Preskočiť na obsah
  |  

Británia a India rokujú o posilnení boja proti terorizmu aj o voľnom obchode

Británia a India rokujú o posilnení spolupráce v oblasti boja proti terorizmu po nedávnych zrážkach medzi Indiou a Pakistanom.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy to povedal po stretnutí s indickým premiérom Naréndrom Módím a šéfom diplomacie S. Jaishankarom. Stretnutie nasleduje po májovom prímerí medzi oboma krajinami, ktoré ukončilo najhoršie boje za posledných takmer 30 rokov.

Napätie vyvolalo aprílové zabitie 26 ľudí v Kašmíre, z ktorého India obvinila pakistanských podporovateľov terorizmu. Islamabad tieto obvinenia odmieta. Lammy upozornil, že hoci situácia je stabilizovaná, hrozby zostávajú aktuálne.

Okrem bezpečnostnej agendy diskutovali aj o obchode – Británia a India nedávno ukončili rokovania o dohode o voľnom obchode. Lammy vyhlásil, že premiér Keir Starmer plánuje čoskoro navštíviť Indiu a dohodu podpísať.

(reuters, mja)

  |  

Cenu za demokraciu v nemeckom Durínsku získala organizácia Antifa

V nemeckom Durínsku vznikla kuriózna situácia: ministerstvo sociálnych vecí udelilo Cenu za demokraciu kolektívu „Auf die Plätze“, ktorý je známy svojou príslušnosťou k organizácii Antifa, všimol si portál European Conservative.

Skupina ocenenie prijala, no zároveň tvrdo skritizovala vládu, ktorá im cenu udelila. Podľa nich totiž práve vládne strany prispeli k rozmachu pravicového resentimentu a prijali represívne opatrenia voči migrantom.

Cenu odovzdala ministerka Katharina Schenková s cieľom podporiť otvorenú spoločnosť. Skupina však vyhlásila, že peniaze z ceny použije na právnu pomoc pre „utláčaných“ aktivistov, vrátane členov Rote Hilfe – organizácie, ktorú tajná služba považuje za krajne ľavicovú.

Ministerka sa tak ocitla v politicky nepríjemnej situácii – ocenený kolektív spochybňuje jej autoritu a odmieta hodnoty, ktoré mala cena propagovať.

(mja)

  |  

Trump viní Ukrajinu z vyprovokovania ruských útokov operáciou „Pavučina“

Americký prezident Donald Trump vo videu, ktoré zverejnil Biely dom vyhlásil, že Ukrajina sama vyprovokovala ruské útoky špeciálnou operáciou „Pavučina“.

Podľa neho tým poskytla ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi zámienku na masívne bombardovanie ukrajinských miest.

V rozhovore pre médiá skonštatoval, že po oboznámení sa s operáciou si povedal: „To je koniec. Teraz bude úder.“

Trump tak obvinil Ukrajinu, že svojimi krokmi vyvolala eskaláciu konfliktu, čím opäť naznačil odlišný pohľad na vojnu oproti oficiálnym postojom Washingtonu a NATO. Jeho slová môžu vyvolať pobúrenie najmä medzi spojencami Kyjeva, ktorí považujú ruské útoky za nevyprovokované a nelegitímne.

(mja)

  |  

Prezident: Podpora zvýšenia obranných výdavkov vychádzala z odporúčaní

Prezident Peter Pellegrini podporil na samite Bukureštskej deviatky vo Vilniuse návrh na zvýšenie obranných výdavkov krajín NATO až na päť percent HDP.

Podľa jeho hovorkyne ide o postoj v súlade s odporúčaniami Ministerstva obrany SR a Ozbrojených síl. Podporu tejto pozícii potvrdil aj minister obrany Robert Kaliňák počas zasadnutia ministrov obrany NATO v Bruseli.

Zvýšenie výdavkov má byť postupné, s dlhodobým horizontom a umožňovať aj civilné využitie – napríklad na výstavbu nemocníc či ciest.

Vyhlásenie však vyvolalo prekvapenie medzi politikmi – Andrej Danko označil prezidentove vyjadrenie za neautorizované a nerealistické, kým Viliam Karas upozornil na nedokončenú diskusiu a absenciu financovania.

(tasr, mja)

  |  

DeepState: Ruská pechota, motocykle a drony ohrozujú sever Ukrajiny

Ruské jednotky sa podľa analytikov z DeepState približujú k mestu Sumy na severe Ukrajiny, pričom ich jednotky sú už len 20 kilometrov od mesta. Kindrativka a Oleksijevka sú už pod ich kontrolou, kde sústreďujú pechotu a pripravujú ďalší postup do vnútrozemia.

V ohrození je aj dedina Chotyn, ako aj Malá Korčakivka. Zložité je najmä postavenie obrany v oblasti Novomykolajivka–Varachyne–Jablunovka–Junakivka, kde sa Rusi snažia získať kontrolu nad viacerými strategickými bodmi.

Zvlášť kritická situácia panuje pri obci Lokni, kde sa nepriateľ pokúša preniknúť do lesného pásma smerom na Sadkiv. V prípade úspechu by bolo jeho vytlačenie veľmi ťažké, píše agentúra Unian.

Rusi pri tomto postupe využívajú prevažne pechotu, často na motocykloch, a drony – namiesto ťažkej techniky. Vojenský analytik Oleksij Hetman však predpokladá, že postup sa môže čoskoro spomaliť.

(mja)

  |  

Pápež s argentínskym prezidentom diskutoval o sociálnom pokroku

Argentínsky prezident Javier Milei sa v sobotu po prvý raz oficiálne stretol s pápežom Levom vo Vatikáne. Počas stretnutia pontifik potvrdil, že navštívi Argentínu – krajinu, ktorú jeho predchodca František počas 12 rokov pontifikátu nikdy nenavštívil.

Podľa argentínskej tlače sa cesta môže uskutočniť už v budúcom roku a zahŕňať aj Uruguaj a Peru, kde pápež Lev dlhé roky pôsobil.

Hoci medzi Mileim a zosnulým pápežom Františkom panovalo napätie, stretnutie s Levom prebehlo v priateľskom duchu. Riešili sa témy ako sociálny pokrok, boj proti chudobe či spoločenská súdržnosť. Vatikán stretnutie označil za konštruktívne.

Milei sa predtým stretol aj s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, pričom došlo k podpisu energetickej dohody medzi argentínskym štátnym koncernom YPF a talianskou spoločnosťou Eni.

(reuters, mja)