Preskočiť na obsah
  |  

Most na žilinských Solinkách uzavrú. Potrebuje dôkladnú rekonštrukciu

ŽILINA – Objekt v súčasnosti vykazuje viaceré poškodenia a je v nevyhovujúcom technickom stave.

Most na Centrálnej ulici tvorí hlavné prepojenie medzi sídliskami Hliny a Solinky. Okrem peších slúži aj cyklistom, keďže je naň napojená cyklotrasa. V súčasnosti vykazuje viaceré poškodenia a je v nevyhovujúcom technickom stave. Samospráva preto zrealizovala odbornú diagnostiku a rozhodla sa pristúpiť k jeho rekonštrukcii.

„Nadväzujeme tak na už zrealizované opravy mostov na sídlisku Vlčince, či už to bola lávka pre peších na Obchodnej ulici, most na Ulici Matice slovenskej či most na Ulici sv. Cyrila a Metoda, kde aktuálne realizujeme stavebné práce. Lávka pre peších na Centrálnej ulici je posledným z týchto mostných objektov, ktoré sme pred približne troma rokmi identifikovali ako najrizikovejšie a najvyťaženejšie mosty v Žiline,“ priblížil žilinský primátor Peter Fiabáne.

Prínosom tejto opravy bude podľa jeho slov okrem estetického zlepšenia verejného priestoru najmä zaistenie bezpečnej a pohodlnej mobility chodcov a cyklistov.

Rekonštrukcia mosta je rozdelená na dve časti. V prvej fáze sa lávka kompletne uzavrie a demontuje. Táto demontáž sa plánuje realizovať v termíne od 26. do 28. apríla 2024 a vyžiada si nevyhnutné výluky mestskej hromadnej dopravy i čiastočné dopravné obmedzenia. Následne v druhej fáze, od 24. do 26. mája 2024, sa osadí nový most.

Rovnako aj práce na osadení lávky budú mať za následok výluky mestskej hromadnej dopravy a krátkodobé obmedzenia v doprave. „Vodičov, chodcov aj cestujúcich mestskou hromadnou dopravou prosíme o trpezlivosť a zvýšenú opatrnosť počas rekonštrukčných prác, ako aj o rešpektovanie dočasných dopravných značení, ktoré sa budú počas rekonštrukcie meniť v nadväznosti na postup prác,“ dodal P. Fiabáne.

Celkové náklady na opravu mosta budú vo výške takmer 390-tisíc eur.

Zdroj: Mesto Žilina

  |  

V americkom Tennessee pred kostolom na Veľkonočnú nedeľu muž úmyselne podpálil príves plný Biblií

V americkom štáte Tennessee pred kostolom na Veľkonočnú nedeľu muž úmyselne podpálil príves plný Biblií. Ľudia vyjadrili na sociálnych sieťach cirkvi v meste Mount Juliet podporu, ktorá pokračovala bez prerušenia bohoslužieb.

Bezpečnostným kamerám kostola sa podľa informácií podarilo zachytiť muža, ktorý mal údajne zapáliť príves, uviedol vo vyhlásení na sociálnej sieti pastor miestneho kostola Greg Locke.

"Zlo tam vonku je desivé. Som preto vďačný, že sa nikomu nič nestalo, ani neboli spôsobené žiadne škody cirkvi. Nech sa náš Pán dotkne srdca človeka, ktorý to urobil," uverejnil komentár jeden z používateľov.

Úrad šerifa okresu Wilson uviedol, že v súčasnosti nie je známe, či podpaľač cielil aj na kostol alebo nie.

(foxnews)

  |  

Hamas tvrdí, že izraelská armáda sa stiahla z nemocnice Šifá v Gaze

Hamas tvrdí, že izraelská armáda sa stiahla z nemocnice Šifá v Gaze. Oznámilo to tamojšie ministerstvo zdravotníctva s tým, že v komplexe sa našli desiatky tiel.

"V nemocničnom komplexe Šifá a jeho okolí sa našli desiatky tiel, niektoré z nich v rozklade," uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zdravotníctva. Tvrdí tiež, že izraelskí vojaci budovy pred odchodom podpálili a úplne ich vyradili z prevádzky. Rozsah škôd vo vnútri komplexu a okolitých budov je podľa neho „veľmi veľký".

Izraelská armáda svoje stiahnutie z nemocnice zatiaľ oficiálne nepotvrdila.

(tasr)

  |  

USA dodajú Izraelu viacúčelové bomby Mark 84 a Mark 82

USA dodajú Izraelu viacúčelové bomby Mark 84 a Mark 82. „Toto sú bomby, ktoré dokážu zničiť celé bloky,“ povedal predstaviteľ administratívy USA.

Zbrojný balík zahŕňa viac ako 1800 bômb Mark 84 s nominálnou hmotnosťou 907 kg a približne 500 neriadených bômb Mark 82 s nominálnou hmotnosťou 230 kg, pričom obe môžu byť upravené na presne navádzané zbrane pomocou navádzacej súpravy, ktorú Izraelu v minulosti poskytli USA, uviedla NBC. Napriek tomu pravdepodobne spôsobujú civilné obete a predpokladá sa, že Izrael ich používa v ofenzíve v Pásme Gazy prebiehajúcej od vlaňajšieho októbra.

Bomby sú súčasťou zbrojného balíka pre Izrael, ktorý bol schválený pred rokmi, no s dodávkami sa začne až teraz. Informovala o tom americká spravodajská televízia NBC News s odvolaním sa na dvoch nemenovaných predstaviteľov administratívy prezidenta Joea Bidena.

(tasr)

  |  

Izraelský nálet zasiahol nemocnicu al-Aksá v Pásme Gazy. Štyria ľudia sú mŕtvi a 17 je zranených

Izraelský nálet zasiahol nemocnicu al-Aksá v Pásme Gazy. Štyria ľudia sú mŕtvi a 17 je zranených. Na sociálnej sieti X to uviedol šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Svedkami útoku bolo aj niekoľko novinárov vrátane reportéra agentúry Associated Press. V tom čase sa tam nachádzal aj tím WHO, nikomu z jeho členov sa nič nestalo.

Šéf WHO po útoku znovu vyzval na ochranu pacientov, zdravotníkov a humanitárnych pracovníkov počas konfliktu v Pásme Gazy, ako aj na zastavenie útokov na nemocnice. "Musí sa rešpektovať medzinárodné humanitárne právo," zdôraznil.

(tasr)

  |  

Erdogan priznal, že AKP nedosiahla v komunálnych voľbách očakávané výsledky

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan označil výsledky nedeľňajších komunálnych volieb pre svoju vládnucu Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP) za zlomové. Zároveň uznal, že AKP nedosiahla stanovené ciele, mieni však rešpektovať rozhodnutie občanov.

"Bohužiaľ, nedosiahli sme výsledky, ktoré sme chceli a v ktoré sme dúfali," povedal Erdogan svojim prívržencom zhromaždeným pred sídlom AKP k v Ankare. "Výsledky volieb otvorene a sebakriticky zhodnotíme v orgánoch našej strany," dodal.

Podľa predbežných výsledkov AKP utrpela masívne straty v celej krajine. Opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) získala podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu najviac provincií. Jej kandidáti so značným náskokom obhájili primátorské posty v najľudnatejšom meste Istanbul a hlavnom meste Ankara.

Primátorom Istanbulu, kde sčítali takmer 98 percent odovzdaných hlasov, zostáva Ekrem Imamoglu z CHP, ktorý získal vyše 51 percent hlasov. Jeho vyzývateľovi Muratovi Kurumovi z AKP dalo hlasy 39,7 percenta voličov.

Istanbul, metropola so 16 miliónmi obyvateľov, má v Turecku osobitné postavenie, pretože práve tam sa začal Erdoganov vzostup na rebríčku politickej moci — od marca 1994 do novembra 1998 bol jeho primátorom.

Rovnaká situácia nastala v Ankare, ktorú naďalej povedie kandidát CHP Mansur Yavaš. Získal 60,1 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho súpera Turguta Altinoka z AKP podporilo len necelých 32 percent voličov. Tieto údaje sa zakladajú na sčítaní vyše 95 percent hlasov.

Na komunálnych voľbách sa zúčastnilo vyše 75 percent oprávnených voličov. Kandidáti CHP získali 37,6 percenta hlasov, kandidáti Ľudovej aliancie, ktorú od roku 2018 tvoria AKP a Strana národného hnutia (MHP), 35,6 percenta.

(tasr, afp, dpa)