Preskočiť na obsah
  |  

Maďarská polícia oznámila, že zakazuje plánovaný pochod Budapešť Pride

Maďarská polícia oznámila, že zakazuje plánovaný pochod Budapešť Pride, ktorý sa mal konať 28. júna.

Odvoláva sa pritom na nový zákon, ktorý bol prijatý v marci parlamentom väčšinou pravicovej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána.

Tento zákon umožňuje úradom zakázať LGBTQ+ podujatia pod zámienkou ochrany detí a zároveň povoľuje používanie technológie rozpoznávania tvárí na identifikáciu účastníkov.

Proti rozhodnutiu polície sa postavil liberálny primátor Budapešti Gergely Karácsony.

Už v pondelok oznámil, že pochod Budapešť Pride bude vedený ako mestské podujatie, a preto podľa neho „nie je potrebné žiadne povolenie od úradov“.

Týmto vyhlásením sa pokúsil obísť nové zákonné obmedzenia a otvoril tak možný právny spor medzi mestskou samosprávou a štátnou políciou.

Toto je prvý prípad, keď bol na základe novej legislatívy zrušený LGBTQ+ pochod.

(reuters, red)

  |  

Pellegrini v Slovinsku rokoval o samite Aliancie aj o prístave Luka Koper

Prezident Peter Pellegrini vo štvrtok navštívil Slovinsko, kde sa stretol s tamojšou prezidentkou Natašou Pircovou Musarovou vo Vile Podrožnik.

Obaja absolvovali pracovný obed, témou rozhovorov boli predovšetkým bezpečnostné otázky a blížiaci sa samit NATO v Haagu.

Neskôr sa slovenský prezident stretol aj s podpredsedníčkou slovinského parlamentu Meirou Hotovou a premiérom Robertom Golobom.

V piatok bude slovenská hlava štátu pokračovať v oficiálnom programe, pričom súčasťou delegácie sú aj slovenskí podnikatelia, ktorí majú záujem o spoluprácu s prístavom Luka Koper. Práve o aktivitách tohto strategického námorného uzla rokoval prezident aj s jeho vedením.

Stretnutie potvrdzuje pretrvávajúce partnerstvo oboch krajín v rámci Európskej únie a NATO. Pellegrini a Pircová Musarová sa naposledy stretli vlani v Paríži počas olympijských hier. Slovinskú prezidentku predtým prijal Pellegrini ešte ako predseda parlamentu počas jej oficiálnej návštevy Slovenska.

(tasr, max)

  |  

Ekonomika Ruska spomaľuje, sadzby klesli prvýkrát od roku 2022

Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov na Stredoeurópskom ekonomickom fóre v Petrohrade uviedol, že hoci Rusko tento mesiac znížilo kľúčovú úrokovú sadzbu z 21 percent na 20 percent, podniky už pociťujú ochladenie ekonomiky a blížiacu sa recesiu. 

Podľa oficiálnych dát HDP v prvom kvartáli 2025 vzrástlo len o 1,4 percenta (v prvom kvartáli 2024 rástlo o 5,4 percenta).

Rešetnikov zdôraznil, že štatistiky odrážajú minulú výkonnosť, no súčasné firemné ukazovatele naznačujú, že ekonomika je „na pokraji“ prechodu do recesie. 

Prvý námestník generálneho riaditeľa Sberbank Alexander Vediakin upozornil, že prísna menová politika vytvára riziko „prechladenia“ ekonomiky a navrhol znížiť úroky na 12 až 14 percent.

Svoje tvrdenie zdôvodnil oživením investičného úverovania. Podľa jeho názoru hrozí, že bez takejto úpravy sa Rusko nedokáže vyhnúť dlhšej stagnácii a rast zostane utlmený.

Medzinárodné inštitúcie prognózujú pre rok 2025 rast ruskej ekonomiky len na úrovni 1,5 percenta (Medzinárodný menový fond) až 1,7 percenta (Európska komisia).

Tieto odhady potvrdzujú trend spomaľovania po mimoriadne silnom raste v rokoch 2023 – 2024. 

Príjmy štátneho rozpočtu budú ďalej zaťažované nižšími cenami ropy a zemného plynu, avšak štátny rozpočet bude aj naďalej namáhaný vyššími výdavkami na obranu.

(reuters, red)

  |  

Takáč: Začíname s odškodňovaním fariem postihnutých slintačkou

Odškodňovanie fariem postihnutých slintačkou a krívačkou sa začne už budúci týždeň, uviedol minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

„V priebehu budúceho týždňa vypíšeme výzvu z Programu rozvoja vidieka pre postihnuté subjekty, aby sa mohli uchádzať o finančné prostriedky na kompenzáciu nákupu hospodárskych zvierat či na dezinfekciu,“ priblížil.

Na kompenzáciu majú pripravených viacero mechanizmov. „Po prvé, poľnohospodárske subjekty sú poistené; po druhé, je tu výzva z Programu rozvoja vidieka; a po tretie, štátna schéma pomoci, kde sú tiež vyčlenené prostriedky,“ povedal minister.

Zdôraznil, že biologická bezpečnosť pri chove hovädzieho dobytka bola doteraz veľmi nízka. „Musíme to zmeniť. Pri chove ošípaných sme úplne inde,“ dodal Takáč.

(tasr, red)

  |  

Viac ako polovica Slovákov narazila na manipulatívny obsah AI

Viac ako polovica Slovákov používajúcich internet (57 percent) sa stretla s obsahom, ktorý podľa nich nevytvoril človek, ale umelá inteligencia (AI). Iba 19 percent tvrdí, že s takýmto obsahom skúsenosť nemá, a 24 percent ho nevie rozoznať.

Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na vzorke 1 020 dospelých respondentov.

Z tých, ktorí AI obsah spoznali, až 77 percent tvrdí, že ho vídajú najmä na sociálnych sieťach – v podobe chatbotov, falošných účtov, dezinformácií či klamlivého obsahu.

Takmer polovica (44 percent) sa stretla s manipuláciou médií cez AI, napríklad cez deepfake videá, falošné správy a hoaxy. Tretina (33 percent) zaznamenala aj politické manipulácie.

Polovica respondentov zaregistrovala manipuláciu aj v reklame, tretina vo falošných recenziách produktov.

Skúsenosti s AI obsahom majú častejšie mladí (74 percent) a študenti (80 percent) než seniori (41 percent).

Ľudia s nižším vzdelaním a dôchodcovia ho ťažšie rozoznávajú, čo podľa IVO predstavuje rastúcu spoločenskú hrozbu.

(tasr, red)

  |  

Putin: Vyzbrojovanie NATO nie je pre Rusko hrozbou, útok na Európu je mýtus

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu na Medzinárodnom ekonomickom fóre v Petrohrade vyhlásil, že Moskva nepovažuje vyzbrojovanie NATO za hrozbu pre Ruskú federáciu.

Podľa neho je Rusko sebestačné v oblasti bezpečnosti a neustále zdokonaľuje svoje ozbrojené sily „Čokoľvek NATO robí, vytvára určité hrozby, ale my zastavíme všetky tieto hrozby, ktoré sa objavia,“ uviedol.

Zároveň označil zvyšovanie vojenských rozpočtov členských krajín NATO za iracionálne a zbytočné, pričom odmietol tvrdenia, že Rusko plánuje útok na Európu alebo štáty Aliancie. „Je mýtus, že Rusko sa pripravuje na útok na Európu alebo štáty NATO,“ povedal Putin.

Budúci týždeň sa v Haagu uskutoční samit NATO, kde očakávajú schválenie výrazného zvýšenia vojenských rozpočtov – cieľom je vynakladať na obranu najmenej 3,5 percenta HDP a ďalších 1,5 percenta na infraštruktúru v súvisiacich oblastiach.

Naopak, vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallasová varovala, že posilňovanie ruskej armády predstavuje hrozbu pre Európu, keďže Rusko vynakladá na obranu viac ako na zdravotníctvo, školstvo a sociálnu politiku dokopy.

(tasr, red)