Preskočiť na obsah
  |  

SKALKA – Plné ruky práce mali horskí záchranári na Skalke nad Kremnicou. Pomáhali tam bežkárovi zo zahraničia, ktorý sa stratil.Na hrebeni muž stratil orientáciu a zablúdil. Na pomoc mu snežným skútrom odišli záchranári, ktorí ho transportovali do bezpečia.

  |  

Prezidentka zaujme rozhodnutie ku kompetenčnému zákonu budúci týždeň

Prezidentka zaujme rozhodnutie ku kompetenčnému zákonu budúci týždeň. Potvrdil to riaditeľ odboru komunikácie Jozef Matej s tým, že hlava štátu chce využiť zákonnú lehotu, ktorú má na posúdenie zákona.

"Vzhľadom na komplexnosť právnej úpravy prezidentka využije zákonnú lehotu, ktorú na posúdenie zákona má. Svoje rozhodnutie oznámi prezidentka v priebehu budúceho týždňa," uviedol Matej.

V decembri parlamentom schválená novela tzv. kompetenčného zákona rieši vznik Ministerstva cestovného ruchu a športu SR od 1. januára. Taktiež aj zmeny vo výbere šéfa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a predsedu Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Upraviť sa majú tiež pôsobnosti kontrolných orgánov v nadväznosti na potrebu ochrany obranných záujmov SR.

(tasr)

  |  

BANSKÁ BYSTRICA – Oslavy patria neodmysliteľne ku každoročnému Silvestru. Bystričanov a návštevníkov mesta pod Urpínom čakajú hneď dve. Jedna v závere starého roka a druhá na úvod toho nového.

  |  

V období rokov 1948 až 1989 bol nepriateľ jasný, viditeľný a jeho vplyv bol badateľný

V období rokov 1948 až 1989 bol nepriateľ jasný, viditeľný a jeho vplyv bol badateľný. Akcia K – ako kláštory – mala za cieľ ukončiť formáciu v reholiach, oddeliť starých rehoľníkov od mladých.

Keď sa kňazi a novici stretávali tajne – v rehoľných bytoch a inde – štátna moc sa na nich vyvŕšila.

Výnimkou nebol ani seminarista Ján Havlík, ktorého odsúdili na desať rokov odňatia slobody a zavreli do neslávne známeho komplexu okolo Jáchymova. Po ďalších pobytoch na Pankráci v Prahe či v Ilave bol jeho zdravotný stav natoľko vážny, že ho v roku 1962 pustili na slobodu.

O jeho živote, tichom odpore proti komunistickej diktatúre, aj o jeho blahorečení sa dočítate v rozhovore.

  |  

Ruského výrobcu vajec chceli zabiť. Miestni zaútočili z dôvodu zvyšovania cien

Ruského výrobcu vajec chceli zabiť. Miestni na neho zaútočili z dôvodu zvyšovania cien. Suma vajec totiž v Rusku vzrástla o viac ako 50 percent a je taká vysoká, že ľudia si dokonca darovali tieto potraviny ako vianočné darčeky.

Útok na šéfa továrne Gennadija Širyajeva prinútil Kremeľ sľúbiť zníženie cien. Biznismena totiž v blízkosti svojej výrobne 27. decembra prepadol strelec, ktorý vystrelil dva výstrely, no oba ho minuli.

Polícia motív útoku neuviedla, príčinou je však podľa spravodajského kanálu Mash nespokojnosť so zvýšením cien jeho produktov zo strany miestnych obyvateľov.

Širyajev vlastní hydinovú farmu. Dva dni pred pokusom o jeho vraždu začali úrady proti nemu a ďalším dvom producentom vajec trestné stíhanie za zvýšenie cien.

(telegraph)

  |  

Slovenská republika má 31 rokov, jej vznik sa pripomína štátnym sviatkom

SLOVENSKO – Úderom polnoci 31. decembra 1992 vznikli dva samostatné štátne útvary – Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR). Stalo sa tak po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov. V pondelok 1. januára tak uplynie od vzniku samostatnej SR 31 rokov.

Prvý január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok – Deň vzniku SR, ktorý je aj dňom pracovného pokoja. V ČR si tento deň pripomínajú ako Deň obnovy samostatného českého štátu. Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Federálne zhromaždenie ČSFR ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba na základe referenda. Na základe nového ústavného zákona 31. decembra 1992 o 24.00 h bez plebiscitu zanikla ČSFR a vznikli dve samostatné republiky – SR a ČR.

História československej federácie siaha ešte do obdobia bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii prijalo Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Slávnostne ho podpísali na Bratislavskom hrade v Sieni federácie vtedajší poprední predstavitelia Československa a platnosť nadobudol 1. januára 1969.

Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992, Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS), prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) schválili Deklaráciu SNR o zvrchovanosti SR.

K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Potom už nasledoval spomínaný akt – schválenie ústavného zákona o zániku ČSFR. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992.

Už počas prvého dňa existencie samostatnú SR diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína. Prvého januára 1993 sa uskutočnila aj spoločná schôdza NR SR a vlády, na ktorej prijali vyhlásenie k vzniku samostatnej SR. V prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN) či UNESCO. Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť slovenská koruna. V marci 1993 sa SR stala členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna toho istého roku členom Rady Európy (RE). Prvým prezidentom SR sa stal Michal Kováč, ktorého poslanci NR SR ako kandidáta HZDS zvolili za hlavu štátu 15. februára 1993. Členským štátom NATO sa SR stala 29. marca 2004 a od 1. mája toho istého roku je aj členom Európskej únie. Do schengenského priestoru vstúpila 21. decembra 2007. Euro ako menu zaviedla od 1. januára 2009.

(tasr)