Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Policajti vypátrali na Sliači muža. Zachránili ho doslova v hodine dvanástej

SLIAČ – Policajti vypátrali nezvestného muža (60). Toho sa im podarilo lokalizovať na Sliači neďaleko Banskej Bystrice. Bol vo veľmi zlom psychickom rozpoložení.

Na linku 158 volala vystrašená žena z Trnavského kraja s tým, že jej 60-ročný druh jej poslal veľmi smutný odkaz. Policajti okamžite pochopili vážnosť situácie a uvedeného muža sa im podarilo lokalizovať na Sliači, neďaleko Banskej Bystrice.

„Operačný dôstojník následne vyslal hliadku Obvodného oddelenia PZ Sliač, aby v ich služobnom obvode pátrala po tomto mužovi. Hliadke sa v krátkom čase podarilo zistiť miesto, kde sa ubytoval, no izba už bola prázdna,“ informovala banskobystrická krajská polícia.

Lučenec mal až dve smaltovne, boli medzi prvými v celom Uhorsku

Mohlo by Vás zaujímať Lučenec mal až dve smaltovne, boli medzi prvými v celom Uhorsku

Policajti sa nevzdávali a kontrolovali rad radom všetky verejne prístupné miesta, obchody a pohostinstvá. Nakoniec v blízkosti kúpeľov spozorovali muža zodpovedajúceho popisu. Pri jeho kontrole zistili, že sa nachádza vo veľmi zlom psychickom rozpoložení a ocitol sa v situácii, z ktorej nevidí východisko.

„Tieto informácie oznámili operačnému stredisku a mužovi privolali rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá si ho prevzala do svojej starostlivosti. Ďakujeme kolegom, ktorí vzorným prístupom k plneniu svojich povinností pomohli napísať šťastný koniec jedného nešťastného ľudského príbehu,“ doplnila polícia.

(mk)

Minúta  |  

Obrovské nešťastie na Silvestra. Pri Nižnej Hutke došlo k tragickej zrážke áut, jeden človek neprežil

KOŠICE – K vážnej dopravnej nehode došlo na ceste z obce Nižná Hutka (okres Košice) smerom na Krásnu. Podľa vodičov, ktorí práve prechádzali okolo, na mieste majú byť aj mŕtvi.

O nehode informoval portál košice.zoznam.sk, podľa ktorého na ceste údajne záchranári oživovali jednu osobu. Podľa okoloidúcich vodičov šlo o šoféra jedného z áut. Podľa informácií TV JOJ mal vodič letné pneumatiky, nezvládol ľavotočivú zákrutu a prešiel do protismeru. Vodič druhého osobného auta vyviazol so zranenou rukou. 

Tragický následok nehody pre regiony.sk potvrdila aj hovorkyňa záchrannej zdravotnej služby Petra Klimešová. „Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky vyslalo k dopravnej nehode ambulancie rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci. 40-ročný muž, žiaľ, utrpel zranenia nezlučiteľné so životom a záchranári museli konštatovať exitus,” uviedla.

Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Jany Mésarovej policajti aktuálne nehodu dokumentujú. „Na mieste sa vykonávajú prvotné neodkladné úkony a premávku riadia policajti, ktorí odkláňajú dopravu,“ doplnila Mésarová.

(kosice.zoznam.sk/ber)

Foto: FB Dopravný servis
Minúta  |  

McDonald’s žaluje miestne malajzijské hnutie, ktoré vraj o spoločnosti šíri lži o podpore Izraela

Malajzijský McDonald’s žaluje miestne hnutie, ktoré o spoločnosti údajne šíri lži o podpore Izraela. Fastfoodový gigant tvrdí, že mu jeho činnosť znižuje zisky.

Spoločnosť s rýchlym občerstvením požaduje odškodné až do výšky šiestich miliónov malajzijských ringgitov (približne 1,2 milióna eur). Hnutie obvinenie odmieta a vec chce prenechať súdu.

Súdne predvolanie z 19. decembra ukazuje, že hnutie BDS Malaysia podnecovalo verejnosť k bojkotu malajzijskej odnože McDonald's, čo malo viesť okrem straty zisku aj k rušeniu pracovných miest v dôsledku zatvorenia jej predajní či skrátenia otváracích hodín.

Malajzia, krajina s moslimskou majoritou, je vytrvalým podporovateľom Palestínčanov a niektoré západné značky rýchleho občerstvenia - rovnako ako v niektorých iných moslimských štátoch - sa v nej stali terčom bojkotu.

(reuters)

Minúta  |  

ZVJS: V niektorých ústavoch sú na Silvestra naplánované návštevy väznených

BRATISLAVA - Počas Silvestra sú v niektorých ústavoch naplánované návštevy a videonávštevy väznených. Kontakt s rodinou a priateľmi môžu nadviazať aj prostredníctvom telefonického hovoru. TASR to uviedla hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Monika Kacvinská.

"Svoj voľný čas môžu využívať na kreslenie, písanie korešpondencie, čítanie kníh a časopisov, lúštenie krížoviek, vyfarbovanie maľovaniek alebo na hranie spoločenských hier," priblížila hovorkyňa s tým, že program posledného dňa v roku je obohatený aj ďakovnou pobožnosťou a prosbami s požehnaním do nastávajúceho roka.

Čo s vianočným stromčekom po sviatkoch? Môže z neho byť aj knižnica

Mohlo by Vás zaujímať Čo s vianočným stromčekom po sviatkoch? Môže z neho byť aj knižnica

"Novoročnú svätú omšu si väznené osoby budú môcť vypočuť prostredníctvom rozhlasu a televízie, ale taktiež sa môžu zúčastniť svätej omše v ústavných kaplnkách podľa harmonogramu," dodala. Tak ako každý rok, silvestrovské a novoročné sledovanie televízie bude prebiehať podľa programu, privítanie nového roka alebo sledovanie novoročného príhovoru prezidentky SR bude realizované individuálne.
"Ani v tieto dni nebudú chýbať rôzne besedy, prednášky, kvízy a turnaje. Prostredníctvom väzenského kňaza sa uskutoční trojkráľové požehnanie priestorov ústavov a ciel, ako aj samotné posvätenie trojkráľovej vody," doplnila hovorkyňa.

K 22. decembru 2023 sa v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody nachádzalo spolu 9732 väznených osôb. Z toho je 1392 obvinených a 8340.

(tasr)

Minúta  |  

Hrozba nového sopečného výbuchu na Islande podľa úradov rastie, keďže v podzemnom systéme vulkanických tunelov sa hromadí magma. Uviedol to v sobotu Islanský meteorologický úrad.

Časti terénu na polostrove Reykjanes juhozápadne od islandskej metropoly Reykjavík sa zdvihli v rozsahu podobnému situácii pred dosiaľ poslednou erupciou z 18. decembra, uviedol úrad. Pravdepodobnosť nového výbuchu podľa neho rastie každým dňom.

Posledná erupcia trvala niekoľko dní a bola švrtá na tomto polostrove za tri roky. Láva vychádzala z kilometrovej trhliny v zemi pred tým, ako sa intenziva erupcie začala znižovať.

Obyvateľom Grindavíku nariadili evakuáciu 11. novembra po sérii zemetrasení považovaných za predzvesť erupcie. Pred Vianocami im nakrátko povolili návrat, hoci niektorí odborníci uvádzali, že situácia je naďalek príliš nebezpečná.

(tasr)

Minúta  |  

Unikátny objav! Archeológovia odhalili možno najvyššie položené stredoveké hradisko na Slovensku

VYSOKÉ TATRY – Archeológovia počas tohto roka zrealizovali vo Vysokých Tatrách prvý moderný zisťovací archeologický výskum zameraný na stredovek. Venovali sa lokalite nad Tatranskou Lesnou, kde nálezy potvrdili jedno z najvyššie položených, ak nie priamo najvyššie položené stredoveké hradisko na území Slovenska. 

Ako ďalej pre agentúru SITA povedal archeológ Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), hradisko, resp. lokalita v súčasnom Tatranskom národnom parku však boli využívané podľa výskumu nielen v druhej polovici 13. až prvej tretine 14. storočia, ale už v časoch mladšej doby železnej, teda niekedy medzi 4. až 1. storočím pred Kristom. Archeológovia predpokladajú, že v stredoveku sa tam v čase nebezpečenstva uchyľovali takzvaní páni z Lomnice. Išlo o predkov známej šľachtickej rodiny rodu Berzeviczy, ktorá založila Veľkú Lomnicu.

Ako využit čas počas prázdnin? Naučte deti lyžovať

Mohlo by Vás zaujímať Ako využit čas počas prázdnin? Naučte deti lyžovať

Otázky o spomínanej lokalite vyvolali lidarové snímky, teda laserové vyobrazenie terénu bez vegetácie stromov. „Miestny historik Dušan Korytko si všimol anomálie na mape nad Tatranskou Lesnou. Spojil sa s nami, a naozaj, na snímkach sú evidentne zakreslené minimálne dve hradiská, možno až tri, s valovými opevneniami a priekopami,“ priblížil Soják, ktorý sa do výskumu pustil v rámci grantového projektu spolu s riaditeľom Archeologického ústavu SAV Matejom Ruttkayom. V polohe, ktorá sa na starých mapovaných zobrazeniach nazýva Studený hrádok, tak archeológovia objavili skutočne maličký hrádok. „Je to maličká poloha, nemá ani 20 metrov v priemere, je tam vidieť nejaký val, i anomálie v teréne. Možno ide o opevnenú hradnú vežičku, odborne nazývanú motte,“ priblížil Soják. Lokalita je však podľa jeho slov intenzívne zasiata vegetáciou, nakoniec sa preto výskumníci zamerali na vyššie ležiacu polohu s voľnými miestami vhodnými na výskum. „Keďže ide o územie Tatranského národného parku, na všetko sme si museli vybavovať povolenia, a to nielen od Krajského pamiatkového úradu v Prešove, ale aj Správy Tatranského národného parku (TANAP). Vzhľadom na najvyšší stupeň ochrany sme v Studenom hrádku nechceli a nemohli urobiť intenzívny výrub stromov,“ vysvetlil.

Valkov musel ustúpiť Domaši, vydal však ďalšie tajomstvá

Mohlo by Vás zaujímať Valkov musel ustúpiť Domaši, vydal však ďalšie tajomstvá

Archeológovia sa preto na začiatku júla presunuli do vyššie ležiaceho priestoru (1 030 m n. m.) nazývaného Šiance. „Na lidarovej snímke, aj priamo v teréne je krásne vidieť opevnenia aj s valmi, priekopami a príjazdovou cestou. Prvú sondu sme umiestnili priamo na akropole, teda na temene vrchu, kde sme na najvyššom mieste odkryli zvyšok nasucho naukladanej kamennej podmurovky,“ opísal ďalej archeológ Soják. Pre okolité veľké stromy sa tam podarilo vytýčiť sondu s rozmermi 4 × 6 šesť metrov. „Zachytili sme časť zrubového príbytku so suchou kamennou podmurovkou, alebo zvyšok nejakej obytnej veže. Našli sme aj nepočetnú, ale výraznú keramiku z druhej polovice 13. až prvej tretiny 14. storočia,“ objasnil. Pod touto úrovňou ešte odkryli zvyšok ohniska s keramikou zaraďovanou do predpúchovského horizontu, alebo do samotnej púchovskej kultúry, teda do 4. až 3., alebo až 1. storočia pred Kristom. „Možno takto vysoko vo Vysokých Tatrách sídlili Kelti, možno tam priamo keltskí Kotíni mali svoje hradisko,“ naznačil Soják. Odkryť sa podarilo aj zvyšok kamennej skrinky, pričom by mohlo ísť o symbolický skrinkový hrob, odborne nazývaný kenotaf, z konca praveku.

Prelomová novinka v Prešove: Silvestrovský ohňostroj nahradí laserovo-svetelná šou

Mohlo by Vás zaujímať Prelomová novinka v Prešove: Silvestrovský ohňostroj nahradí laserovo-svetelná šou

Druhá sonda na Šiancoch bola zameraná na rez opevnením. Archeológovia si kladú otázku, či bolo hradisko opevnené len v stredoveku, alebo už v spomínanom predpúchovskom horizonte či púchovskej kultúre. Takto staré datovanie by mohol naznačovať nájdený črep pod kamenným valom, patriaci k tejto kultúre. Otázne je podľa Sojáka aj to, akí ľudia tam sídlili. Predpokladá, že na sklonku praveku to boli prežívajúce populácie zo sklonku doby bronzovej zmiešané s keltskými Kotínmi, teda nositelia púchovskej kultúry. Zatiaľ sa však presne nevie, akí ľudia využívali hradisko v stredoveku. „Predpokladáme, že to boli takzvaní páni z Lomnice, teda predkovia neskorších známych Berzevicziovcov, ktorí založili Veľkú Lomnicu, mali tam rozsiahle majetky, ale rovnako aj na Zamagurí. Niekde obďaleč skúmanej lokality mali ich predkovia otvorenú osadu, pričom v čase nebezpečenstva sa uchýlili šľachtici spolu s vojenskou družinou a poddanými do hradiska za opevnené hradby. A keď pominulo nebezpečenstvo, zišli nižšie, do materskej osady,“ nazdáva sa archeológ. Hradisko tak malo zrejme charakter útočiska, teda refúgie. Najmä v polovici 13. storočia sa ľudia v lesoch a jaskyniach ukrývali pred mongolsko-tatárskymi vpádmi. S miestnymi historikmi teraz archeológovia pátrajú po tom, ako by sa evidované hradiská mohli nazývať v archívnych záznamoch.

Táto obec na východe príde na konci roka o starostu

Mohlo by Vás zaujímať Táto obec na východe príde na konci roka o starostu

Nálezy v Tatrách však neboli úplným prekvapením. „Výskumy tam realizovali bádatelia už na sklonku 19. storočia, najmä v okolí Starého Smokovca, v oblasti Sanatória doktora Szontágha, kde sa spomínajú aureliánska minca, železo z vytavených piecok či črepy,“ objasnil ďalej vedecký pracovník. Neskôr, v 70. a 80. rokoch 20. storočia, sa do výskumu pustili aj ďalší známi archeológovia, ako profesori Jozef Vladár a Bohuslav Novotný. Až tým novodobým sa ale v tomto roku podarilo realizovať moderný interdisciplinárny výskumu nad Tatranskou Lesnou. Archeologickú lokalitu však verejnosti fyzicky priamo na mieste nebude možné prezentovať, iba pomocou štúdií, či možno informačných tabúľ na území mesta Vysoké Tatry. Soják pripomenul, že ide o územie s najvyšším, teda piatym stupňom ochrany. „Nie je to tak len kvôli ochrane, ale aj nebezpečenstvu. My sami sme pri výskume zápasili nielen s vyčíňaním počasia, keď napríklad začiatkom júla prišla snehová smršť, ale bežne sme natrafili aj na medvede, v okolí zase na výkaly vlkov a iných predátorov,“ uzavrel.

(sita/ber)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.