Svetoví fotografi z mojej knižnice: Sebastião Salgado a jeho citlivý pohľad na ľudské utrpenie

Na knihe Workers (1993) pracoval niekoľko dlhých rokov a zaznamenával neuveriteľné príbehy na Kube, v Brazílii, Rwande, Španielsku, Taliansku, USA, Kazachstane, Číne, Indii, Rusku, Francúzsku, Ukrajine, Indonézii, Kuwaite. Stále mám pred očami mravenisko striedmo odetých pracovníkov v zlatej bani v Serra Pelada v Brazílii. Tisíce baníkov sa tlačia v otvorenej jame stovky metrov pod povrchom. Salgado svojím vizuálnym kúzlom zachytáva dôstojným spôsobom týchto pracovníkov, ochotných kvôli malému zárobku aj zomrieť.

Ako povedal pre Point of View Magazine: „Odtiaľto som pochádzal. Keď som robil svoje obrazy, keď ukazujem ľudí zo svojej strany planéty, dávam tým najavo ich dôstojnosť. Ukazujem, že fungujú tak ako my, že sme rovnakí.“ Áno, Salgado sa vždy snaží portrétom vytvoriť zo svojho objektu ikonickú postavu so silným výrazom v tvári. Tým sa stal jeho rukopis čitateľným pre verejnosť.

Ku knihe o robotníkoch ďalej povedal: „Keď som fotografoval pracujúcich, bol som ekonóm a marxista. Robotnícka trieda bola pre mňa najdôležitejším prvkom priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. V ekonomike vytvárate funkciu výroby pomocou kapitálu, technológie a práce. Práca však vytvorila kapitál a technológia je zhmotnením miliónov, miliárd hodín pohybu pracovníkov. Čo je človek robot?“

Salgado sa rozhodol vytvoriť dielo, ktoré bude poctou robotníckej triede, vo veku, keď už nebolo možné vidieť prácu spojenú s výrobou lana bez toho, aby sme sledovali, ako sa pohybuje geograficky do Indie, Číny a podobne. Tento projekt fotografoval úžasných päť rokov a z výsledku je cítiť autorovo stotožnenie s fotografovanými.

Druhá publikácia, ktorú som vybral, sa volá Migrations (2000). Ide o mapovanie migrácie obyvateľstva za lepším životom, utekajúc pred utrpením vojen, násilia, prírodnými katastrofami alebo klčovaním stromov. Sebastião Salgado vytvoril nadčasové dielo o ľuďoch. Podobné osudy dnes vnímame v televíziách, prípadne sme sami svedkami osobných stretnutí s utečencami.

Tieto príbehy globálnej migrácie Salgado fotografoval šesť rokov. Pri pohľade na nikdy sa nekončiacu migráciu a život ľudí vo vyhnanstve sa nám zastavuje srdce.

Migrations je dojímavá zbierka, ktorá prináša obrazový dôkaz zachytávajúci ľudskú tvár hladomoru, vojen a konfliktov či ďalších katastrof. Vyše tristo obrázkov nás núti premýšľať a vytvoriť si vlastný názor na utečeneckú krízu.

Kniha sa delí na tri časti a úplne nás vtiahne do osobných až psychologických stavov utečencov v ich príbehoch. Na tieto príbehy sa pozerá naozaj ťažko, pretože sa stávame svedkami utrpenia, ignorácie či rasovej neznášanlivosti. Stávame sa svedkami tragédie, za ktorú tí ľudia nemôžu, ale s túžbou lepšieho života na druhom konci planéty sa rozhodnú opustiť svoju milovanú rodnú zem. Možno majú nádej a očakávania, no Salgadove fotografie nám so svojou priamosťou ukazujú príbeh, na ktorý tak skoro nezabudneme.

Mňa len mrzí, že dnes sa stala fotografia honbou za obrázkami a vytratila sa podstata – stať sa súčasťou príbehu, ktorý bude rezonovať celé desaťročia. Sebastiãovi Salgadovi sa to podarilo.