Preskočiť na obsah
  |  

Slovenské lekárne zaplavujú nespotrebované lieky, situácia je alarmujúca

Slovenské lekárne zaplavujú nespotrebované lieky, situácia je alarmujúca. Nespotrebované lieky sú pritom lekárne povinné prevziať od každého, kto ich do nich odovzdá.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv zabezpečoval odvoz nespotrebovaných liekov z verejných lekární dvakrát ročne. Posledný zber, aj to nie zo všetkých lekární, však prebehol ešte v marci minulého roka. Slovenskí pacienti napríklad v roku 2022 odovzdali do lekární takmer 250 ton liekového odpadu.

Asociácia prevádzkovateľov sieťových lekárni, ktorá zastupuje 580 lekární uviedla, že všetky tieto lekárne majú takmer vyčerpané priestorové kapacity na uloženie tohto odpadu. Asociácia eviduje nahromedených viac ako 3 000 vriec liekového odpadu, čo predstavuje približne 40 ton.

Lieky pritom nepatria do bežného odpadu. Ak sa dostanú napríklad na skládku, hrozí okrem znečistenia životného prostredia aj to, že liečivá uvoľnené z liekov majú pri nevhodnej likvidácii pri dlhodobej expozícii vplyv na zdravie ľudí či zvierat, a to aj pri nízkych koncentráciách.

(sita)

  |  

Predseda maďarského parlamentu nepodporuje členstvo Švédska v NATO

Predseda maďarského parlamentu nepodporuje členstvo Švédska v NATO. Podľa Lászlóa Kövéra vôbec nie je trápne, že Maďarsko zostáva jedinou členskou krajinou NATO, ktoré neratifikovalo rozšírenia NATO.

"Ani na chvíľu z toho nemám zlý pocit. Na druhej strane, niekto musí byť aj posledný," podotkol predseda parlamentu.

Pripomenul, že členské štáty NATO sa zaväzujú, že ak dôjde k napadnutiu jednej z členských krajín, ostatné štáty jej poskytnú potrebnú pomoc a ochranu. To si podľa jeho slov vyžaduje mimoriadne vysoký stupeň dôvery. "Švédsko si to neuvedomuje. V ohováraní maďarskej vlády a zužovaní poľa jej pôsobnosti zašlo tak ďaleko, že sa to nedá vrátiť späť. Mám pocit, že v mysliach Švédov je vážne nedorozumenie," konštatoval.

(tasr)

  |  

V Trenčíne horela budova. Traja ľudia skončili v nemocnici

TRENČÍN – Doposiaľ neznámy páchateľ tento týždeň z nedbanlivosti zapríčinil požiar v opustenej administratívnej budove železníc.

Pri požiari sa zranil 30-ročný muž, ktorý sa nachádzal v opustenej budove. Utrpel pritom popáleniny, pre ktoré ho ošetrili a hospitalizovali v nemocnici.

„Ďalšie dve osoby, muž vo veku 42 a žena vo veku 37 rokov sa nadýchali jedovatých splodín, čo si taktiež
vyžiadalo ich ošetrenie v nemocnici. Na mieste bol aj zisťovateľ príčin vzniku požiarov," uviedla Katarína Kuzmová, hovorkyňa KR PZ Trenčín.

Polícia na mieste vykonala obhliadku miesta činu a začala trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženie na zdraví. Presné príčiny a okolnosti vzniku požiaru sú predmetom vyšetrovania.

Pri požiari utrpeli zranenia tri osoby. Foto: Polícia SR – Trenčiansky kraj/Facebook
  |  

Mariána Magáta uznali za vinného z extrémizmu

Mariána Magáta uznali za vinného z extrémizmu. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu zatiaľ nie je právoplatný. Procesné strany sa môžu odvolať, zadržaný bol v januári 2022.

Magát bol obvinený zo založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd, výrobu extrémistického materiálu či popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti. Trestných činov sa mal Magát dopustiť v rokoch 2017 až 2021.

(tasr)

  |  

Generálna prokuratúra sa ohradzuje proti tvrdeniam Šeligu

Generálna prokuratúra sa ohradzuje proti tvrdeniam Šeligu. Habčáková ani Cibuľová neboli vyžiadať spis ohľadom stíhania Santusovej na Úrade Špeciálnej prokuratúry, píše sa vo vyhlásení.

O údajnom vyžiadaní prokuratorkami Katarínou Habčákovou a Martinou Cibuľovou informoval Juraj Šeliga na tlačovej besede v stredu. Generálna prokuratúra ďalej doplnila, že na Úrade špeciálnej prokuratúry v Pezinku nikdy neboli. Predmetný spis bol zabezpečený štandardným postupom, píše sa vo vyhlásení.

Generálna prokuratúra sa takisto dôrazne ohradila voči snahám politikov o vtiahnutie prokuratúry do politického boja.

(tasr)

  |  

Počet zomretých vo 4. štvrťroku 2023 prekonal čísla pred pandémiou

Počet zomretých vo 4. štvrťroku 2023 prekonal čísla pred pandémiou. Najviac ľudí zomrelo v Banskobystrickom kraji (1240), najmenej v Bratislavskom a Prešovskom (menej ako 910). Po zohľadnení veľkosti krajov z hľadiska počtu obyvateľov, úmrtnosť v porovnaní so situáciu pred pandémiou klesla len v Bratislavskom kraji.

Na Slovensku zomrelo v poslednom štvrťroku minulého roka vyše 14 300 ľudí, čo predstavovalo v medziročnom porovnaní päťpercentný pokles. Počet úmrtí však prekonal hodnoty dlhodobého priemeru pred pandémiou, bolo ich približne o 1000 viac.

"Nadúmrtnosť v porovnaní s päťročným priemerom spôsobil vyšší nárast počtu zomretých pri chorobách dýchacej sústavy a infekčných a parazitárnych chorobách. Oproti predchádzajúcim dvom štvrťrokom výraznejšie stúpol aj počet zomretých na následky infekcie COVID-19," vysvetlila riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická.

Najčastejšími príčinami smrti boli choroby obehového systému (45,4 percenta úmrtí) a nádory (24,2 percenta). Treťou najčastejšou príčinou úmrtia boli choroby dýchacej sústavy (8,8 percenta). V porovnaní s obdobím nepoznačeným pandémiou ich počet vzrástol o viac ako tretinu. Za celý rok 2023 zomrelo podľa predbežných výsledkov na Slovensku skoro 54 tisíc osôb.