Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mosad roky plánoval úder na Irán, základňu mal priamo pri Teheráne

Izraelský útok na iránske jadrové a raketové zariadenia nebol náhodný, ale výsledkom dlhoročného plánovania. Podľa vysokého bezpečnostného úradníka izraelská spravodajská služba Mosad zriadila tajnú základňu pre drony priamo na iránskom území v blízkosti Teheránu.

Tie zohrali kľúčovú rolu pri nočnom útoku, keď zneškodnili odpaľovacie zariadenia. Súbežne do Iránu pašovali vozidlá so zbraňovými systémami, ktoré počas akcie vyradili protivzdušnú obranu. Tým umožnili izraelským lietadlám slobodný pohyb nad iránskym územím.

Úder bol podľa Izraela reakciou na rastúce riziká z iránskeho jadrového programu. Irán odpovedal masívnym odvetným raketovým útokom.

Bezpečnostný predstaviteľ pre The Times of Israel opísal operáciu ako kombináciu špičkových technológií, špeciálnych síl a tajných agentov, ktorí sa pohybovali nepozorovane v centre Iránu. Mosad svoje aktivity zverejnil aj prostredníctvom videí na sociálnych sieťach.

(mja)

Minúta  |  

Väčšina Američanov odmieta vládne financovanie vojenskej prehliadky

Väčšina Američanov nesúhlasí s použitím verejných financií na vojenskú prehliadku, ktorá sa koná vo Washingtone pri príležitosti 250. výročia armády USA – zhodou okolností v deň narodenín Donalda Trumpa.

Podľa prieskumu agentúry SurveyMonkey pre NBC je proti tomuto výdavku až 64 percent respondentov. Odpor je najvyšší medzi demokratmi (88 percent), ale nesúhlasí aj 72 percent nezávislých voličov.

Naopak, 65 percent republikánov prehliadku podporuje, najmä priaznivci hnutia MAGA (75 percent). U klasických republikánov je podpora nižšia – 56 percent.

Na prehliadke sa má zúčastniť viac než 6 600 vojakov, 50 lietadiel a 150 vozidiel, pričom náklady odhadujú na 45 miliónov dolárov, vrátane 16 miliónov na opravy ulíc poškodených technikou.

(mja)

Minúta  |  

Iránsky jadrový program ohrozuje región, tvrdí nemecké ministerstvo

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí varuje pred reálnym rizikom ďalšej eskalácie napätia na Blízkom východe.

V oficiálnom vyhlásení označilo iránsky jadrový program za hrozbu nielen pre Izrael, ale aj pre Saudskú Arábiu a celkovú stabilitu regiónu.

Berlín zároveň vyjadril záujem na deeskalácii situácie a podporuje diplomatické riešenia. Nemecko tiež upozornilo na katastrofálnu humanitárnu situáciu v Pásme Gazy, ktorú považuje za neudržateľnú.

Výzvy na upokojenie situácie prichádzajú v čase, keď sa napätie v regióne stupňuje a rastú obavy zo širšieho konfliktu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rosatom povedie výstavbu prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane

Kazachstan poveril ruský Rosatom vedením výstavby svojej prvej jadrovej elektrárne. Rozhodnutie prichádza po referende z konca roka 2024 a projekt budú realizovať pri obci Ülken na juhovýchode krajiny.

Hoci o zákazku prejavili záujem aj firmy z Číny, Francúzska a Južnej Kórey, Rosatom vymenovali za lídra medzinárodného konzorcia.

Pozorovatelia však predpokladajú, že ruský podnik napokon elektráreň postaví sám. Kazachstan, najväčší svetový producent uránu, čelí paradoxne nedostatku elektrickej energie.

Výstavba elektrárne má zlepšiť energetickú sebestačnosť krajiny a zároveň pomôcť udržať vyvážené vzťahy s Ruskom, Čínou a ďalšími partnermi. Projekt naberá tempo len niekoľko dní pred návštevou čínskeho prezidenta v Kazachstane.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nemecko žiada úsporný rozpočet EÚ, odmieta spoločné zadlženie

Nemecko, ako najväčší prispievateľ do rozpočtu EÚ, vyzýva na obmedzenie výdavkov v rámci budúceho sedemročného rozpočtu na obdobie 2028–2034.

V dôsledku dvoch rokov hospodárskeho poklesu a obmedzených vyhliadok na rast v roku 2025 Berlín tvrdí, že členské štáty si nemôžu dovoliť zvyšovať svoje príspevky. V dokumente uvádzajú, že rozpočet by sa mal sústrediť na bezpečnosť, obranu a konkurencieschopnosť Únie, pričom musí pokračovať v podpore Ukrajiny.

Nemecko zároveň odmieta akékoľvek rozširovanie spoločného dlhu – splácanie pandemického fondu Next Generation EU má začať v roku 2028 a podľa Berlína ide o výnimočný a právne nepredĺžiteľný nástroj.

Očakávané rozpočtové rokovania s objemom okolo 1,2 bilióna eur budú podľa očakávaní napäté, pričom sa črtá konflikt medzi čistými prispievateľmi a príjemcami, ale aj medzi tradičnými sektormi a novými inováciami.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Vo Varšave sa koná Pochod rovnosti na podporu práv LGBTQ+ komunity

Ulice hlavného mesta Poľska opäť zaplnil takzvaný Pochod rovnosti, organizovaný s cieľom presadzovať legislatívne zmeny v prospech LGBTQ+ agendy. Účastníci žiadajú legalizáciu homosexuálnych manželstiev, adopcie detí pármi rovnakého pohlavia a zjednodušenie právneho procesu pre transrodové osoby.

Súčasťou pochodu bolo aj samozvané Mestečko rovnosti, v ktorom mimovládne organizácie propagovali agendu rodovej rovnosti, sexuálnej výchovy a antidiskriminačných politík. Organizátori zároveň opakovane apelovali na zavedenie „modernej“ výučby na školách, ktorá by nahradila tradičnú výchovu k manželstvu, rodičovstvu a rodinnému životu.

Viaceré ulice pre pochod uzavreli, polícia zabezpečovala ochranu účastníkov aj pokojný priebeh. Nechýbali však ani odporcovia, ktorí upozorňovali na ideologickú indoktrináciu detí a neúctu voči tradičnému manželstvu.

Zatiaľ čo prezident Andrzej Duda dlhodobo odmieta právne uznanie homosexuálnych zväzkov, nový prezident Karol Nawrocki deklaroval ochotu viesť „dialóg“. Kresťanské kruhy v Poľsku však varujú, že ak sa z „dialógu“ stane politický ústupok, bude to znamenať ďalší krok k oslabeniu rodiny a morálneho poriadku v spoločnosti.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.