Preskočiť na obsah
  |  

Informátora FBI o prípade Huntera Bidena obvinili z krivej výpovede

Informátora FBI o prípade Huntera Bidena obvinili z krivej výpovede. Alexander Smirnov v júni 2020 informoval agentov o podplácaní syna súčasného prezidenta ukrajinskou plynárenskou firmou Burisma, Hunterovi aj Joeovi Bidenovcom mali manažéri vyplatiť po päť miliónov dolárov.

Úplatok mali prijať v rokoch 2015 a 2016, teda v čase, keď bol Joe Biden viceprezidentom Baracka Obamu.

Podľa Smirnovovej výpovede si mal výkonný riaditeľ Burismy Bidena mladšieho najať, aby „nás prostredníctvom svojho otca chránil pred všetkými druhmi problémov“, uviedla prokuratúra vo vyhlásení.

Viceprezident mal v roku 2016 vyvíjať tlak na ukrajinskú vládu, aby odvolala generálneho prokurátora, čo sa aj stalo.

Tieto tvrdenia sa stali stredobodom roztržky v americkom Kongrese, keď republikáni z kontrolného výboru požadovali od vyšetrovateľov zverejnenie neupravených výpovedí.

(ap, tasr)

  |  

Grécki farmári plánujú pokračovať v blokádach ciest traktormi

Grécki farmári plánujú pokračovať v blokádach ciest traktormi, na budúci utorok sa zídu v Aténach. Hodlajú tiež blokovať diaľnice, prístavy či hraničné priechody po celej krajine.

Protesty v krajine začali pred dvoma týždňami. „Nemáme inú možnosť, ako pokračovať v našom boji,“ povedal Nikos Marudas, predseda odborovej organizácie poľnohospodárov.

Tamojší premiér Kyriakos Mitsotakis sa s predstaviteľmi poľnohospodárov stretol začiatkom týždňa pri meste Larissa. Ponúkol im určité úľavy a vyjadril otvorenosť voči dialógu. Zároveň ich však varoval, že na ústupky existujú len „obmedzené fiškálne rezervy“.

Premiér ponúkol farmárom napríklad zníženie cien energií na najbližších desať rokov, zníženie DPH na hnojivo a krmivo, farmárom v stredogréckej Tesálii, ktorí sa v septembri stali obeťami záplav, prisľúbil finančnú pomoc od päť- do desaťtisíc eur.

Poľnohospodárov tým však neuspokojil a navrhované opatrenia označili za nedostatočné. Vládu žiadajú o zníženie daní na pohonné hmoty, ako aj rýchlejšie vyplácanie zmienených kompenzácií po povodniach.

(afp, ap, tasr)

  |  

Prieskum: Pellegrini má pred Korčokom väčší náskok v druhom ako v prvom kole. Progresívci majú vyše 22 percent

V prvom kole prezidentských volieb by Peter Pellegrini získal 39 percent, Ivan Korčok 37,2 percenta. V druhom kole by Pellegrini získal 53,7 percenta, Ivan Korčok 46,3 percenta. Ukazuje to prieskum agentúry AKO pre televíziu Joj.

Televízia Joj v diskusii Na hrane prezentovala výsledky prvého prieskumu, kde už boli zastúpení všetci prezidentskí kandidáti. Podľa tohto prieskumu by Pellegrini v prvom kole získal 39 percent, Korčok 37,2 percenta.

S odstupom na treťom mieste by skončil Štefan Harabin so ziskom 8,1 percenta, Igor Matovič by získal 4,8 percenta, Ján Kubiš rovné 3 percentá, Krisztián Forró 2,4 percenta, Andrej Danko 2,1 percenta, Patrik Dubovský 1,9 percenta. Ostatní kandidáti by získali menej ako jedno percento.

V druhom kole by Pellegrini porazil Korčoka v pomere 53,7 voči 46,3 percenta.

Stranícky sa Pellegrini v prípadnom druhom kole opiera o voličov Smeru (98,1 percent voličov Smeru by ho volilo), sympatizantov vlastnej strany (91,4 percenta), SNS (89,8 percenta) a maďarskej Aliancie (75,8 percenta). Pellegriniho by volila aj pätina voličov Matovičovej strany (20,5 percenta) a asi šestina voličov KDH (16,5 percenta).

Korčoka najviac podporujú voliči PS (98,5 percenta), SaS (96,5 percenta), KDH (83,5 percenta) a Matovičovej koalície (79,5 percenta). Sympatizuje s ním aj každý štvrtý volič Aliancie (24,2 percenta).

Korčoka chcú voliť najmä mladší a vysokoškolsky vzdelaní voliči, Pellegrini má prevahu medzi staršími voličmi.

Stranícke preferencie ukazujú nárast Smeru na 24 percent, silnie aj PS - 22,6 percenta, Hlas by získal 14,5 percenta. Mierne oproti volbám posilnilo aj KDH na 8,2 percenta, SaS by získala 6,2 percenta, Matovičova strana 6,0 percenta a SNS 5,3 percenta. Ostatné strany by získali menej ako päť percent, Aliancia 4,6 percenta a Republika 3,7 percenta, ostatné strany sú pod úrovňou 3 percent.

(fed, tv joj)

  |  

Taliansko: Senát schválil spornú dohodu s Albánskom o ubytovaní migrantov

Taliansko: Senát schválil spornú dohodu s Albánskom o ubytovaní migrantov, ktorá je súčasťou snáh vlády o zdieľanie bremena migrácie so zvyškom Európy.

Návrh zákona bol schválený pomerom hlasov 93:61 po tom, ako ho predtým schválila dolná komora parlamentu. Dohodu teraz bude schvaľovať albánsky parlament, keďže tamojší ústavný súd jej dal v januári zelenú. Na základe päťročnej dohody Albánsko poskytne útočisko až pre 3000 migrantov v dvoch centrách, zatiaľ čo Taliansko urýchlene vybaví ich žiadosti o azyl.

Vláda premiérky Giorgie Meloniovej privítala dohodu ako prejav európskej solidarity a podporila ju aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Skupiny na ochranu ľudských práv však vyjadrili obavy, že Taliansko sa vzdáva svojich medzinárodných záväzkov. Ľavicová opozícia to označila za nákladnú propagandu pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu.

Podľa dohody bude vybudovanie a personálne zabezpečenie centier v Albánsku a zavedenie procesu kontroly na diaľku Taliansko počas piatich rokov stáť vyše 600 miliónov eur. Podľa opozície by sa tieto peniaze dali lepšie využiť na existujúce talianske centrá pre migrantov.

K opozícii sa vo štvrtok pridala aj talianska biskupská konferencia, ktorá odsúdila dohodu s Albánskom ako plytvanie verejnými výdavkami a "akt nezvládnutia migrácie a nezáujmu o tých posledných na zemi".

(tasr, afp)

  |  

Autorka knihy o „bielej krehkosti” označila Michelangelovo dielo za ikonu „bielej nadradenosti"

Autorka knihy o „bielej krehkosti” označila Michelangelovo slávne dielo Stvorenie Adama za ikonu „bielej nadradenosti". Nesprávne pritom identifikovala postavu Adama ako Dávida a poukázala na to, že postavy sú vyobrazené ako belosi.

Jej výskum v oblasti bielej rasy sa zameriava na to, ako je údajná biela nadradenosť reprodukovaná v každodenných situáciách.

(nypost)

  |  

Lotyšsko: Jazykové testy pre Rusov sú podľa súdu v súlade s ústavou

Lotyšsko: Jazykové testy pre Rusov sú podľa súdu v súlade s ústavou. Predseda súdu Aldis Lavinš označil takéto právne ustanovenie za "jednoduchý prejav úcty cudzincov k Lotyšsku, jeho spoločnosti a kultúre".

Ústavný súd zároveň uviedol, že požiadavka preukázať bežnú znalosť lotyšského jazyka na získanie nového povolenia na trvalý pobyt nie je neprimeraná.

Nariadenie vstúpilo do platnosti 1. septembra pre držiteľov ruských pasov, ktorí chcú naďalej legálne žiť v Lotyšsku. Musia preto požiadať o nové povolenie na pobyt a zároveň (až na niekoľko výnimiek) preukázať, že ich znalosť lotyštiny je dostatočná pre bežný život. Viacero etnických Rusov voči nariadeniu podalo žalobu pre nespravodlivé zaobchádzanie.

Lavinš informoval, že ústavný súd zohľadnil aj obavy o bezpečnosť krajiny a geopolitickú situáciu. Podľa neho môžu preto v Lotyšsku zostať len cudzinci, ktorí nepredstavujú hrozbu pre štát.

Lotyšsko v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu z februára 2022 zmenilo imigračné zákony a v rámci nich zmenilo aj jazykové požiadavky. Z približne 1,9 milióna obyvateľov Lotyšska má približne štvrtina ruský pôvod a do Pobaltia sa prisťahovali (resp. ich predkovia) ešte v sovietskej ére. Najmä tí starší nie sú lotyšskými občanmi, majú štatút tzv. neobčana, zatiaľ čo iní si ponechávajú ruský pas.

(tasr, dpa)