Preskočiť na obsah
  |  

Lídri Arménska a Azerbajdžanu sa zúčastnili priamych rokovaní na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii

Lídri Arménska a Azerbajdžanu sa zúčastnili priamych rokovaní na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Zhodli sa na pokračovaní v snahách o mierovú dohodu.

Predtým sa arménsky premiér Nikol Pašinjan aj azerbajdžanský prezident Ilham Alijev stretli s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, ktorý ich vyzval k rýchlemu uzavretiu mierových rokovaní. Médiám povedal, že sa lídri zaviazali roešiť spory bez použitia sily.

Podľa kancelárie azerbajdžanského prezidenta na schôdzke hovorili o „rokovaniach o mierovej dohode medzi oboma krajinami, normalizácii vzťahov a otázke delimitácie hraníc“. Rezort diplomacie v Baku dostal poverenie, aby v tejto veci zorganizoval následné stretnutia

Arménsky kabinet uviedol, že sa obe strany zhodli na tom, že „budú pokračovať v práci na mierovej dohode“. Predmetom diskusií boli podľa neho „kroky na zaistenie mieru a stability v regióne“, ako aj „proces nápravy arménsko-azerbajdžanských vzťahov“.

(afp, tasr)

  |  

Viceprezidentka USA Harrisová: Politické hry pri pomoci Ukrajine nemajú miesto

Spojené štáty nesmú dopustiť, aby vojenskú pomoc pre Ukrajinu brzdilo politické handrkovanie, povedala viceprezidentka USA Kamala Harrisová.

Harrisová pripomenula, že s Volodymyrom Zelenským sa naposledy na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii stretla pred dvoma rokmi, päť dní predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu.

"Počas nasledovných dvoch rokov sme spolu viedli mnoho rozhovorov, pričom vy ste preukázali mimoriadnu odvahu - a úspechy na bojisku," povedala ukrajinskému prezidentovi. "Je zdrojom našej hrdosti a nášho záväzku voči demokracii i demokratickým princípom podporovať vás všetkými možnými spôsobmi. A naša podpora je neoblomná a nekonečná," zdôraznila.

Ďalší balík 60-miliardovej americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu je už niekoľko mesiacov paralyzovaný chaosom v americkom Kongrese i napriek opakovaným žiadostiam Kyjeva o poskytnutie naliehavej podpory.

(tasr)

  |  

Matke Alexeja Navaľného povedali, že príčinou smrti bol „syndróm náhleho úmrtia“

Matke Alexeja Navaľného povedali, že príčinou smrti bol „syndróm náhleho úmrtia“, uviedol riaditeľ Navaľného protikorupčnej nadácie Ivan Ždanov.

Matka opozičného politika pricestovala v ranných hodinách do trestaneckej kolónie IK-3, kde jej a jeho právnikovi povedali, že telo už previezli, a rodine ho vydajú až po ukončení vyšetrovania.

Podľa agentúry Reuters ide v prípade „syndrómu náhleho úmrtia“ o nejasný termín, ktorý sa používa pre rôzne kardiologické syndrómy spôsobujúce zastavenie činnosti srdca a smrť.

(reuters, tasr)

  |  

USA: Smetiari v meste Greenville v Južnej Karolíne po hodinách hľadania našli snubný prsteň ženy

Smetiari v meste Greenville v Južnej Karolíne po hodinách hľadania našli snubný prsteň ženy, ktorej spadol do recyklačnej nádoby. Melanie Harperová po pravidelnom separovaní papiera a plastov zistila, že prsteň za niekoľko tisíc dolárov jej skĺzol z prsta.

Napísala preto e-mail oddeleniu magistrátu pre verejné práce so žiadosťou, či by boli smetiari ochotní jej prsteň nájsť. Zamestnanci oddelenia v reakcii na to vysypali celý kontajner na parkovisko a začali prehľadávať odpad.

„Po hodinách hľadania Travis Golden narazil na zlato. Biele zlato. Zavolali veľmi vďačnú Melanie, ktorá sa prišla na oddelenie verejných prác opäť stretnúť so svojím prsteňom,“ znel príspevok z facebookovej stránky Greenville South Carolina, ktorý venoval Goldenovi a ostatným zamestnancom, ktorí sa pričinili o nájdenie prsteňa, pochvalu. „Sme veľmi vďační za vašu angažovanosť pre našu komunitu.“

„Nájsť ihlu v kope sena = ťažké. Nájsť prsteň v odpadkovom koši = takmer nemožné. Pokiaľ nie ste verejnoprospešné práce mesta Greenville, kde sa zamestnanci do svojej práce naozaj ponoria!“ dodáva príspevok.

(usa today)

  |  

Vstup Švédska do NATO môže parlament ratifikovať najskôr 26. februára, povedal maďarský premiér

Vstup Švédska do NATO môže parlament ratifikovať najskôr 26. februára, povedal maďarský premiér Viktor Orbán s tým, že v ten deň začína jarné zasadanie Národného zhromaždenia.

Pri príležitosti 25. výročného prejavu o stave krajiny, ktorý sa vysielal aj na Facebooku, oznámil, že so svojím švédskym náprotivkom Ulfom Kristerssonom „urobili významné kroky k obnoveniu vzájomnej dôvery“, preto bude môcť parlament prijatie Švédska do Aliancie schváliť.

Orbán tiež ako hlavné hospodárske ciele vlády označil návrat k hospodárskemu rastu predpandemickej éry a investície do zelenej energie.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine zopakoval, že Maďarsko sa nenechá vtiahnuť do vojny a nepošle Kyjevu zbrane, čo podľa neho vyvoláva nevôľu niektorých veľmocí.

Odmietol tiež čerpanie úveru, ktorým by Európska únia pomohla Ukrajine. Súčasne tvrdil, že z ťarchy finančnej pomoci Ukrajine sa postupne „vyvliekajú“ Spojené štáty, čo podľa neho ohrozuje Európu.

(tasr)

  |  

Texas začal budovať základňu pre Národnú gardu, aby mohla účinnejšie zasahovať proti vlnám migrantov

Texas začal budovať základňu pre Národnú gardu, aby mohla účinnejšie zasahovať proti vlnám migrantov. Rozprestierať sa má na 80 hektároch, a má mať obytné, stravovacie a rekreačné priestory pre kapacitu 1 800 vojakov.

Podľa guvernéra Grega Abbotta sa tento počet môže zvýšiť až na 2 300 vojakov, a to v prípade, že sa vyskytnú „nárazové potreby“ na hranici.

Predsunutá operačná základňa umožní Texasu „zhromaždiť veľký počet príslušníkov Národnej gardy vo veľmi strategickej oblasti“ a podniknúť viac operácií na ochranu hraníc v tejto oblasti. Výbor pre obranu štátu Texas tiež plánuje vybudovať nové zábrany proti migrantom.

V mesiaci január Pohraničná stráž zatkla vyše 124-tisíc migrantov, čo predstavuje pokles oproti decembru 2023, keď hranicu nelegálne prekročilo takmer 250-tisíc ľudí.

(forbes)