Preskočiť na obsah
  |  

Spoločné hliadky EÚ štartujú na hranici Bosny, cieľom je boj s migráciou

Na vonkajšej hranici EÚ medzi Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou začali operovať spoločné policajné hliadky Slovinska, Chorvátska a Talianska. Ide o súčasť snáh týchto krajín zintenzívniť ochranu hraníc, reagovať na bezpečnostné hrozby a potlačiť nelegálnu migráciu.

Cieľom je tiež podpora bezproblémového fungovania schengenského priestoru, ktorý je v súčasnosti oslabený dočasnými hraničnými kontrolami viacerých štátov EÚ. Slovinsko kontroly zaviedlo ešte v októbri 2023 a odvtedy ich opakovane predlžovalo.

Spoločné hliadky vznikli na základe memoranda, ktoré policajní prezidenti troch krajín podpísali v januári v Novej Gorici.

Slovinské ministerstvo zároveň upozornilo na význam nedávnej dohody Bosny a Hercegoviny s agentúrou Frontex, ktorá môže ďalej posilniť regionálnu bezpečnostnú spoluprácu. Tento vývoj potvrdzuje, že otázka ochrany hraníc je pre EÚ opäť naliehavou prioritou.

(tasr, mja)

  |  

Rokovania v Ománe padli, Trump stále verí v jadrovú dohodu

Donald Trump vyjadril presvedčenie, že Irán napokon pristúpi na jadrovú dohodu so Spojenými štátmi. Počas summitu G7 v Kanade naznačil, že USA podniknú ďalšie kroky, ak sa tak nestane, no detaily neuviedol.

Na otázku novinárov Trump zopakoval, že podľa neho bude dohoda podpísaná, lebo inak by Irán konal proti vlastnému záujmu. V kontexte vyjadrení stojí za zmienku, že len pár dní predtým Trump po izraelských útokoch vyzval Teherán, aby s dohodou súhlasil „skôr, než z neho nič nezostane“.

Na nedeľu plánované jadrové rokovania v Ománe však boli podľa miestneho ministra zahraničných vecí zrušené. Omán pritom pôsobí ako sprostredkovateľ medzi oboma stranami.

Zdá sa teda, že hoci americký prezident predpokladá dosiahnutie dohody, rokovania zatiaľ narážajú na prekážky.

(tasr, mja)

  |  

Napätie na samite G7: Vylúčenie Ruska z G8 bola chyba, tvrdí Trump

Lídri krajín G7 sa v kanadskom Kananaskise snažia nájsť spoločné riešenia k vojnám na Ukrajine a Blízkom východe, no hneď v úvode narazili na názorové rozpory.

Donald Trump vyhlásil, že vylúčenie Ruska zo skupiny v roku 2014 bola chyba, a naznačil, že ak by Vladimir Putin zostal, invázia na Ukrajinu by nenastala.

Zatiaľ čo Európania dúfajú, že Trump podporí tvrdšie sankcie voči Moskve, on uvažuje o zapojení Putina do rokovaní medzi Izraelom a Iránom, čo Paríž odmieta.

Trump takisto odmietol podpísať návrh výzvy na deeskaláciu konfliktu na Blízkom východe. Lídri pripravili viacero dokumentov o migrácii, AI či surovinách, no USA zatiaľ ani jeden neschválili.

V utorok má medzi lídrov prísť Volodymyr Zelenskyj, ktorý chce Trumpa presvedčiť o podpore nových zbraní pre Ukrajinu.

(reuters, lipa)

  |  

Belgicko: Muž v autobuse usmrtil pasažiera nožom, ďalších zranil

V belgických Antverpách došlo v pondelok popoludní k tragickému útoku nožom v autobuse linky 36, pri ktorom zahynul starší muž. Ďalší dvaja ľudia, vrátane vodiča, utrpeli zranenia a boli prevezení do nemocnice.

Polícia podozrivého útočníka zadržala a začala vyšetrovanie. Zatiaľ sa javí, že medzi páchateľom a obeťami neexistoval žiadny predchádzajúci vzťah, čo naznačuje, že išlo o náhodný čin.

Podľa dopravného zväzu ABVV-BTB nejde o prvý prípad násilia na tejto trase. Za posledného pol roka evidovali vážne útoky na vodičov, útoky kameňmi i úmyselné podpálenie.

Zväz označil smrteľné bodnutie za „smutný vrchol“ eskalujúceho násilia a žiada okamžité systémové riešenia.

(tasr, lipa)

  |  

Eurokomisia nebude kompenzovať odstavenie od ruských energií

Európska komisia odmieta možnosť finančných kompenzácií pre členské štáty za ukončenie dovozu ruského plynu. Eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen po zasadnutí Rady EÚ uviedol, že aj keď ide o náročný proces, EÚ je pripravená konať rozhodne, no postupne.

Komisia sa chystá predstaviť nové pravidlá zakazujúce nákup ruských fosílnych palív vrátane LNG, ktoré by mali byť právne nezávadné vďaka argumentu „vyššej moci“.

Jorgensen zdôraznil, že viaceré štáty už prestali nakupovať ruské energie napriek vysokým nákladom a ostatné by mali nasledovať. Komisia plánuje technickú pomoc a podporu pri diverzifikácii zdrojov, nie však priame finančné náhrady.

Dodal, že zákaz ruského plynu má platiť aj po skončení vojny na Ukrajine, aby sa predišlo financovaniu ďalšej ruskej agresie.

(tasr, lipa)

  |  

Netanjahu naznačil, že odstránenie iránskeho vodcu by bolo riešením konfliktu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v ostro sledovanom rozhovore pre ABC News naznačil, že zabitie iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího by ukončilo konflikt medzi oboma krajinami.

Tvrdí, že by nešlo o eskaláciu, ale o „koniec vojny“. Na otázku, či sa o tento krok Izrael skutočne pokúsi, odpovedal vyhýbavo, no priznal, že cieľom sú najlepší jadroví vedci Iránu, ktorých prirovnal k Hitlerovým odborníkom.

Podľa Reuters však americký prezident Donald Trump plán atentátu nedávno zamietol. Spojené štáty podľa Bieleho domu argumentovali, že Irán zatiaľ nezabil žiadneho Američana, a útok na politické vedenie by bol preto neodôvodnený. USA boli v úzkom kontakte s Tel Avivom, no plán napokon stopli.

Netanjahu dodal, že Irán údajne „privádza svet na pokraj jadrovej vojny“ a že Izrael má povinnosť čeliť „silám zla“.

Tieto vyjadrenia prichádzajú v čase rastúceho napätia medzi Tel Avivom a Teheránom, ktorý opakovane čelí obvineniam z vývoja jadrových zbraní, hoci ich existencia zatiaľ nebola potvrdená. Netanjahu svoj postoj formuloval ako obranný krok, nie ako provokáciu.

(tasr, lipa)