Preskočiť na obsah
  |  

Rusko tvrdí, že jeho vojakov na Ukrajine zabíja srbská munícia

Rusko opäť obvinilo Srbsko, že cez sprostredkovateľov v Bulharsku a Česku predáva delostreleckú muníciu Ukrajine, čo je už druhé podobné obvinenie za posledný mesiac. Ruská tajná služba SVR tvrdí, že srbské spoločnosti predali rakety pre raketomety a mínometné granáty firmám v EÚ, ktoré následne zásobujú Ukrajinu.

Srbsko oficiálne popiera, že by zbrane smerovali na Ukrajinu, a prezident Aleksandar Vučić v pondelok vyhlásil, že všetky predaje zbraní boli pozastavené a munícia ide len pre srbskú armádu.

Krajina sa snaží balansovať medzi Západom a historickými vzťahmi s Ruskom. Hoci odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, stále neuložila Moskve sankcie a Rusko zostáva hlavným dodávateľom plynu. Kremeľ žiada od Belehradu dôkladné preverenie situácie a prijatie opatrení, keďže ide o citlivú tému pre oba štáty.

Vučić následne oznámil úplné zastavenie vývozu munície zo Srbska, pričom všetka aktuálne smeruje výhradne do srbských kasární a zásob. Reagoval tak na otázky o neutralite Srbska v izraelsko-iránskom konflikte a obvinenia, že Srbsko obchoduje s muníciou s Izraelom či Ukrajinou.

Hlava štátu tvrdí, že tieto informácie sú neúplné a so zástupcami Ruska a Ukrajiny sa situácia preveruje v rámci spoločnej pracovnej skupiny.

(reuters, mja)

  |  

V Katare zazneli výbuchy, vzdušný priestor je dočasne uzavretý

Katar v pondelok dočasne uzavrel svoj vzdušný priestor ako súčasť preventívnych opatrení v reakcii na vývoj situácie v regióne. Krátko pred tým viaceré západné krajiny vrátane USA, Británie a Kanady vyzvali svojich občanov v Katare, aby sa ukryli na bezpečnom mieste a nevychádzali.

V metropole Dauha boli medzičasom hlásené výbuchy. Katarské úrady tvrdia, že situácia je stabilná a rozhodnutie o zatvorení vzdušného priestoru má zaistiť bezpečnosť obyvateľov.

V Katare sa nachádza najväčšia americká vojenská základňa na Blízkom východe – al-Udajd, a približne 8-tisíc amerických občanov. Napätie v regióne vzrástlo po tom, čo Irán pohrozil USA vážnymi následkami za víkendové útoky na iránske jadrové zariadenia.

V susednom Bahrajne, kde sídli piata flotila amerického námorníctva, úrady nariadili štátnym zamestnancom prácu z domu, veľvyslanectvo USA podobne odporučilo „prácu na diaľku“.

(tasr, mja)

  |  

Blanár: Slovensko podporí sankcie, ak EÚ dá garancie k energii

Slovensko je pripravené podporiť 18. balík sankcií EÚ proti Rusku, ale žiada od Bruselu konkrétne garancie v súvislosti s plánovaným odpojením Európy od ruských energetických zdrojov.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár povedal, že súčasná verzia sankcií nemá negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku, no problematický je plán ukončiť dovoz plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska do roku 2027.

Podľa Blanára by tento krok vážne zasiahol slovenské hospodárstvo a zvýšil ceny energií i prepravných poplatkov, keďže SR sa z krajiny na začiatku energetickej infraštruktúry stane koncovou.

Premiér Robert Fico preto na nadchádzajúcej Európskej rade spojí podporu sankcií s požiadavkou na konkrétne opatrenia a podporu pre Slovensko. Žiada tiež riešenie rizík arbitrážnych sporov, ktoré môžu dosiahnuť až 20 miliárd eur.

(tasr, mja)

  |  

Členské štáty NATO sa zaviažu zvýšiť výdavky na obranu, bez výnimky

Na nadchádzajúcom samite v Haagu (24. až 25. júna) sa členské štáty NATO zaviažu zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP. Generálny tajomník Mark Rutte označil tento krok za historický a nevyhnutný pre bezpečnosť Aliancie.

Päťpercentný cieľ zahŕňa 3,5 percenta HDP na priame vojenské potreby a 1,5 percenta na širšie bezpečnostné oblasti, ako sú kybernetická ochrana a infraštruktúra. Cieľ má byť splnený do roku 2035.

Požiadavka vychádza z tlaku USA, najmä prezidenta Donalda Trumpa, ktorý kritizuje nízke výdavky európskych spojencov. Španielsko odmieta záväzok pre rozpor s domácou sociálnou politikou, no Rutte zdôraznil, že výnimky v NATO neexistujú.

Premiér SR Robert Fico tiež vyjadril nesúhlas so zvyšovaním rozpočtu na zbrane už v roku 2026, pričom Slovensko si podľa neho musí zachovať suverénne právo rozhodovať o tempe rastu obranného rozpočtu.

(tasr, mja)

  |  

Šimkovičová bez auta: rezort vyzýva vnútro, aby vozidlo zabezpečilo

Martina Šimkovičová sa dostala do centra pozornosti kvôli luxusnému mercedesu, ktorý ju sprevádzal na aprílovej púti do Vatikánu. Ministerka cestovala vládnym špeciálom, no auto zo Slovenska priviezol šofér. Igor Matovič upozornil, že zároveň prebiehalo verejné obstarávanie na limuzínu za 158-tisíc eur, pričom podľa neho existuje podozrenie, že ide o rovnaké vozidlo.

Tvrdil, že ministerstvo nedoložilo všetky potrebné dokumenty a zmluva tak nemusí byť platná. Dodal, že takto drahé auto využíva bežne len prezident SR.

Ministerstvo kultúry SR v reakcii ustúpilo od plánu kúpiť služobné vozidlo pre ministerku Martinu Šimkovičovú a vyzvalo ministerstvo vnútra, aby zabezpečilo auto cez štandardné obstarávanie.

Rezort kultúry tvrdí, že ako jediný nemá k dispozícii vlastné vozidlo pre ministra, pričom preprava Šimkovičovej sa doteraz rieši zapožičaným delegačným autom, ktoré si v prípade potreby berie rezort vnútra.

Šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok podľa ministerstva kultúry bez vysvetlenia odmieta poskytnúť vozidlo, hoci pre ostatné ministerstvá to urobil.

Rezort kultúry zdôrazňuje, že požadoval len štandardné auto, aké využívajú aj iné ministerstvá, a že vozidlo by slúžilo aj budúcim ministrom.

(tasr, mja)

  |  

Jadrová aliancia EÚ vyzýva Brusel na lepšie financovanie jadra

Krajiny združené v jadrovej aliancii EÚ vyzvali Európsku komisiu na posilnenie podpory jadrovej energetiky.

Po zasadnutí Rady EÚ pre telekomunikácie a energetiku v Luxemburgu zaslali spoločný list, v ktorom žiadajú lepší prístup k financovaniu, zjednodušenie postupov štátnej pomoci a zapojenie súkromných zdrojov vrátane Európskej investičnej banky.

Francúzsko, ktoré patrí k hlavným podporovateľom aliancie, uviedlo, že jadro hrá dôležitú úlohu v európskom energetickom mixe. Slovensko na stretnutí zastupovala ministerka Denisa Saková. Do aliancie sa najnovšie pridáva Taliansko, vstup zvažuje aj Estónsko.

Výzva prichádza v čase, keď rastie tlak na čisté energetické zdroje a EK má podľa členských štátov pretaviť uznanie jadrovej energie do konkrétnych krokov.

(tasr, mja)