Preskočiť na obsah
  |  

Kurzy v autoškolách sa môžu predĺžiť, ceny by sa zvyšovať nemali

Kurzy v autoškolách na Slovensku sa môžu po pripravovaných legislatívnych zmenách predĺžiť.

Novela zákona o cestnej premávke, ktorú predložilo ministerstvo vnútra, počíta s tým, že žiak sa bude na teoretickú skúšku prihlasovať sám a bude na to mať až tri mesiace po skončení teoretického výcviku.

Predseda Asociácie autoškôl SR Vladimír Šarina vníma tento krok pozitívne, keďže rozdelené skúšky môžu zefektívniť proces a do praktických jázd nastúpia žiaci, ktorí už ovládajú pravidlá cestnej premávky.

Podľa Šarinu by sa napriek predĺženiu kurzov nemali zvyšovať náklady žiakov. Asociácia autoškôl dlhodobo presadzuje modernizáciu výučby a úpravu učebných osnov, ktoré sú podľa odborníkov často zastarané. 

Novela zákona by mohla priniesť aj ďalšie zmeny – prísnejšie postihy pre recidivistov, zákaz rýchlych kolobežiek či sprísnenie sankcií za prekročenie rýchlosti.

Zmeny v autoškolách sú reakciou na potrebu zvýšiť kvalitu výučby a lepšie pripraviť budúcich vodičov na reálnu premávku.

Asociácia autoškôl SR sa aktívne podieľa na pripomienkovaní legislatívy a spolupracuje s ministerstvami na zlepšovaní podmienok pre autoškoly aj žiakov.

(tasr, red)

  |  

Minister Susko podal dovolanie v prípade Zoroslava Kollára

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) podal dovolanie v prípade právnika Zoroslava Kollára, ktorý bol v roku 2022 na základe dohody o vine a treste právoplatne odsúdený na peňažný trest 70-tisíc eur.

Informáciu potvrdila Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti.

Ako dôvod podania dovolania ministerstvo uviedlo, že skutková veta jedného z trestných činov neobsahovala znaky skutkovej podstaty podľa Trestného zákona.

Podľa rezortu to vyvoláva dojem nespravodlivosti – napriek tomu, že sa Kollár k skutku priznal, ide o dôvod, ktorý umožňuje ministrovi spravodlivosti podať dovolanie.

Kollár bol odsúdený za prečin podplácania, keď mal v auguste 2020 prostredníctvom Ľudovíta Makóa poskytnúť 40-tisíc eur vedeniu Slovenskej informačnej služby, aby nebol sledovaný.

Druhý skutok sa týkal prečinu nepriamej korupcie v súvislosti s nelegálnou výrobou cigariet, pri ktorom však Kollár sľúbenú odmenu napokon odmietol.

V prípade nezaplatenia peňažného trestu mu hrozí 14 mesiacov väzenia. Kollár v roku 2022 uviedol, že nie je kajúcnik a nikoho neusvedčoval.

(tasr)

  |  

Dvořák vyzýva Šaška: Osloboďte ambulancie od transakčnej dane

Opozičný poslanec Oskar Dvořák (PS) vyzval ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), aby ambulancie boli oslobodené od transakčnej dane.

Upozorňuje, že ak sa tak nestane, zvýšené náklady budú nútené preniesť na pacientov, čo môže viesť k rastu poplatkov či dokonca zatváraniu ambulancií.

Transakčná daň stojí ambulancie mesačne stovky eur a najviac zasahuje tie, ktoré nakupujú drahé lieky alebo zdravotnícky materiál.

Poisťovne im preplácajú len hodnotu lieku, nie však daň navyše, ktorá zostáva na pleciach poskytovateľov. 

Zväz ambulantných poskytovateľov a Asociácia súkromných lekárov varujú, že ak štát nezasiahne, pacienti si priplatia alebo prídu o dostupnú starostlivosť, a to najmä v regiónoch.

Dvořák apeluje aj na reguláciu poplatkov v ambulanciách a stabilizáciu financovania sektora. Minister Šaško deklaruje, že o probléme rokuje, no konkrétne riešenia zatiaľ nepriniesol. 

Oslobodené od dane sú len štátne nemocnice, čo ambulantní lekári považujú za diskrimináciu a obrátili sa aj na Európsku komisiu.

Dvořák tvrdí, že ak sa situácia nezmení, slovenských pacientov čakajú vyššie poplatky a horšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

(tasr, red)

  |  

Graz po streľbe. Vyšetrovanie pokračuje, obete si uctili tichom

Rakúsko sa spamätáva z tragédie na gymnáziu v Štajerskom Hradci, kde 21-ročný muž zabil desať ľudí vrátane siedmich študentov a následne si vzal život.

Vyšetrovanie potvrdilo, že útočník konal sám a použil legálne držané zbrane – brokovnicu a pištoľ. Polícia preveruje jeho digitálne stopy a dom, v ktorom našla aj nefunkčné výbušné zariadenie.

Niektoré médiá naznačujú, že mohol byť obeťou šikany, no to zatiaľ nie je potvrdené. Útočník zanechal list na rozlúčku, motív však v ňom neuviedol.

Medzi obeťami sú aj dvaja mladí ľudia z Bosny a Hercegoviny. Pri útoku utrpelo zranenia približne 12 ďalších osôb. Rakúsko vyhlásilo trojdňový štátny smútok a na pamiatku obetí sa v stredu o 10:00 konala minúta ticha.

Gymnázium zostáva dočasne zatvorené.

Rýchla reakcia polície umožnila zabezpečiť miesto činu za 17 minút od prvého volania.

(tasr, lup)

  |  

Lagardová v Pekingu: Bariéry prehlbujú globálne riziká, riešením je spolupráca

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová počas návštevy v Pekingu varovala, že donucovacie obchodné politiky a protekcionizmus nevedú k riešeniu finančných nerovnováh, ale naopak, zvyšujú riziko vzájomných ekonomických škôd.

Upozornila, že obchodné prekážky môžu narušiť dodávateľské reťazce a poškodiť globálnu ekonomiku, preto vyzvala na deeskaláciu ciel a hľadanie kompromisov.

Lagardová v prejave v Čínskej ľudovej banke zdôraznila potrebu chrániť multilaterálny rámec medzinárodného obchodu, ktorý prospieva všetkým ekonomikám.

Zároveň upozornila na prudký nárast využívania priemyselných politík a dotácií, ktoré deformujú svetový obchod – od roku 2014 sa takéto intervencie strojnásobili.

Hoci je Čína často kritizovaná za štedré dotácie exportným firmám, podobné schémy využívajú aj iné krajiny.

Rastúci podiel USA na globálnom dopyte a ich tarifná politika prispievajú k napätiu, zatiaľ čo Čína sa snaží zlepšiť vzťahy s EÚ.

Lagardová preto vyzvala všetky krajiny na úpravu štrukturálnych a fiškálnych politík, aby sa zabránilo ďalšej eskalácii obchodných konfliktov.

(tasr, red)

  |  

Americká televízia si pomýlila zábery. Útok na Ukrajinu ilustrovala Gazou

Americká televízna stanica Local10 (Florida) odvysielala reportáž o ruskom útoku na Charkov, no ilustrovala ju zábermi, ktoré s Ukrajinou nesúvisia. Podľa ukrajinskej stránky Censor.NET použila scény z moslimskej krajiny – pravdepodobne z Pásma Gazy po izraelských náletoch.

Napriek tomu, že na obrazovke bol nápis „Ukrajina“ a zaznel výrok charkovského starostu Ihora Terechova o „najsilnejšom útoku od začiatku vojny“, vizuálne prvky nezodpovedali podľa média realite v napadnutom Charkove.

Samotný ruský útok na Charkov zo 7. júna bol masívny. Rusi použili viac ako 50 dronov, riadené bomby aj rakety. V Kyjevskej štvrti zasiahli priemyselný objekt, kde vypukol rozsiahly požiar. Zranených bolo niekoľko pracovníkov, záchranári predpokladali, že ďalší môžu byť zasypaní.

(lipa)