Preskočiť na obsah
  |  

Ekonomika Ruska spomaľuje, sadzby klesli prvýkrát od roku 2022

Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov na Stredoeurópskom ekonomickom fóre v Petrohrade uviedol, že hoci Rusko tento mesiac znížilo kľúčovú úrokovú sadzbu z 21 percent na 20 percent, podniky už pociťujú ochladenie ekonomiky a blížiacu sa recesiu. 

Podľa oficiálnych dát HDP v prvom kvartáli 2025 vzrástlo len o 1,4 percenta (v prvom kvartáli 2024 rástlo o 5,4 percenta).

Rešetnikov zdôraznil, že štatistiky odrážajú minulú výkonnosť, no súčasné firemné ukazovatele naznačujú, že ekonomika je „na pokraji“ prechodu do recesie. 

Prvý námestník generálneho riaditeľa Sberbank Alexander Vediakin upozornil, že prísna menová politika vytvára riziko „prechladenia“ ekonomiky a navrhol znížiť úroky na 12 až 14 percent.

Svoje tvrdenie zdôvodnil oživením investičného úverovania. Podľa jeho názoru hrozí, že bez takejto úpravy sa Rusko nedokáže vyhnúť dlhšej stagnácii a rast zostane utlmený.

Medzinárodné inštitúcie prognózujú pre rok 2025 rast ruskej ekonomiky len na úrovni 1,5 percenta (Medzinárodný menový fond) až 1,7 percenta (Európska komisia).

Tieto odhady potvrdzujú trend spomaľovania po mimoriadne silnom raste v rokoch 2023 – 2024. 

Príjmy štátneho rozpočtu budú ďalej zaťažované nižšími cenami ropy a zemného plynu, avšak štátny rozpočet bude aj naďalej namáhaný vyššími výdavkami na obranu.

(reuters, red)

  |  

Takáč: Začíname s odškodňovaním fariem postihnutých slintačkou

Odškodňovanie fariem postihnutých slintačkou a krívačkou sa začne už budúci týždeň, uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

„V priebehu budúceho týždňa vypíšeme výzvu z Programu rozvoja vidieka pre postihnuté subjekty, aby sa mohli uchádzať o finančné prostriedky na kompenzáciu nákupu hospodárskych zvierat či na dezinfekciu,“ priblížil.

Na kompenzáciu majú pripravených viacero mechanizmov. „Po prvé, poľnohospodárske subjekty sú poistené; po druhé, je tu výzva z Programu rozvoja vidieka; a po tretie, štátna schéma pomoci, kde sú tiež vyčlenené prostriedky,“ povedal minister.

Zdôraznil, že biologická bezpečnosť pri chove hovädzieho dobytka bola doteraz veľmi nízka. „Musíme to zmeniť. Pri chove ošípaných sme úplne inde,“ dodal Takáč.

(tasr, red)

  |  

Viac ako polovica Slovákov narazila na manipulatívny obsah AI

Viac ako polovica Slovákov používajúcich internet (57 percent) sa stretla s obsahom, ktorý podľa nich nevytvoril človek, ale umelá inteligencia (AI). Iba 19 percent tvrdí, že s takýmto obsahom skúsenosť nemá, a 24 percent ho nevie rozoznať.

Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na vzorke 1 020 dospelých respondentov.

Z tých, ktorí AI obsah spoznali, až 77 percent tvrdí, že ho vídajú najmä na sociálnych sieťach – v podobe chatbotov, falošných účtov, dezinformácií či klamlivého obsahu.

Takmer polovica (44 percent) sa stretla s manipuláciou médií cez AI, napríklad cez deepfake videá, falošné správy a hoaxy. Tretina (33 percent) zaznamenala aj politické manipulácie.

Polovica respondentov zaregistrovala manipuláciu aj v reklame, tretina vo falošných recenziách produktov.

Skúsenosti s AI obsahom majú častejšie mladí (74 percent) a študenti (80 percent) než seniori (41 percent).

Ľudia s nižším vzdelaním a dôchodcovia ho ťažšie rozoznávajú, čo podľa IVO predstavuje rastúcu spoločenskú hrozbu.

(tasr, red)

  |  

Putin: Vyzbrojovanie NATO nie je pre Rusko hrozbou, útok na Európu je mýtus

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade vyhlásil, že Moskva nepovažuje vyzbrojovanie NATO za hrozbu pre Ruskú federáciu.

Podľa neho je Rusko sebestačné v oblasti bezpečnosti a neustále zdokonaľuje svoje ozbrojené sily „Čokoľvek NATO robí, vytvára určité hrozby, ale my zastavíme všetky tieto hrozby, ktoré sa objavia,“ uviedol.

Zároveň označil zvyšovanie vojenských rozpočtov členských krajín NATO za iracionálne a zbytočné, pričom odmietol tvrdenia, že Rusko plánuje útok na Európu alebo štáty Aliancie. „Je mýtus, že Rusko sa pripravuje na útok na Európu alebo štáty NATO,“ povedal Putin.

Budúci týždeň sa v Haagu uskutoční samit NATO, kde očakávajú schválenie výrazného zvýšenia vojenských rozpočtov – cieľom je vynakladať na obranu najmenej 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta na infraštruktúru v súvisiacich oblastiach.

Naopak, vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallasová varovala, že posilňovanie ruskej armády predstavuje hrozbu pre Európu, keďže Rusko vynakladá na obranu viac ako na zdravotníctvo, školstvo a sociálnu politiku dokopy.

(tasr, red)

  |  

Rodič nechtiac zamkol dieťa v aute počas horúčav, pomohla až polícia

V utorok popoludní sa v bratislavských Rusovciach odohral incident, ktorý mohol mať vážne následky. Rodič nechtiac zamkol v rozhorúčenom aute 1,5-ročné dieťa, pričom kľúče zostali v interiéri.

"Na miesto sa preto urýchlene dostavila policajná hliadka piateho bratislavského okresu spolu s príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, ktorí sklenú výplň dverí opatrne rozbili a dieťatko, ktoré bolo pri vedomí, z vozidla vybrali a odovzdali posádke rýchlej zdravotnej pomoci," spresnili muži zákona.

Hliadke, ktorú rodič privolal, musel následne celú situáciu podrobne vysvetliť.

Podľa zákona môžu podobné konanie klasifikovať aj ako trestný čin, najmä ak dôjde k ujme na zdraví.

Polícia preto každoročne apeluje na verejnosť, aby v prípade nájdenia dieťaťa v aute neváhala kontaktovať tiesňové linky alebo využila oznamovacie systémy v nákupných centrách.

(max)

  |  

Szijjártó: Budapešť bude blokovať zákaz ruského plynu navrhovaný eurokomisiou

Maďarsko odmieta návrh Európskej komisie na postupné ukončenie nákupov ruského plynu a plánuje pokračovať v dovoze približne 8 až 8,5 miliardy kubických metrov plynu ročne z Ruska.

Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó to oznámil na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade, kde zdôraznil, že Maďarsko má dlhodobé zmluvy a plynovod TurkStream bude plne vyťažený.

Zopakoval, že Budapešť bude proti návrhu Európskej komisie bojovať, pretože podľa neho ohrozuje energetickú bezpečnosť krajiny a znamenal by výrazné zvýšenie cien energií pre domácnosti aj firmy.

Európska komisia navrhuje, aby členské štáty Európskej únie postupne ukončili dovoz ruského plynu a LNG do konca roka 2027, pričom nové kontrakty s Ruskom by boli zakázané už od januára 2026. 

Návrh môže schváliť kvalifikovaná väčšina aj bez súhlasu Maďarska a Slovenska, ktoré s plánom rovnako nesúhlasí. 

Maďarsko dlhodobo argumentuje, že energetická politika je otázkou národnej suverenity a že úplné ukončenie spolupráce s Ruskom by vážne poškodilo ekonomiku krajiny.

Szijjártó zdôraznil, že Maďarsko sa nevzdá ani dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba. Argumentuje tým, že alternatívne trasy považuje za nedostatočné.

(tasr, red)