zlepšenie, a označil ich rozhodnutie za súčasť politických hier.

Vyjadrenia sú v súlade s ruskou vojenskou doktrínou, ktorá nevylučuje preventívne jadrové kroky v prípade ohrozenia strategickej bezpečnosti krajiny.

(ukrainska pravda, lup)

Minúta  |  

Neziskovky prepojené na Hlas dostali milióny na seniorov, vznikli tesne pred výzvou

Milióny eur z plánu obnovy podľa opozície končia v rukách neziskoviek blízkych Hlasu, ktoré vznikli tesne pred vyhlásením výziev. Kritika znie z úst poslancov Veroniky Remišovej a Rastislava Krátkeho (obaja hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ).

Tvrdia, že aj keď niektoré z týchto organizácií vznikli len krátko pred vyhlásením výziev, získali financie na projekty v oblasti komunitnej starostlivosti o seniorov.

Príkladom je kandidát Hlasu zo Zlatých Moraviec, ktorý získal pre svoje dve nové neziskovky spolu 6,3 milióna eur. Rovnako aj neziskovka, ktorá vznikla deň pred vyhlásením výzvy, pričom získala 2,3 milióna eur, či nezisková organizácia so vznikom dva dni pred výzvou rezortu práce, ktorá dostala 1,3 milióna eur.

Túto situáciu prirovnali k minulým škandálom s "garážovými firmami" z dielne ministra školstva Petra Plavčana. "Je to výsmech všetkým čestným ľuďom, všetkým poctivým a šikovným študentom, všetkým ľuďom, ktorí sa snažia presadiť čestnou poctivou prácou a svojou šikovnosťou," skonštatoval Krátky.

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny sa voči kritike ohradilo. „Z plánu obnovy sa má postaviť, respektíve zrekonštruovať spolu 170 zariadení sociálnych služieb za 281 miliónov eur vrátane dane z pridanej hodnoty (DPH), čím sa vytvorí 3500 nových miest pre odkázaných ľudí. Výzva bola vyhlásená ešte bývalým ministrom práce Milanom Krajniakom, teda za vlády, ktorej súčasťou bola aj Remišová," uviedol rezort práce.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.