Preskočiť na obsah
  |  

Putin nepocestuje na samit BRICS, dôvodom je medzinárodný zatykač

Ruský prezident Vladimir Putin sa ani tento rok osobne nezúčastní summitu BRICS, ktorý sa uskutoční v júli v brazílskom Riu de Janeiro.

Ako oznámil jeho poradca Jurij Ušakov, Putin sa k rokovaniam pripojí len online, dôvodom sú komplikácie spojené so zatykačom Medzinárodného trestného súdu (ICC).

ICC vydal zatykač na Putina pre podozrenia z nezákonnej deportácie ukrajinských detí počas vojny na Ukrajine. Brazília ako člen ICC by bola povinná Putina v prípade jeho príchodu zadržať.

Putin opakovane označuje BRICS za protiváhu západnej dominancie. Združenie má v súčasnosti 11 členov, vrátane Egypta, Saudskej Arábie či Iránu, hoci niektoré krajiny ešte formálne nevstúpili.

(tasr, mja)

  |  

Orbán: NATO nemá rokovať o Ukrajine, dosiahli sme víťazstvo

Maďarský premiér Viktor Orbán po samite NATO v Haagu vyhlásil, že krajiny, ktoré odmietajú rokovať o Ukrajine, dosiahli víťazstvo.

Podľa neho prevládol názor, že keďže Ukrajina nie je členom NATO, netreba pozývať jej prezidenta ani sa témou Ukrajiny zaoberať.

Orbán konštatoval, že v záverečnom dokumente samitu takmer nič o Ukrajine nie je. Zdôraznil tiež, že víťazný výsledok bol možný aj vďaka podpore amerického prezidenta.

NATO sa podľa dohody lídrov zaviazalo počas najbližších desiatich rokov zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP, aby Aliancia disponovala dostatočnými kapacitami na obranu a odstrašovanie.

(tasr, mja)

  |  

Národná diaľničná spoločnosť potvrdila víťaza tendra na D3

Výstavbu diaľničného úseku D3 Kysucké Nové Mesto - Oščadnica za viac ako 261 miliónov eur bez DPH zrealizuje firma Skanska SK.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) definitívne potvrdila výsledok tendra, aj keď Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) uznal časť námietok neúspešného uchádzača.

Problémom bolo nedostatočné zdôvodnenie ekonomického a finančného postavenia uchádzačov, čo NDS následne doplnila, pričom poradie sa nezmenilo.

Nasledovali ponuky Metrostavu a Váhostavu, združenia Strabag s Eurovia, Hochtief s Dúhou a Viakorpom a poľského Budimexu. Úsek je dlhý viac než 9,6 kilometra, zahŕňa 22 mostov, jednu križovatku, odpočívadlo a migračný koridor.

(tasr, mja)

  |  

Fico odmieta prerušenie dialógu s Izraelom, žiada zachovanie komunikácie

Premiér Robert Fico telefonoval s izraelským predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom. Hlavnou témou rozhovoru bolo nedávne prímerie medzi Izraelom a Iránom, ktoré Fico označil za pozitívny krok a zdôraznil, že Slovensko vždy stálo na strane mieru a diplomacie.

Fico zároveň odmietol snahy o prerušenie dialógu medzi EÚ a Izraelom na základe Asociačnej dohody, pričom pripomenul, že komunikácia je kľúčová aj v náročných situáciách.

Na sociálnej sieti napísal, že úplné prerušenie dialógu, ako to vidíme vo vzťahu k Rusku, nie je žiaduca cesta.

Obaja lídri sa dohodli na pokračovaní bilaterálnych kontaktov, pričom Fico pripomenul historické väzby a slovenskú komunitu žijúcu v Izraeli.

(mja)

  |  

Trump chce vymeniť šéfa Fedu, hovorí o „tieňovom“ nástupcovi

Donald Trump opäť kritizoval šéfa americkej centrálnej banky (Fed) Jeroma Powella a označil ho za „hrozného“. Prezradil, že už má vyhliadnutých troch až štyroch kandidátov, ktorí by ho mohli nahradiť.

Medzi favoritmi sú bývalý guvernér Fedu Kevin Warsh, šéf Národnej ekonomickej rady Kevin Hassett, súčasný člen Rady guvernérov Christopher Waller a minister financií Scott Bessent.

Trump opakovane tlačí na zníženie úrokových sadzieb, pričom sa už viackrát vyhrážal Powellovým odvolaním, no následne svoje vyjadrenia miernil.

Niektorí analytici upozorňujú, že sa snaží ovplyvniť menovú politiku ešte pred Powellovým odchodom v roku 2026. Powell nedávno varoval, že vyššie clá môžu zvýšiť infláciu a Fed zatiaľ so znižovaním sadzieb váha.

(reuters, mja)

  |  

Výnosy dlhopisov eurozóny stúpajú, trhy sledujú výdavky a prímerie

Výnosy štátnych dlhopisov v eurozóne stúpli, keď trhy reagovali na obavy zo zvýšených verejných výdavkov a sledovali prímerie medzi Iránom a Izraelom.

Nemecko schválilo rekordné investície a NATO sa dohodlo na zvýšení výdavkov na obranu na 5 percent HDP do roku 2035. Výnosy nemeckých 10-ročných dlhopisov vzrástli na 2,56 percenta, 30-ročné sa priblížili k mesačnému maximu.

Analytici očakávajú, že vyššia emisia dlhopisov bude tlačiť dlhodobé výnosy nahor, hoci skeptici spochybňujú rýchle navýšenie obranných rozpočtov.

Ceny ropy zostali nízke vďaka prímeriu, čo zmiernilo obavy z inflácie. ECB by mohla znížiť sadzby na 1,75 percenta do decembra, keďže riziko rastu cien sa zmiernilo.

(reuters, mja)