Preskočiť na obsah
  |  

V Červenom Kláštore sa stovky pútnikov modlia za chorých a starých

V Červenom Kláštore sa vo štvrtok koná Púť seniorov a chorých, ktorej sa podľa očakávaní zúčastní približne 800 ľudí z celého Slovenska.

Podujatie sa odohráva v historickom kartuziánskom kláštore s výhľadom na ikonické Tri koruny. Program otvorila svätá omša v Kostole sv. Antona Pustovníka, ktorú celebroval spišský pomocný biskup Ján Kuboš. Ten sa neskôr zapojil do diskusie s pútnikmi.

Súčasťou púte je aj výstava venovaná Carlovi Acutisovi – mladému Talianovi, ktorý dokumentoval eucharistické zázraky a má byť čoskoro vyhlásený za svätého.

Program vyvrcholí vystúpením evanjelizačného hudobného zoskupenia Godzone, ktoré prináša evanjelium moderným spôsobom. Organizátori veria, že účastníci nájdu na púti povzbudenie, pokoj i nové priateľstvá.

(tasr, mja)

  |  

Irán čelí kritike za použitie kazetovej munície v obývaných oblastiach

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International obvinila Irán z použitia zakázanej kazetovej munície počas 12-dňového konfliktu s Izraelom v júni.

Organizácia tvrdí, že iránske jednotky odpálili balistické rakety s hlavicami obsahujúcimi submuníciu do obývaných oblastí, vrátane regiónu Guš Dan v okolí Tel Avivu. Útoky podľa Amnesty pokračovali aj v Beer Ševe a Rišon le-Cijone, kde vznikli krátery typické pre tento typ munície.

Amnesty na základe analýzy fotografií a videí tvrdí, že týmto konaním Irán ohrozil civilistov a porušil medzinárodné humanitárne právo. Hoci kazetovú muníciu zakazuje Dohovor z roku 2008, Irán ani Izrael k nemu nepristúpili. Rovnako ho nepodpísali ani USA, Čína či Rusko.

Kazetová munícia je mimoriadne nebezpečná, keďže sa rozptýli na menšie bomby, z ktorých mnohé nevybuchnú a dlhodobo ohrozujú životy.

(tasr, mja)

  |  

Cena ropy mierne vzrástla, trh reaguje na zásoby i rokovania EÚ-USA

Ceny ropy vo štvrtok mierne vzrástli, pričom Brent sa obchodoval v cene okolo 58,39 eur za barel. Ropné trhy povzbudil pokrok v obchodných rokovaniach medzi EÚ a USA, kde sa rysuje dohoda podobná tej s Japonskom, vrátane 15-percentných ciel na európsky tovar.

Zároveň pozitívne prekvapil pokles ropných zásob v USA – o 3,2 milióna barelov, čo je dvojnásobok oproti očakávaniam. Rast cien však tlmí neistota okolo americko-čínskej obchodnej agendy a mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

Americká WTI ropa sa predávala za 55,67 eur za barel, čo je nárast o 0,4 percenta. Analytici predpokladajú, že cena WTI zostane v pásme 50 – 60 eur.

Hoci impulzov pre rast je viacero, trh zostáva opatrný. Kombinácia geopolitických faktorov a obchodnej diplomacie tak naďalej ovplyvňuje vývoj cien komodity.

(tasr, mja)

  |  

Izrael skúma reakciu Hamasu na návrh prímeria v Gaze

Izrael na čele s premiérom Benjaminom Netanjahuom v súčasnosti analyzuje najnovší návrh Hamasu týkajúci sa prímeria v Pásme Gazy a výmeny rukojemníkov. Palestínske hnutie predložilo svoju odpoveď po tom, ako predchádzajúci návrh okamžite odmietli arabskí sprostredkovatelia.

Hamas požaduje širší prístup humanitárnej pomoci, stiahnutie izraelských jednotiek a písomné záruky o trvalom ukončení vojny. Tiež žiada, aby distribúciu pomoci opäť prevzala OSN namiesto kontroverznej nadácie podporovanej USA a Izraelom.

Sporným bodom je aj šírka nárazníkovej zóny – kým Izrael navrhuje 2 km, Hamas trvá na 800 metroch. Zároveň Hamas navýšil počet palestínskych väzňov s doživotným trestom, ktorých žiada prepustiť výmenou za každého živého rukojemníka.

Odpoveď zatiaľ nebola zverejnená verejnosti, no izraelská vláda ju podľa denníka Times of Israel označila za menej extrémnu ako predchádzajúcu. Vývoj naznačuje náznaky posunu v zložitých rokovaniach, hoci dohoda je stále neistá.

(reuters, mja)

  |  

Turecko ako medzičlánok? Ložiská z Bytče údajne skončili v ruskej armáde

Slovenská firma Kinex Bearings čelí podozreniu, že v roku 2024 cez Turecko dodala ložiská do Ruska, čím mohla obísť sankcie EÚ. Portál United24 Media uvádza, že štyri zásielky s ložiskami – využiteľnými aj vo vojenskej technike – smerovali do Ruska napriek zákazu ich exportu.

Kinex spoluprácu poprel, ale pre spravodajský web televízie ta3 pripustil, že nevie úplne zabrániť reexportu svojich výrobkov.

Firma zdôraznila, že prijala preventívne opatrenia, vrátane doložky zakazujúcej vývoz do Ruska. Ložiská značky Kinex sa podľa medzinárodných expertov objavili vo vnútri zničenej ruskej techniky.

Európska únia ich považuje za kritickú súčasť vojenskej výbavy a ich vývoz prísne zakazuje. Ak by sa preukázalo vedomé porušenie sankcií, hrozia firme vážne právne dôsledky.

(mja)

  |  

Úrady pátrajú po lietadle s desiatkami cestujúcich, zmizlo nad Sibírou

V ruskej Amurskej oblasti zmizlo osobné lietadlo typu An-24, ktoré letelo po trase Chabarovsk–Blagoveščensk–Tynda.

Ako uvideli záchranné zložky pre agentúru Interfax, s lietadlom nie je žiadny kontakt, a neprešlo ani bezpečnostnými kontrolami pred pristátím v cieľovej destinácii.

Na palube sa nachádzalo 49 ľudí. Podľa informácií miestnych úradov nikto neprežil.

Z informácií, ktoré sú zatiaľ verejne známe, vieme, že Ruské letecké úrady stratili kontakt s lietadlom spoločnosti Angara, ktoré sa neohlásilo na určenom kontrolnom bode niekoľko kilometrov od letiska Tynda, kam smerovalo.

Podľa miestnych úradov havarovalo približne 15 kilometrov od cieľovej destinácie.

Miestne úrady okamžite spustili vyšetrovanie. Podrobnosti o možnej príčine zmiznutia zatiaľ neboli zverejnené.

Za predbežnú príčinu havárie sa považuje chyba posádky, uviedol jeden zo zdrojov pre TASS. „Ako možný scenár sa uvažuje o chybe posádky, ktorá pri pristávaní za zlej viditeľnosti narazila do svahu kopca. Zvažujú sa aj iné verzie,“ prezradil.

Situáciu pozorne sledujú ruské médiá a očakáva sa oficiálne vyjadrenie federálnych orgánov. Lietadlo An-24 patrí medzi staršie stroje sovietskej konštrukcie, ktoré sa v niektorých regiónoch Ruska stále bežne používajú.

(reuters, Interfax, tasr, mja, red)