Preskočiť na obsah
  |  

Viac ako polovica Slovákov narazila na manipulatívny obsah AI

Viac ako polovica Slovákov používajúcich internet (57 percent) sa stretla s obsahom, ktorý podľa nich nevytvoril človek, ale umelá inteligencia (AI). Iba 19 percent tvrdí, že s takýmto obsahom skúsenosť nemá, a 24 percent ho nevie rozoznať.

Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na vzorke 1 020 dospelých respondentov.

Z tých, ktorí AI obsah spoznali, až 77 percent tvrdí, že ho vídajú najmä na sociálnych sieťach – v podobe chatbotov, falošných účtov, dezinformácií či klamlivého obsahu.

Takmer polovica (44 percent) sa stretla s manipuláciou médií cez AI, napríklad cez deepfake videá, falošné správy a hoaxy. Tretina (33 percent) zaznamenala aj politické manipulácie.

Polovica respondentov zaregistrovala manipuláciu aj v reklame, tretina vo falošných recenziách produktov.

Skúsenosti s AI obsahom majú častejšie mladí (74 percent) a študenti (80 percent) než seniori (41 percent).

Ľudia s nižším vzdelaním a dôchodcovia ho ťažšie rozoznávajú, čo podľa IVO predstavuje rastúcu spoločenskú hrozbu.

(tasr, red)

  |  

Putin: Vyzbrojovanie NATO nie je pre Rusko hrozbou, útok na Európu je mýtus

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade vyhlásil, že Moskva nepovažuje vyzbrojovanie NATO za hrozbu pre Ruskú federáciu.

Podľa neho je Rusko sebestačné v oblasti bezpečnosti a neustále zdokonaľuje svoje ozbrojené sily „Čokoľvek NATO robí, vytvára určité hrozby, ale my zastavíme všetky tieto hrozby, ktoré sa objavia,“ uviedol.

Zároveň označil zvyšovanie vojenských rozpočtov členských krajín NATO za iracionálne a zbytočné, pričom odmietol tvrdenia, že Rusko plánuje útok na Európu alebo štáty Aliancie. „Je mýtus, že Rusko sa pripravuje na útok na Európu alebo štáty NATO,“ povedal Putin.

Budúci týždeň sa v Haagu uskutoční samit NATO, kde očakávajú schválenie výrazného zvýšenia vojenských rozpočtov – cieľom je vynakladať na obranu najmenej 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta na infraštruktúru v súvisiacich oblastiach.

Naopak, vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallasová varovala, že posilňovanie ruskej armády predstavuje hrozbu pre Európu, keďže Rusko vynakladá na obranu viac ako na zdravotníctvo, školstvo a sociálnu politiku dokopy.

(tasr, red)

  |  

Rodič nechtiac zamkol dieťa v aute počas horúčav, pomohla až polícia

V utorok popoludní sa v bratislavských Rusovciach odohral incident, ktorý mohol mať vážne následky. Rodič nechtiac zamkol v rozhorúčenom aute 1,5-ročné dieťa, pričom kľúče zostali v interiéri.

"Na miesto sa preto urýchlene dostavila policajná hliadka piateho bratislavského okresu spolu s príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru, ktorí sklenú výplň dverí opatrne rozbili a dieťatko, ktoré bolo pri vedomí, z vozidla vybrali a odovzdali posádke rýchlej zdravotnej pomoci," spresnili muži zákona.

Hliadke, ktorú rodič privolal, musel následne celú situáciu podrobne vysvetliť.

Podľa zákona môžu podobné konanie klasifikovať aj ako trestný čin, najmä ak dôjde k ujme na zdraví.

Polícia preto každoročne apeluje na verejnosť, aby v prípade nájdenia dieťaťa v aute neváhala kontaktovať tiesňové linky alebo využila oznamovacie systémy v nákupných centrách.

(max)

  |  

Szijjártó: Budapešť bude blokovať zákaz ruského plynu navrhovaný eurokomisiou

Maďarsko odmieta návrh Európskej komisie na postupné ukončenie nákupov ruského plynu a plánuje pokračovať v dovoze približne 8 až 8,5 miliardy kubických metrov plynu ročne z Ruska.

Minister zahraničných vecí Péter Szijjártó to oznámil na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade, kde zdôraznil, že Maďarsko má dlhodobé zmluvy a plynovod TurkStream bude plne vyťažený.

Zopakoval, že Budapešť bude proti návrhu Európskej komisie bojovať, pretože podľa neho ohrozuje energetickú bezpečnosť krajiny a znamenal by výrazné zvýšenie cien energií pre domácnosti aj firmy.

Európska komisia navrhuje, aby členské štáty Európskej únie postupne ukončili dovoz ruského plynu a LNG do konca roka 2027, pričom nové kontrakty s Ruskom by boli zakázané už od januára 2026. 

Návrh môže schváliť kvalifikovaná väčšina aj bez súhlasu Maďarska a Slovenska, ktoré s plánom rovnako nesúhlasí. 

Maďarsko dlhodobo argumentuje, že energetická politika je otázkou národnej suverenity a že úplné ukončenie spolupráce s Ruskom by vážne poškodilo ekonomiku krajiny.

Szijjártó zdôraznil, že Maďarsko sa nevzdá ani dodávok ruskej ropy cez ropovod Družba. Argumentuje tým, že alternatívne trasy považuje za nedostatočné.

(tasr, red)

  |  

Samosprávy kritizujú vládu: Po uistení prišiel obrat a zmrazenie peňazí

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ostro kritizuje rozhodnutie vlády zmraziť 1,26 miliardy eur z eurofondov pre samosprávy v rámci Programu Slovensko 2021 – 2027.

Podľa nich je tento krok neférový, spochybňuje dôveru medzi samosprávou a štátom a prichádza po stretnutí s ministrom investícií Samuelom Migaľom (nezaradený).

"Na tomto stretnutí zaznelo uistenie, že samosprávy nebudú pripravené o 400 miliónov eur určených na regionálne priority a samosprávy majú predložiť žiadosti o nenávratný finančný príspevok do systému ITMS v rozsahu najmenej 60 percent z celkovej alokácie prostredníctvom rád partnerstva a kooperačných rád," priblížilo združenie.

Stredajšie rozhodnutie vlády preto považuje ZMOS za neočakávaný obrat. Mestá a obce zdôrazňujú, že samosprávy nie sú problémom, ale riešením, a žiadajú férový prístup. Kritika prišla aj od Únie miest Slovenska a opozičného PS.

Minister Migaľ reagoval, že ide o technické opatrenie, ktoré má predísť strate až 700 miliónov eur z eurofondov. Samosprávam sľubuje, že peniaze sa im vrátia cez nové programy či iné mechanizmy.

(tasr, max)

  |  

Odvolací súd v Bratislave zmiernil trest pre falošného lekára Biharyho

Senát Krajského súdu v Bratislave zmiernil trest pre falošného lekára Ivana Biharyho v prípade zariadenia pre seniorov Iris z deviatich na päť a pol roka väzenia.

Bihary bol právoplatne uznaný vinným zo zločinu poškodenia zdravia.

Oslobodený bol spod obžaloby za ohrozovanie HIV vírusom, keďže podľa senátu nebolo preukázané riziko prenosu infekcie.

Bihary dostal aj päťročný zákaz vykonávania zdravotníckych činností. V zariadení podával klientom lieky bez príslušnej odbornej spôsobilosti.

Obžaloba mu kládla za vinu aj to, že kontaktoval osoby kvôli sexuálnemu styku za peniaze bez toho, aby priznal, že je HIV pozitívny.

Spoluobžalovaná Vanessa Pútiková sa v roku 2019 priznala k vine.

Uviedla, že Bihary rozhodoval o liečbe klientov napriek tomu, že nebol lekár.

Taktiež umožnil vstup cudzím osobám do zariadenia, ktoré tam nepracovali ani neboli hospitalizované. Priznala aj užívanie drog a alkoholu.

Dostal podmienečný trest tri roky so skúšobnou dobou päť rokov.

(tasr, red)