Preskočiť na obsah
  |  

Irán varuje pred ďalšími hrozbami z Izraela, armáda je v pohotovosti

Iránsky najvyšší vojenský veliteľ Amir Hatami v nedeľu varoval, že hrozby zo strany Izraela naďalej pretrvávajú, a zdôraznil pripravenosť Teheránu čeliť ďalším konfliktom.

Podľa štátnej agentúry IRNA povedal, že „aj jednopercentnú hrozbu treba vnímať ako stopercentnú“ a varoval pred podceňovaním nepriateľa.

Irán podľa neho disponuje pripravenou silou raketových a dronových jednotiek. V júni Izrael a USA zasiahli iránske jadrové zariadenia počas 12-dňovej vojny, na čo Teherán reagoval sériou odvetných útokov.

Izraelský minister obrany Israel Katz minulý mesiac avizoval, že jeho krajina je pripravená opäť zaútočiť, ak bude čeliť hrozbe zo strany Iránu.

(reuters, mja)

  |  

Európa musí podľa investorov zrýchliť výstavbu obnoviteľných zdrojov

Európska únia musí výrazne zrýchliť výstavbu obnoviteľných zdrojov energie, aby splnila ambície v rámci European Green Deal a novej stratégie Clean Industrial Deal.

Analýza investičnej spoločnosti Wood & Company upozorňuje, že Európa potrebuje každý rok vybudovať až 100 gigawattov OZE – čo zodpovedá ročnému výkonu stovky jadrových blokov Temelín. Táto potreba predstavuje ročný investičný potenciál až 100 miliárd eur.

Podľa odborníka Václava Kůlu sú OZE nevyhnutné nielen z environmentálnych dôvodov, ale aj pre zabezpečenie konkurencieschopnosti a energetickej nezávislosti Európy.

Upozorňuje tiež, že iné riešenia – ako plyn, jadro či malé reaktory – neprinášajú dostatočne rýchle výsledky. Hoci podnikatelia kritizujú byrokraciu, v krátkodobom horizonte niet inej cesty ako rozšíriť zelenú energetiku.

(tasr, mja)

  |  

Rusko a Čína spustili trojdňové cvičenia v Japonskom mori

Rusko a Čína odštartovali v nedeľu trojdňové vojenské námorné cvičenie „Námorná spolupráca – 2025“ v Japonskom mori. Cvičenia sa začali vo Vladivostoku a zúčastňujú sa na nich štyri čínske plavidlá, vrátane dvoch raketových torpédoborcov.

V rámci operácií budú prebiehať ponorkové záchranné akcie, protivzdušná a protiraketová obrana i spoločné bojové úlohy. Po skončení cvičení budú flotily oboch krajín spoločne hliadkovať v Tichom oceáne.

Moskva a Peking podobné cvičenia organizujú každoročne od roku 2012, pričom tohtoročné majú posilniť ich strategické partnerstvo.

Napriek deklarovanej neutralite Číny vo vojne na Ukrajine sa podľa Západu jej spolupráca s Ruskom od roku 2022 prehlbuje, vrátane vojenskej oblasti.

(tasr, mja)

  |  

Rakety zasiahli Mykolajiv, Kyjev odolal – Ukrajina čelí ďalšej vlne útokov

Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Mykolajiv v sobotu večer spôsobil zranenia najmenej siedmim ľuďom a poškodil alebo zničil desiatky domov a civilnej infraštruktúry.

Dvaja zranení museli byť hospitalizovaní. Podľa guvernéra Vitalija Kima bolo poškodených 23 rodinných domov, 12 bytoviek a pošta. Ruská strana sa k útoku zatiaľ nevyjadrila. Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zneškodnila 60 zo 76 dronov a jednu zo siedmich rakiet vypustených na rôzne miesta v krajine.

V regiónoch Záporožie a Cherson si útoky vyžiadali najmenej troch mŕtvych a viac než 12 zranených. Raketový útok bol hlásený aj v Kyjeve, avšak bez obetí či škôd.

Hoci sa frontová línia od Mykolajiva posunula, mesto zostáva pod neustálou hrozbou.

(reuters, mja)

  |  

Raši: Parlament má byť miestom rešpektu, zákony musia zlepšiť život

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) predstavil víziu parlamentu, ktorý nebude len legislatívnym orgánom, ale aj kultivovaným priestorom pre vecný dialóg.

Raši chce do rokovaní priniesť slušnosť, nulovú toleranciu voči urážkam a extrémizmu, a z parlamentu urobiť miesto rešpektu. Zdôraznil potrebu kvalitnej legislatívy – odmieta narýchlo pripravované zákony a chce podporiť odborné diskusie a častejšie využívať parlamentný inštitút.

Ďalším pilierom jeho agendy je zlepšovanie kvality života občanov prostredníctvom konkrétnych zákonov, nie iba čísel v tabuľkách. Raši kladie dôraz aj na parlamentnú diplomaciu, výmenu skúseností a budovanie medzinárodných partnerstiev.

Potvrdil orientáciu Slovenska na EÚ a NATO, pričom trvá na presadzovaní národných záujmov so sebaistotou a dôstojnosťou.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj ocenil zosnulú novinárku Roščynovú Radom slobody

Zosnulej ukrajinskej novinárke Viktoriji Roščynovej, ktorá zomrela vo väzení v Ruskom okupovanej oblasti, bolo posmrtne udelené jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní – Rad slobody.

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzdvihol jej občiansku odvahu a vlastenectvo. Roščynová zmizla v auguste 2023 počas novinárskej práce v Záporožskej oblasti. Až v apríli 2024 jej otec dostal správu o jej zadržaní. Rusko neskôr oznámilo jej smrť, no bez uvedenia príčiny.

Telo, ktoré Ukrajina dostala späť v apríli 2025, nieslo znaky mučenia a chýbali mu vnútorné orgány. Novinárka bola držaná bez obvinenia, bez právneho zastúpenia a takmer bez kontaktu s rodinou.

Mala byť súčasťou výmeny zajatcov, ktorá sa neuskutočnila. Jej smrť je vyšetrovaná ako možný vojnový zločin.

(tasr, mja)