Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dramatický zásah v Kežmarku: pre požiar domov vyhlásili mimoriadnu situáciu

Mesto Kežmarok vyhlásilo mimoriadnu situáciu po rozsiahlom požiari na Továrenskej ulici. Informoval o tom primátor Ján Ferenčák, podľa ktorého stav platí pre celé územie mesta.

Plamene zachvátili podkrovia troch rodinných domov v radovej výstavbe. Požiar nahlásili krátko po stredajšej jedenástej hodine.

Na miesto smerovalo 14 profesionálnych hasičov z Kežmarku so štyrmi kusmi techniky spolu s dobrovoľníkmi zo Spišskej Belej a Ľubice.

Oheň sa podarilo lokalizovať, no príčina požiaru zostáva zatiaľ neznáma. Žiadne osoby sa nezranili, predbežne bola škoda vyčíslená na 190-tisíc eur.

Vyhlásenie mimoriadnej situácie znamená, že mesto aktivovalo krízové mechanizmy a zabezpečuje potrebnú pomoc dotknutým obyvateľom. Úrady zároveň upozorňujú na obmedzenia pohybu osôb v danej oblasti.

Primátor Ferenčák zdôraznil, že ide o vážnu situáciu, ktorá si vyžaduje maximálnu obozretnosť a spoluprácu všetkých zložiek.

(tasr, max)

Minúta  |  

Švajčiarska národná banka znížila sadzbu na nulu, frank tlačí infláciu do záporu

Švajčiarska národná banka vo štvrtok znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na nula percent.

Týmto opatrením reagovala na pokles inflácie, silný švajčiarsky frank a neistotu spôsobenú americkou obchodnou politikou. 

Ide už o šiestu redukciu sadzieb v rade od marca 2024 a Švajčiarska národná banka sa tým dostáva na hranicu návratu do éry negatívnych úrokov, ktoré platili v rokoch 2014 až 2022.

Rozhodnutie prichádza po tom, čo inflácia v máji medziročne klesla na -0,1 percenta.

Silný frank, ktorý od začiatku roka posilnil voči doláru o viac než desať percent, zlacňuje dovoz a tlačí ceny nadol, čím zvyšuje tlak na defláciu. 

Švajčiarska národná banka zároveň upozornila, že je pripravená v prípade potreby opäť intervenovať na devízovom trhu. Jej predseda Martin Schlegel uviedol, že banka zváži ďalšie kroky v septembri a nevylúčil návrat k negatívnym sadzbám, ak sa ekonomická situácia výrazne zhorší.

Očakáva sa, že rast švajčiarskej ekonomiky sa v roku 2025 spomalí na jeden až 1,5 percenta a neistota pretrváva.

(reuters, red)

Minúta  |  

Falošný plastický chirurg Yassin G. dostal tri roky väzenia

Mestský súd Bratislava I odsúdil vo štvrtok Yassina G., ktorý je na verejnosti známy ako falošný plastický chirurg. Dostal trojročný trest odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa obžaloby vykonával Yassin G. viaceré chirurgické zákroky bez oprávnenia a odbornej kvalifikácie, často v nehygienických podmienkach a bez anestézie.

Jeho praktiky mali za následok rozsiahle zdravotné komplikácie u viacerých pacientov, pričom v niektorých prípadoch došlo až k trvalému poškodeniu zdravia.

Súd rozhodol, že niektorým poškodeným patrí náhrada škody, zatiaľ čo iní boli so svojimi nárokmi odkázaní na civilné konanie.

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný – prokurátor aj samotný obžalovaný sa voči rozhodnutiu o treste odvolali.

Prípad opäť otvára otázku bezpečnosti v súkromnej sfére estetickej medicíny a potreby prísnejšej kontroly nelegálnych poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

(tasr, red)

Minúta  |  

Slovensko ukončilo repatriačné lety z Blízkeho východu, situáciu sleduje

Repatriačné lety z regiónu Blízkeho východu, ktoré koordinovali slovenské ministerstvá, sú nateraz ukončené. 

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) uviedol, že všetky naliehavé požiadavky na evakuáciu naplnili. Ministerstvo však naďalej pozorne sleduje vývoj v regióne a je pripravené zasiahnuť v prípade eskalácie krízy.

Slovensko počas repatriačných letov pomohlo nielen svojim občanom, ale aj ľuďom z 24 ďalších krajín.

Na vojnu medzi Iránom a Izraelom reaguje aj cestovný ruch. Roman Berkes, prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr, informoval, že niektoré zájazdy do Izraela a Jordánska sú zrušené.

Zároveň však uistil, že cestovanie do okolitých destinácií ako Turecko, Cyprus, Egypt či Tunisko pokračuje podľa plánu.

Ministerstvá zahraničných vecí a bezpečnosti apelovali na zodpovednosť počas plánovania letných dovoleniek.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ruského herca odsúdili na 17 rokov za pokus o sabotáž železnice

Ruský vojenský súd odsúdil 63-ročného herca Viktora Mosijenka na 17 rokov väzenia za pokus o sabotáž železnice v Belgorodskej oblasti pri hranici s Ukrajinou.

Podľa štátnej agentúry TASS sa Mosijenko k činu priznal a prejavil ľútosť, pričom ako motív uviedol túžbu pomôcť ukrajinským deťom.

Portál Gazeta.ru informoval, že sa pridal k „Légii Sloboda pre Rusko“ – jednej z ruských jednotiek bojujúcich na strane Ukrajiny proti Rusku.

Ruské úrady túto skupinu považujú za teroristickú organizáciu rovnako ako známejší Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK).

Vyšetrovatelia zistili, že Mosijenko prišiel na miesto činu z južného Ruska v prestrojení za železničného pracovníka.

Niesol červené balóny a škatuľu so sladkosťami, v ktorej sa nachádzalo šesť kilogramov výbušniny a rozbuška.

Zadržali ho skôr, ako stihol výbušninu nastražiť. Reuters sa nepodarilo získať vyjadrenie od Mosijenkovho právnika ani od danej skupiny.

Stíhania osôb podozrivých z terorizmu a sabotáže v Rusku výrazne vzrástli – v roku 2024 bolo na súd odovzdaných o 40 percent viac prípadov terorizmu ako predchádzajúci rok, celkovo 429, uviedol predstaviteľ Vyšetrovacieho výboru, ktorého citovala agentúra TASS.

(reuters, red)

Minúta  |  

Dánsko sa chystá na predsedníctvo EÚ: Predstavili 3 hlavné priority

Dánsko, ktoré od júla do decembra 2025 prevezme rotujúce predsedníctvo Rady Európskej únie, predstavilo ambiciózny program zameraný na obranu, klímu, migráciu a rozširovanie EÚ.

Dánsky minister pre európske záležitosti zdôraznil: „Budeme prioritizovať program v miliárdový program, vďaka ktorému, podporíme európsky obranný priemysel.“

Dánsko podporí obranné investície prostredníctvom nástrojov EÚ, pričom už avizovalo zvýšenie vlastných výdavkov na obranu nad 3 percentá HDP v rokoch 2025–2026 a zriadenie fondu na urýchlenie obranných projektov.

Ďalšou prioritou bude legislatíva, ktorá má členským štátom uľahčiť návrat nepravidelných migrantov, v nadväznosti na návrh Európskej komisie z marca 2025 na jednotný systém návratov.

Cieľom je zvýšiť mieru návratov do krajín tretieho sveta, harmonizovať postupy a posilniť spoluprácu s takýmito krajinami.

Dánsko sa bude snažiť o dohodu na klimatickom cieli EÚ na rok 2040, pričom bude presadzovať aspoň 90 percentné zníženie emisií skleníkových plynov oproti roku 1990 a podporovať rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.

Dánske predsedníctvo bude tiež klásť dôraz na rozširovanie EÚ a podporu kandidátskych krajín vrátane Ukrajiny a Balkánu.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.