Preskočiť na obsah
  |  

Orbán: Ukrajina v EÚ by zničila maďarskú ekonomiku a zvýšila dlh

Maďarský premiér Viktor Orbán v rozhovore pre Kossuth rádio ostro kritizoval plánované urýchlené prijatie Ukrajiny do Európskej únie.

Tvrdí, že tento krok by priviedol maďarskú ekonomiku ku krachu, keďže financovanie Ukrajiny by prebiehalo z prostriedkov, ktoré by mohli byť využité v domácej ekonomike.

Varoval tiež pred plánmi EÚ na spoločné zadlžovanie a zdôraznil, že výhody z členstva Ukrajiny by čerpali najmä západoeurópske firmy. Zároveň vyzval občanov na účasť v referende Voks 2025.

Kriticky sa vyjadril na adresu maďarskej opozičnej Tisza Párt, ktorá podľa neho podporuje urýchlené prijatie Ukrajiny.

Osobitne skritizoval europoslankyňu tejto strany Kingu Kollárovú, ktorú obvinil z toho, že v Bruseli aktívne bráni prísunu eurofondov do Maďarska.

Okrem toho Orbán predstavil nové ekonomické opatrenia vrátane rozšírenia programu výstavby fabrík, zníženia cien priemyselného tovaru a návratu časti DPH pre dôchodcov.

(red)

  |  

Rusko pomôže Talibanu v Afganistane v boji proti Islamskému štátu

Rusko oznámilo, že poskytne pomoc Talibanu v boji proti odnoži Islamského štátu v Afganistane, známej ako ISIS-K.

Osobitný vyslanec Moskvy pre Afganistan, Zamir Kabulov, označil túto skupinu za „spoločného nepriateľa“ a ocenil snahu Talibanu o jej elimináciu. Pomoc bude poskytovaná prostredníctvom špecializovaných štruktúr.

Hoci žiadna krajina doposiaľ oficiálne neuznala Taliban za legitímnu vládu, Rusko podniklo krok smerom k uznaniu, keď minulý mesiac vyradilo Taliban zo zoznamu teroristických organizácií.

Kabulov zároveň uviedol, že Rusko navrhlo akreditáciu afganského veľvyslanca v Moskve a čaká na odpoveď Kabulu.

Vyzdvihol, že týmto krokom sa odstránili prekážky pre plnú spoluprácu v rôznych oblastiach vrátane ekonomiky.

Na nadchádzajúcom rusko-afganskom biznis fóre v Kazani sa budú diskutovať spoločné projekty ako ťažba nerastov či plynovody.

Táto spolupráca prichádza po viacerých útokoch ISIS, vrátane marcového masakru pri Moskve, ku ktorému sa prihlásila táto skupina.

(reuters, red)

  |  

AfD: Nemecká tajná služba útočí na demokraciu, budeme sa brániť

Spolupredsedovia nemeckej pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), Alice Weidelová a Tino Chrupalla, oznámili, že podniknú právne kroky proti rozhodnutiu Spolkového úradu na ochranu ústavy zaradiť stranu medzi pravicových extrémistov.

Tento krok označili za „vážny úder pre nemeckú demokraciu“. Podľa ich vyjadrenia dochádza k verejnému diskreditovaniu a kriminalizácii strany krátko pred možnou výmenou vlády, čo považujú za politicky motivované.

AfD sa plánuje naďalej právne brániť voči tvrdeniam, ktoré podľa nej ohrozujú samotné demokratické princípy.

Označenie za extrémistickú silu má významný dopad na vnímanie strany verejnosťou aj na jej schopnosť fungovať, vrátane prístupu k štátnemu financovaniu či účasti v mediálnom priestore.

(reuters, red)

  |  

Únia trestá TikTok: Pokuta pol miliardy eur pre slabú ochranu údajov

Spoločnosť TikTok dostala od hlavného regulačného orgánu EÚ pre ochranu osobných údajov rekordnú pokutu 530 miliónov eur za porušenie pravidiel Únie o ochrane osobných údajov.

Európsky dozorný orgán (DPC) skonštatoval, že TikTok nezabezpečil primeranú ochranu údajov európskych používateľov, ktoré sú potenciálne dostupné zamestnancom v Číne. Ak platforma do šiestich mesiacov nedosiahne súlad so zákonmi Spoločenstva, musí zastaviť prenosy údajov do Číny.

TikTok obvinenia odmieta, plánuje sa aj odvolať. Pripomína pritom, že údaje sú aktuálne ukladané v dátových centrách v Európe a USA a prístup je monitorovaný.

Firma zároveň popiera, že by niekedy zdieľala dáta s čínskymi úradmi. DPC však odhalil, že v minulosti boli niektoré dáta uložené v Číne.

Ide už o druhú vyššiu pokutu pre TikTok – v roku 2023 dostal 345 miliónov eur za porušenia pri spracovaní detských údajov. Prípad má zároveň širší význam, a to ako precedens pre iné globálne platformy.

(reuters, max)

  |  

Eurostat: Inflácia v eurozóne bez zmeny, Slovensko patrí k nadpriemeru

Inflácia v eurozóne zostala v apríli na úrovni 2,2 percenta, čo predstavuje rovnaké tempo rastu spotrebiteľských cien ako v marci.

Najvýraznejšie zdraželi služby, ktorých medziročný rast sa zrýchlil z marcových 3,5 percenta na 3,9. Rast cien zaznamenali aj potraviny, alkohol a tabak, kde tempo vzrástlo z 2,9 percenta na 3 percentá.

Naopak, ceny energií klesali ešte výraznejšie ako predtým – po marcovom poklese o 1 percento sa v apríli prepadli o 3,5 percenta.

V rámci eurozóny vykázalo najvyššiu infláciu Estónsko (4,4 percenta), nasledované Lotyšskom a Holandskom (po 4,1 percenta).

Najnižšia inflácia bola vo Francúzsku (0,8 percenta), na Cypre (1,3 percenta) a v Luxembursku (1,7 percenta). Slovensko sa s aprílovou infláciou na úrovni 3,9 percent zaradilo medzi krajiny s vyšším rastom cien v rámci regiónu.

  |  

Prieskum: Väčšina Slovákov bojovať nechce, obranu vlasti však považuje za nutnú

Väčšina Slovákov by v prípade napadnutia krajiny Ruskom priamo nebojovala, no zároveň považuje obranu vlasti za správnu. Vyplýva to z nového prieskumu pre portál 360tka.

Podľa prieskumu by až 58 percent opýtaných nešlo so zbraňou do boja, hoci podporujú obranu.

Ochotu brániť Slovensko aktívne vyjadrilo 14,3 percent respondentov. Ďalších 12,5 percent si myslí, že by sme sa nemali brániť vôbec, a 15,1 percent opýtaných nevedelo, ako by sa zachovalo.

Výraznejšia neochota klásť odpor sa objavila aj medzi voličmi strán Smer, SNS a Republika, z ktorých približne pätina by nijaký odpor nekládla.

(red)