Poľskí žiaci sa nadobro lúčia s domácimi úlohami. Slovenský rezort školstva o tom neuvažuje

Od apríla budú v poľských základných školách zakázané domáce úlohy, oznámila ministerka školstva Barbara Nowacká, ktorá je presvedčená, že sa obmedzenie neskôr rozšíri aj na stredné školy. Zvažuje podobné úpravy aj slovenské školstvo? Aký je postoj učiteľov a rodičov k tejto iniciatíve?

Domáce úlohy sú zodpovednosťou každého dieťaťa, ale často i rodiča. Spoločne strávené večery za stolom pri vypracúvaní zadaní pozná nejeden z nás. V poľských základných školách sa od začiatku apríla táto rutina zmení. Ministerka školstva Barbara Nowacká si stojí za tým, že učitelia by počas vianočných sviatkov či iných prázdnin nemali deťom zadávať práce na domáce štúdium. Maloletí by si podľa nej mali oddýchnuť aj cez víkend, nie vypracúvať zadania.

Nowacká ohlásila aj ďalšie zmeny vo svojom rezorte. Okrem zvýšenia platov učiteľov zmizne zo školských osnov predmet „História a súčasnosť“, ktorý zaviedol predchádzajúci minister školstva. Nahradí ho predmet podobný občianskej výchove, ktorý sa zameria na demokraciu, ústavu a participáciu, informoval o zmenách poľský denník Gazeta Wyborcza.

Riešenie aj pre Slovensko? Ministerstvo školstva si to nemyslí

Štandard sa na názor k téme domácich úloh pýtal rodičov školopovinných detí. Niektorí z oslovených by uvítali jednotné usmernenie zo strany ministerstva školstva, ktoré by vymedzilo odporúčania týkajúce sa domácich zadaní. Rezort však žiadnym legislatívnym dokumentom, ani štátnym vzdelávacím programom, problematiku domácich úloh neupravuje.

„Je na rozhodnutí školy, či domáce úlohy zadáva alebo nie, podľa svojich podmienok a ďalších okolností. Škola to môže upraviť vo svojom školskom vzdelávacom programe,“ vyjadril sa pre Štandard komunikačný odbor rezortu školstva.

Na otázku, či majú kompetentní v úmysle monitorovať vývoj v Poľsku a v prípade pozitívnej reakcie zvážiť podobné kroky pre slovenské školy, ministerstvo tvrdí, že na základe mnohých medzinárodných štúdií a skúseností je vyššia autonómia učiteľov a škôl spojená s lepšou kvalitou vzdelávania, a preto „neuvažujeme o zvýšení miery regulácie v tejto oblasti,“ uzavrel rezort.

Odborník na vzdelávanie Juraj Hipš neverí, že zákazy (nielen) domácich úloh, sú tým najlepším riešením. „Nie je domáca úloha ako domáca úloha. Ak učiteľka pozná svojich žiakov a rozumie svojej práci, tak vie kedy a ako zadávať domáce úlohy, ktoré rozvíjajú dieťa, nezaťažujú rodičov a sú prínosom pre vzdelávanie,“ vyjadril sa Hipš na sociálnej sieti k aktuálnej téme. Slovensko podľa neho potrebuje múdre učiteľky a učiteľov, ktorí rozumejú deťom, chápu rodinný kontext detí a „vedia, či a aké domáce úlohy pomáhajú ich žiakom a žiačkam,“ dodal expert na vzdelávanie.

Domáce úlohy sú pre rodičov i učiteľov veľkou témou. Niektorí sú za, iní proti

V odpovediach na otázku, či sú rodičia za odstránenie alebo za zachovanie domácich úloh, by sme márne hľadali jednotný názor. Niektorí v nich vidia nevyhnutnosť na posilňovanie vedomostí svojich detí, zatiaľ čo iní považujú za spravodlivé, aby mali školáci právo na oddych a relax po školskom dni či týždni.

„Som za zrušenie úloh. Deti strávia hodiny v škole, následne sa vrátia domov, kde musia opäť pracovať. Sme tým zaťažení aj my rodičia, ktorí sa po pracovnom dni tiež musíme venovať cvičeniam,“ hovorí mama troch školopovinných dievčat, ktorá porovnáva vzdelávací systém v Amerike, kde momentálne bývajú, so systémom v rodnej krajine.

Staršie dcéry totiž na Slovensku podľa jej slov trávili za úlohami pravidelne celé hodiny, v zahraničí ich nemajú a štúdium v škole im postačuje. Pochvaľuje si naopak, že najmladšia školáčka dostáva na základnej škole dobrovoľné zadania, čítať by však mala 10 minút denne. Staršie dievčatá pravidelné domáce úlohy nedostávajú, na Floride ich cez sviatky a víkendy spravidla nemá nikto.

Iný názor však zastáva mama Silvia zo Žiliny. „Nesúhlasím s tým, aby boli domáce úlohy úplne zrušené. Skôr by som bola ako rodič za reguláciu množstva úloh pri jednotlivých typoch škôl. Ale aj za úpravu školských osnov,“ hovorí matka stredoškoláka na Strednej odbornej škole sv. Jozefa Robotníka v Žiline. Podľa jej názoru majú úlohy zmysel pri posilňovaní učiva a podpore vývoja zodpovednosti u mladých. Na otázku Štandardu, či učitelia cez platformu Edupage zadávajú úlohy aj v neskorších hodinách a počas prázdnin, uviedla, že s tým sa nestretáva často.

Podobný postoj má aj matka troch školopovinných chlapcov, súčasne i vyučujúca na prvom stupni Cirkevnej základnej školy s materskou školou sv. Faustíny v Dlhej Lúke, Silvia Demská. Argumentuje, že mnoho detí má obmedzené záujmy, a bez domácich úloh by pravdepodobne trávili ešte viac času na sociálnych sieťach.

„Sú veci, ktoré sa osvojujú cvikom. Čítanie, písanie, násobenie, vybrané slová,“ tvrdí učiteľka Silvia, ktorá dodáva, že počas jednej vyučovacej hodiny stihne školák – pri počte 21 detí v triede – prečítať tri až štyri vety. „To je veľmi málo, ak to má nahrádzať už aj domácu prípravu,“ dodáva. Podľa jej slov čas venovaný úlohám počas týždňa, je často tiež jediným spoločným časom rodiny.

„Som však proti domácim úlohám cez víkendy a sviatky, a ani ich nikdy ako učiteľka nedávam. Oddýchnuť by si mal žiak aj rodič,“ vyjadrila sa k zadávaniu úloh Silvia Demská z Dlhej Lúky.

Učiteľka a matka dvoch detí v základnej škole na Orave kritizuje, že dať 56 príkladov z matematiky na predĺžený víkend, je naozaj cez čiaru. „Som za domáce úlohy, pretože u detí budujú zodpovednosť a tiež upevňujú vedomosti. Ale majú byť v primeranej miere, aby si dieťa za krátky čas upevnilo učivo z daného dňa či hodiny,“ vysvetľuje a dodáva, že úlohy im prichádzajú aj cez víkend, prázdniny či večer, keď sú už deti naučené a vtedy je to vraj najhoršie. Niekedy na zadaniach pracuje aj celá rodina. „Aj vzhľadom na kvantitu, aj obťažnosť. A tu je celý problém domácich úloh, ich neprimeranosť, nie plnenie,“ uzatvára svoj názor k problematike domácich zadaní.

Učiteľ geografie a anglického jazyka na bilingválnom gymnáziu na východnom Slovensku si aj po jedenástich rokoch praxe v školstve myslí, že úplné zrušenie domácich úloh nie je správnym riešením. „Možno by som to nenazýval domáce úlohy, skôr projekt, aktivity, prostredníctvom ktorých je žiak v kontakte s daným predmetom a teší sa na to,“ zamýšľa sa vyučujúci nad potenciálnym premenovaním názvoslovia, ktoré by mohlo u detí vzbudiť väčší záujem o činnosť.

„Žiakov nekontaktujem po večeroch a už vôbec nie cez prázdniny. Tie sú na to, aby si žiaci oddýchli, a ak sa majú niečo naučiť, tak jedine správne si zmanažovať svoj voľný čas,“ dodáva na margo zadávania úloh počas voľných dní. Tvrdí, že ako futbalista musí každý deň trénovať, aby odohral jeden dôležitý zápas za týždeň, aj žiak musí byť v kontakte s predmetom, v ktorom chce byť naozaj dobrý.

A čo alternatívy k tradičným školám, ktoré nevyužívajú pravidelné domáce úlohy?

S otázkou na tému domácich úloh sa Štandard obrátil aj na vyučujúcich alternatívnych škôl, ktoré sa odlišujú od tradičného vzdelávacieho systému. Pre mnohé z týchto inštitúcií je cesta nezadávať domáce úlohy prirodzenou súčasťou ich pedagogického prístupu. Žiaci súkromnej základnej bilingválnej Montessori školy v Bratislave Naša škola napríklad nechávajú svoje tašky počas celého týždňa v triedach a domov si ich berú len cez víkendy. Úlohy na domáce vypracovanie dostávajú iba v prípade, že vykazujú nedostatky v niektorom z vyučovaných predmetov.

„Predstavte si, že celý deň pracujete a po práci si so sebou beriete ďalšiu robotu domov. Stačí pár týždňov či mesiacov takéhoto fungovania a dochádza k frustrácii. A to sa bavíme o dospelom jedincovi,“ hovorí vyučujúca Slávka Tkáčová, podľa ktorej žiaci prežívajú podobné pocity aj pri domácich úlohách.

„Naši žiaci majú školské priestory k dispozícii každý deň do 17:00, a práve do tohto času majú možnosť pracovať s rôznymi materiálmi, učebným pomôckami a individuálne sa vzdelávať aj po riadnom učebnom procese,“ dodáva pedagogička v Montessori škole.

Svoj názor vyjadrila aj riaditeľka a zakladateľka spomínanej školy Barbora Černáková, ktorá vidí osobitný problém v časovom manažmente. „Chápem učiteľov v klasických školách, ktorí cítia potrebu domácich úloh. Veď koľkokrát sa počas 45 minút dostane na rad dieťa, povedzme na hodine matematiky? Koľkokrát je vyvolané, či samo rieši príklad?“ pýta sa riaditeľka.

V klasickom školstve pozná niektorých vyučujúcich, ktorí vyvolávajú žiakov k tabuli jednotlivo, aj keď netvrdí, že je to tak všade. „Školák vypočíta jeden príklad a zvyšok zväčša odpisuje z tabule. Takže koľko za vyučovaciu hodinu zapájajú mladí svoj mozog?“ pokračuje v rečníckej otázke Černáková, ktorá zároveň dodáva, že pedagógov nekritizuje a verí, že robia, čo môžu.

Opisuje, že v Montessori škole deti riešia problémy a sú v skupinách. „Dáme im, povedzme, 20 príkladov a následne si ich spoločne kontrolujeme,“ hovorí Černáková a dodáva, že dieťa do 15:00 využíva každé percento svojho času. „To znamená, že nečaká, pokiaľ budú mať všetci hotové príklady, ide si svojím tempom,“ objasňuje zakladateľka Montessori zariadenia, ktorá však s plošným zákazom úloh nesúhlasí, pretože podľa jej slov je potrebné brať túto zmenu omnoho komplexnejšie.

Podľa slov Denisy Fojtíkovej, zakladateľky a učiteľky vzdelávacieho centra Aves, ktoré využíva inštitút domáceho vzdelávania a plánuje sa zaradiť do siete súkromných škôl Félix, majú niektorí rodičia silne zakorenený pocit, že ak nie sú zadané úlohy, nemajú prehľad o povinnostiach svojich detí. Zmeniť sa to dá podľa jej názoru dostatočným informovaním rodičov.

„Félix nedáva domáce úlohy, ale funguje systémom, že na konci týždňa dostanú vždy rodičia report o tom, čo s deťmi počas piatich dní vyučujúci v škole robili,“ vysvetľuje Fojtíková, ktorá vidí v úlohách zmysel, ak majú cieľ a nie je ich veľa. V škole Aves zverenci nedostávajú zadania z matematiky takmer vôbec.

„Čas po škole skôr odporúčame rodičom zmysluplnejšie využiť. Rozhovorom, hraním spoločenskej hry, či čítaním knihy,“ vysvetľuje zakladateľka centra, ktorá sa stretáva s častým argumentom, že sa deti vďaka domácim úlohám učia zodpovednosti. „Ale zodpovednosti sa dá učiť oveľa efektívnejšie aj lákavejšie,“ dodáva.

Čo na domáce úlohy hovoria samotné deti?

„V úlohách vidím výhody aj nevýhody. Doma si precvičím to, čo sme preberali a následne v škole si to ako-tak pamätám, no učitelia dávajú zbytočne veľa úloh, keď sa máme učiť na nejaký iný predmet, prosto nestíhame,“ vyjadril sa pre Štandard stredoškolák Andrej z východného Slovenska, ktorý by domáce zadania zmenil na dobrovoľné a bez akéhokoľvek hodnotenia.

Aj školák druhého stupňa Tobiáš by privítal menej úloh. „Lebo niekedy ich je tak veľa, že nemám čas na moje záľuby. Niekedy sú ťažšie, že mi musia pomôcť aj rodičia,“ tvrdí deviatak o projektoch, kostýmoch alebo prezentáciách, ktorých dostávajú podľa jeho slov na vypracovanie nadmerne veľa.

„Bolo by lepšie, ak by boli úlohy len cez týždeň, ale iba po jednom cvičení alebo úlohe. Víkend by som chcel mať voľný na oddych. Aj prázdniny,“ uzavrel Tobiáš.

Štandard so žiadosťou o vyjadrenie k téme domácich úloh oslovil aj Slovenskú komoru učiteľov a Národný inštitút vzdelávania a mládeže, ktorí do uzávierky neodpovedali. V prípade získania relevantných odpovedí budeme článok aktualizovať.