Preskočiť na obsah
  |  

Obvinenia z monopolu nepotvrdili, obľúbený prehliadač sa vyhol pokute

Mexický protimonopolný úrad ukončil vyšetrovanie spoločnosti Google bez uloženia pokuty. Viacročné skúmanie praktík v oblasti digitálnej reklamy, ktoré spustila Federálna komisia pre hospodársku súťaž v roku 2020, sa zameralo na to, či Google neoprávnene neuprednostňuje svoje reklamné služby.

Úrad nakoniec uznal, že inzerenti nie sú nútení nakupovať reklamu na tretích stránkach, aby mohli využívať reklamu vo vyhľadávači.

Hovorca Googlu rozhodnutie privítal ako dôkaz, že ich nástroje poskytujú používateľom "slobodu a kontrolu nad používaním našich nástrojov spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje ich potrebám".

Spoločnosti pôvodne hrozila pokuta až do výšky osem percent z ročných príjmov. Aj keď presné čísla o mexickom trhu nie sú známe, celý región Latinskej Ameriky priniesol vlani prehliadaču príjem 20,4 miliardy dolárov.

Google však narazil na regulačný tlak aj inde. V USA už čelil rozhodnutiu, ktoré označilo jeho dominantné postavenie vo vyhľadávaní za nezákonné.

Ministerstvo spravodlivosti žiada zásadné zmeny vrátane zdieľania údajov a ukončenia platieb za exkluzivitu na zariadeniach Apple.

(reuters, max)

  |  

Americká námorná pechota začala chrániť federálne budovy v Los Angeles

Približne 200 príslušníkov americkej námornej pechoty v piatok nasadili v Los Angeles na ochranu federálneho majetku a úradníkov. Stalo sa tak po protestoch vyvolaných raziami proti nelegálnym migrantom.

Dve roty prevzali ochranu federálnej budovy Wilshire, kde sídli aj FBI. Nahradili tam jednotky Národnej gardy, ktoré sa zamerajú na ochranu federálnych zamestnancov. Generálmajor Scott Sherman uviedol, že pechota bude vybavená štandardnou výstrojou vrátane prilby, štítu, obuška a plynových masiek, ale nebude zasahovať ako bezpečnostné zložky.

Sherman zároveň potvrdil, že vojaci zatiaľ nikoho nezadržali. Môžu tak urobiť len výnimočne.

V sobotu sa v USA očakávajú masové protesty v súvislosti s vojenskou prehliadkou vo Washingtone pri príležitosti 250. výročia americkej armády a 79. narodenín Donalda Trumpa. Do ulíc vyjde aj hnutie No Kings, ktoré pripravuje protesty na viac než 2 000 miestach.

(tasr, lud)

  |  

Štvrtková havária lietadla spoločnosti Air India si vyžiadala už 274 obetí

Počet obetí štvrtkovej havárie lietadla spoločnosti Air India v indickom meste Ahmadábád sa zvýšil na 274, informovali v noci na sobotu tamojšie médiá po tom, čo záchranné tímy vytiahli spod trosiek 29 mŕtvych tiel a čiernu skrinku.

Lietadlo typu Boeing 787-8 Dreamliner smerujúce na londýnske letisko Gatwick sa zrútilo krátko po štarte do štvrte Méghání Nagar v Ahmadábáde a dopadlo na budovu študentského internátu. Na palube bolo podľa Air India celkovo 242 ľudí - okrem dvoch pilotov a desiatich členov posádky aj 169 občanov Indie, 53 Britov, sedem občanov Portugalska a jeden Kanaďan. Medzi cestujúcimi bolo 11 detí.

Spoločnosť Air India už v deň nešťastia potvrdila, že na palube lietadla zahynulo 241 osôb a jediný preživší je hospitalizovaný. Zvýšenie počtu obetí na 274 znamená, že okrem pasažierov a členov posádky zahynulo pravdepodobne aj 33 osôb v areáli internátu. Medzi obeťami na mieste sú traja lekári a tehotná žena, napísal server The Times of India.

Príčina zrejme najväčšieho leteckého nešťastia v Indii za uplynulé desaťročia je naďalej predmetom vyšetrovania. Objasniť má aj to, prečo sa lietadlo zrútilo 33 sekúnd po štarte. Indická vláda zriadila výbor na tento účel osobitnú komisiu, ktorej bude predsedať minister vnútra. Indickým úradom pomáhajú aj tímy z USA a Británie.

(tasr, lud)

  |  

Po útoku Iránu na Izrael, záchranári hlásia zranených

Po piatkovom iránskom raketovom útoku na Izrael hlásia izraelskí záchranári sedem ľahko zranených. Hasiči zasahovali pri viacerých vážnych incidentoch, vrátane záchrany osôb z výškovej budovy v oblasti Tel Avivu.

Iránske revolučné gardy potvrdili, že útok bol reakciou na izraelské bombardovanie iránskeho územia v noci na piatok. Operácia nesie názov Pravdivý sľub 3 a cielila na desiatky vojenských objektov v Izraeli.

Útok prišiel krátko po prejave ajatolláha Chameneího, ktorý sľúbil víťazstvo nad „sionistickým režimom“.

Izrael medzitým pokračuje vo svojich „preventívnych úderoch“ a podľa správ z piatkového podvečera útočil na ďalšie miesta v Iráne. Situácia v regióne je mimoriadne napätá a rýchlo sa vyvíja.

(tasr, lipa)

  |  

Sudkyňa: Ústava nedáva prezidentovi USA moc meniť volebné pravidlá

Federálna sudkyňa Denise Casperová v Bostone zablokovala časti výkonného príkazu Donalda Trumpa zameraného na reformu volebného systému v USA.

Súd tak vyhovel žalobe 19 prevažne demokratických štátov, ktoré tvrdia, že prezident nemá právomoc zasahovať do volebných pravidiel jednotlivých štátov.

Casperová označila kľúčové body príkazu za pravdepodobne protiústavné a zdôraznila, že prezident nemá priame kompetencie nad volebnými procesmi. Trump sa dlhodobo snaží spochybniť legitimitu prezidentských volieb z roku 2020, pričom presadzuje prísnejšie overovanie občianstva a obmedzenie hlasovania poštou.

Biely dom reagoval vyhlásením, že Trump bude ďalej bojovať za volebnú integritu, napriek odporu demokratov.

(tasr, lipa)

  |  

Španielsky minister: EÚ musí vyslať signál, že chce dohodu s USA

K uzavretiu dohody o clách medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi je ešte dlhá cesta, ale stále existuje vôľa ju dosiahnuť, vyhlásil v piatok španielsky minister hospodárstva Carlos Cuerpo.

Cuerpo počas návštevy Houstonu uviedol, že medzi členskými štátmi Únie panuje zhoda v potrebe spravodlivej a vyváženej dohody.

Prezident Trump po návrate do úradu zaviedol 10-percentné clo pre väčšinu obchodných partnerov vrátane EÚ a varoval pred jeho zvýšením až na 50 percent, pričom túto hrozbu zatiaľ odložil do 9. júla.

Americký minister obchodu Howard Lutnick pripustil, že dohoda s EÚ môže byť medzi poslednými, ale dúfa v jej dosiahnutie. Podľa Cuerpa by bola dohoda do 9. júla dôležitým signálom dôvery a stability. Zároveň vyzval na zdržanlivosť a odmietnutie prehnaných reakcií zo strany EÚ.

(tasr, lipa)