Preskočiť na obsah
  |  

Rusko a Čína zrejme uzavrú dohodu o plynovode Sila Sibíri 2 ešte tento rok

Stúpajúce napätie na Blízkom východe môže podľa šéfa Čínskeho inštitútu pri Ruskej akadémii vied Kirilla Babajeva urýchliť rokovania medzi Ruskom a Čínou o plynovode Sila Sibíri 2, ktorým by sa do Číny malo ročne prepravovať až 50 miliárd kubických metrov plynu.

Rozhodnutie by podľa neho mohlo padnúť už do konca tohto roka. Babajev, ktorý radí ruskej vláde v otázkach týkajúcich sa Číny, poukázal na rastúce riziko prerušenia dodávok energií z Blízkeho východu v dôsledku prebiehajúcej eskalácie medzi Izraelom a Iránom.

Putin plánuje v septembri navštíviť Čínu, očakávajú sa významné politické a ekonomické rokovania. Obchod medzi obomi krajinami v roku 2023 narástol o 26 percent, no v roku 2024 výrazne spomalil. V úvode roka 2025 dokonca klesol.

Babajev však očakáva nový impulz v podobe energetických a poľnohospodárskych dohôd. Platobné problémy spôsobené západnými sankciami sa podľa neho zmiernili a čínski investori pokračujú v diskrétnom vstupe na ruský trh prostredníctvom spoločných podnikov.

(reuters, mja)

  |  

Nové objednávky v priemysle v apríli klesli prvýkrát v tomto roku

Hodnota nových objednávok v slovenskom priemysle sa v apríli medziročne znížila o 0,8 percenta a dosiahla 5,66 miliardy eur.

Ide o prvý pokles v tomto roku po troch mesiacoch rastu, informoval Štatistický úrad SR. Po sezónnom očistení sa však objem objednávok v porovnaní s marcom zvýšil o 1,8 percenta.

Medziročný prepad ovplyvnilo najmä sedem z dvanástich sledovaných odvetví. Výrazný pokles zaznamenala výroba elektrických zariadení (mínus 25,4 percenta), kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení (mínus 22,9 percenta) a výroba chemikálií a chemických produktov (mínus 12,7 percenta).

Pozitívny vývoj hlásila výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, v rámci ktorej objednávky medziročne stúpli o 4,1 percenta.

Napriek tomu tento rast nestačil na vykompenzovanie poklesu v iných odvetviach.

Zvýšený objem objednávok bol aj vo výrobe počítačových, elektronických a optických zariadení (plus 21,8 percenta) a vo výrobe a spracovaní kovov (plus 8,5 percenta).

Celkový priemysel sa tak v apríli nedostal do plusu, hoci niektoré segmenty vykázali dynamický rast.

(tasr, red)

  |  

Matovič: Neprekáža nám vyšší rozpočet na obranu, ale nie v rukách Kaliňáka

Hnutie Slovensko podporuje zvýšenie výdavkov na obranu, nesúhlasí však s tým, aby správu týchto financií mal na starosti minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Podľa predsedu hnutia Igora Matoviča existujú obavy, že peniaze budú zneužité na „biznisy pre kamarátov“.

Hnutie zároveň kritizuje prezidenta Petra Pellegriniho za spôsob komunikácie – vyčíta mu, že najprv verejne súhlasil so zvýšením výdavkov, a až potom zvolal okrúhly stôl k téme.

Slovensko (spolu so Za ľudí a Kresťanskou úniou) sa na rokovaní nezúčastní, pretože nedostalo pozvanie.

Poslanec Gábor Grendel upozorňuje, že o výške rozpočtu rozhoduje vládna väčšina a opozícia nemá na tento proces vplyv. Tvrdí, že cieľom okrúhleho stola je zatiahnuť opozíciu do politicky nepopulárnej témy.

Roman Mikulec navyše kritizoval, že rezort obrany pod súčasným vedením vyváža na Ukrajinu viac munície ako predchádzajúca vláda. Hnutie Slovensko chce vedieť, ako budú výdavky na obranu konkrétne využité.

(tasr, red)

  |  

Ceny bytov a domov rástli rýchlejšie ako v EÚ, záujem stále stúpa

Ceny bytov a domov na Slovensku rástli v minulom roku rýchlejšie než priemer eurozóny aj celej EÚ.

Kým v eurozóne dosiahol medziročný rast cien nehnuteľností určených na bývanie dve percentá a v EÚ 3,3 percenta, na Slovensku to bolo až 3,8 percenta.

Na začiatku tohto roka sa rast ešte zrýchlil – medziročný nárast dosiahol 13,2 percenta, čo je najvyššia hodnota od 3. kvartálu 2022. Upozornila na to analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Rast cien je dôsledkom pretrvávajúcej prevahy dopytu nad ponukou, zníženia úrokových sadzieb v roku 2024, ako aj rastu reálnych miezd a nízkej nezamestnanosti.

Slováci navyše očakávajú ďalší rast cien, čo ich motivuje konať rýchlo.

Vo vlastnej nehnuteľnosti žije 94 percent Slovákov. Podľa prieskumu Ipsosu plánuje kúpu nehnuteľnosti do piatich rokov takmer 23 percent obyvateľov, najmä mladí ľudia do 34 rokov.

Cena, lokalita, úspory, energetická náročnosť a dostupnosť služieb patria medzi hlavné faktory rozhodovania.

(tasr, red)

  |  

Kauza bitcoinov: Decroix sľubuje audit, opozícia ho odmieta

Česká ministerka spravodlivosti Eva Decroix podala sťažnosť voči rozhodnutiu Krajského súdu v Brne, ktorý vrátil zhabanú elektroniku mužovi, ktorý následne daroval časť bitcoinov štátu.

Podľa nej rozhodnutie nerešpektuje právny názor Najvyššieho súdu a mohlo byť nezákonné. Oznámila, že zvolala schôdzku s opozíciou pre funkciu koordinátora pre kauzu, ale hnutia ANO a SPD pozvanie odmietli.

Decroix zároveň informovala o príprave auditu, ktorého prvá časť by mala byť hotová do konca júla. Vysvetlila, že ministerstvo zatiaľ neeviduje žiadosti o vrátenie bitcoinov, len o objasnenie ich pôvodu. Prostriedky zatiaľ zostávajú v rezervnom rozpočte.

Opozícia, najmä Andrej Babiš, tvrdí, že vláda sa snaží kauzu zahmlievať a kritizuje audit ako zbytočný. Celá situácia sa odohráva na pozadí mimoriadnej schôdze o vyslovení nedôvery vláde.

(tasr, mja)

  |  

KDH a Kresťanská únia neuspeli s výzvou proti potratovej agende

Národná rada SR v utorok neprijala uznesenia, ktorými chceli niektorí poslanci odmietnuť európsku občiansku iniciatívu „Môj hlas, moja voľba: Za bezpečný a dostupný potrat“.

Tá žiada Európsku komisiu, aby zaviedla mechanizmus finančnej podpory pre členské krajiny, ktoré umožňujú interrupcie aj pre občianky z iných štátov EÚ.

Návrhy uznesení predložili opoziční poslanci Richard Vašečka a Anna Záborská (Kresťanská únia), ako aj poslanci z KDH.

Prvé uznesenie malo vyjadriť znepokojenie nad registráciou iniciatívy a vyzývalo Európsku komisiu, aby rešpektovala národné kompetencie v oblasti ochrany života.

Predkladatelia varovali pred rizikom takzvanej potratovej turistiky.

KDH vo svojom návrhu označilo iniciatívu za hrubý zásah do suverenity Slovenska a snahu obísť domácu legislatívu.

Navrhovali, aby parlament požiadal Komisiu o zastavenie legislatívnych krokov súvisiacich s iniciatívou, ktoré označili za protiústavné, protiprávne a politicky nelegitímne.

(tasr, red)