Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael zasiahol iránsku televíziu, Irán hovorí o vojnovom zločine

Izraelský letecký útok na budovu štátnej televízie IRIB v Teheráne, ktorý prerušil živé vysielanie, označil Irán za vojnový zločin.

Podľa izraelskej armády šlo o cielený zásah na komunikačné centrum využívané iránskou armádou, hoci útok zasiahol aj civilné médiá. Incident vyvolal ostré medzinárodné reakcie. Irán žiada zásah OSN, pričom tá vyjadrila obavy z ohrozenia novinárov.

Video z momentu výbuchu počas živého prenosu sa online rýchlo šírilo, čím útok získal výraznú publicitu.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac vopred avizoval, že televízia bude terčom útokov. Podľa Tel Avivu bol cieľ zvolený tak, aby minimalizoval civilné škody.

Zároveň však Irán informoval, že oslovil krajiny Perzského zálivu, aby cez amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvinuli tlak na Izrael. Ako protihodnotu ponúka ústupky v rokovaniach o svojom jadrovom programe.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Daniel Raiskin končí ako šéfdirigent, v Slovenskej filharmónii však zostáva

Daniel Raiskin završuje pôsobenie vo funkcii šéfdirigenta Slovenskej filharmónie a v 77. koncertnej sezóne bude pokračovať ako stály hosťujúci dirigent.

Raiskin pôsobil ako šéfdirigent od sezóny 2020/2021.

Jeho nástup sprevádzala pandémia, no napriek tomu výrazne prispel k umeleckému rozvoju orchestra.

Pod jeho vedením filharmónia uvádzala diela slovenských skladateľov, realizovala nahrávky orchestrálnej tvorby Franza Schmidta a premiérovo uviedla viacero významných diel na domácich pódiách.

Jeho pôsobenie na poste šéfdirigenta sa oficiálne skončí 12. júla 2025 koncertom na festivale v Českom Krumlove.

V sezóne 2025/2026 bude Raiskin naďalej spolupracovať so Slovenskou filharmóniou.

(tasr, red)

Minúta  |  

Na Slovensko dorazili evakuovaní Slováci z Blízkeho východu

Na Slovensko dorazilo 73 evakuovaných osôb z krízovej oblasti Blízkeho východu, z toho 30 sú slovenskí občania. Ostatní pochádzajú z krajín ako Poľsko, Česko, Slovinsko, Rakúsko, Estónsko, Španielsko či Malajzia. Medzi evakuovanými boli aj rodiny s deťmi.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár uviedol, že repatriačná operácia bola úspešná a rýchla. Koordináciu zabezpečovalo ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s rezortmi obrany, vnútra a vládnou letkou.

„Pripravujeme už ďalší let v utorok (17.6.), ktorého by sa mali zúčastniť tak občania Slovenskej republiky, ktorí sa nám ešte stále hlásia, ale rovnako občania Rakúska, Česka, Maďarska, Lotyšska a Francúzska,“ priblížil Blanár.

Dodal, že v stredu (18. 6.) budú repatriovať rodinných príslušníkov diplomatov, ktorí sú ešte v Tel Avive, spolu s občanmi Španielska, Rumunska, Talianska a Lotyšska, Rakúska, Česka, Maďarska a Holandska.

Evakuácia si vyžiadala rýchle vybavenie povolení a dôkladnú logistiku. Slovensko tak poskytlo pomoc nielen vlastným občanom, ale aj občanom viacerých partnerských krajín, ktoré sa naň obrátili so žiadosťou o pomoc.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok poďakoval zamestnancom zastupiteľského úradu v Izraeli pri koordinácii evakuácie.

Šéf rezortu obrany Robert Kaliňák spresnil, že do operácie je zapojené lietadlo ministerstva obrany, ktoré naďalej robí evakuačné lety z Jordánska smerom na Cyprus.

Blanár vyjadril spokojnosť s priebehom celej akcie a ocenil spoluprácu všetkých zapojených zložiek.

(lipa, tasr)

Minúta  |  

Prezident vyzval Matúša Šutaja Eštoka na zmenu pravidiel pre petície

Prezident Peter Pellegrini žiada legislatívne zmeny v petičnom práve po zisteniach o manipuláciách v nedávnej petícii za referendum o sankciách proti Rusku.

V liste ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi navrhol štyri konkrétne opatrenia: zavedenie neverejného identifikátora, ako je číslo občianskeho preukazu, ďalej zlepšenie spolupráce medzi Prezidentským palácom a ministerstvom vnútra, využitie moderných technológií pri spracovaní údajov a prísnejšie postihy za podvody.

Pellegrini upozornil, že takmer tisíc hárkov bolo identických alebo obsahovalo rovnaké mená, čo podľa neho podkopáva dôveru v petície a samotné referendá. Považuje to za vysoko škodlivé konanie, ktoré si vyžaduje rýchlu zákonnú reakciu.

Cieľom je podľa neho ochrániť poctivý výkon petičného práva a predísť tak zneužívaniu pri vážnych ústavných otázkach.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Komisia odmieta správy o akceptovaní 10-percentného cla na export do USA

Európska komisia v pondelok poprela správy, že by Európska únia mohla akceptovať americké clo vo výške 10 percent na svoj export do Spojených štátov.

Komisia označila tieto tvrdenia, ktoré priniesol nemecký denník Handelsblatt, za „špekulatívne“ a zdôraznila, že žiadna dohoda v rokovaniach zatiaľ nebola dosiahnutá.

Brusel zároveň opakovane namieta proti akýmkoľvek jednostranným a neopodstatneným americkým clám a deklaruje, že vyjednávači EÚ budú naďalej takéto kroky odmietať.

Handelsblatt uviedol, že vyjednávači EÚ údajne zvažovali ponuku na paušálne 10-percentné clo, aby zabránili ešte vyšším americkým clám na európske autá, lieky a elektroniku.

Európska komisia však trvá na tom, že rokovania pokračujú a cieľom je dosiahnuť vzájomne výhodné a spravodlivé riešenie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová viackrát zdôraznila, že EÚ je pripravená reagovať na akékoľvek nové clá USA a v prípade neúspešných rokovaní má pripravený balík protiopatrení. 

Únia zároveň ponúka nulové clá na priemyselný tovar, no všetky možnosti zostávajú na stole v závislosti od vývoja rokovaní

(tasr, red)

Minúta  |  

Slovensko a Maďarsko blokujú zákaz dovozu ruského plynu do EÚ

Slovensko a Maďarsko zablokovali spoločné vyhlásenie EÚ o zákaze dovozu ruského plynu do roku 2027. Námestník poľského ministra pre klímu Krzysztof Bolesta potvrdil, že zvyšných 25 krajín plán podporilo.

Plán, ktorý predložila Európska komisia začiatkom mája, hovorí o úplnom odpútaní sa od ruskej energie vrátane plynu, ropy a jadrového paliva. Slovensko a Maďarsko však varujú pred ekonomickými dôsledkami. Premiér Fico dokonca žiada odklad sankcií, kým sa nevyrieši otázka náhrady škôd.

„Žiaľ, Rada Európskej únie závery neschválila, pretože dve delegácie nesúhlasili s ich prijatím v podobe, ktorú sme navrhli,“ povedal Bolesta.

Návrh podľa podporovateľov posilňuje energetickú bezpečnosť. Komisia však môže zákaz presadiť aj bez súhlasu týchto dvoch krajín a to prostredníctvom posilnenej kvalifikovanej väčšiny krajín a väčšiny poslancov Európskeho parlamentu.

Dánsko, ktoré prevezme začiatkom júla predsedníctvo Rady EÚ, bude chcieť pokračovať v rokovaniach s cieľom získať širšiu podporu.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.