Preskočiť na obsah
  |  

Rada EÚ rozhodla o zavedení prohibičných ciel na obilné produkty z Ruska a Bieloruska

Rada EÚ rozhodla o zavedení prohibičných ciel na obilné produkty z Ruska a Bieloruska. V praxi to znamená, že dovoz vybratých výrobkov z týchto krajín sa úplne zastaví.

Clá sa majú týkať obilných produktov, olejnín a z nich spracovaných výrobkov, ako aj na pelety z repnej drviny. V súčasnosti za ne dovozcovia neplatia žiadne clá alebo sú len nízke.

Opatrenia sa týkajú výrobkov pôvodom z Ruska a Bieloruska priamo či nepriamo vyvážaných do Únie. Nebudú mať však vplyv na tranzit cez EÚ do tretích štátov. Nariadenie bude uverejnené v Úradnom vestníku EÚ a opatrenia nadobudnú účinnosť 1. júla 2024.

(rada eú, tasr)

  |  

Vedenie Markízy odmietlo ultimátum

Vedenie Markízy odmietlo ultimátum. Televízia vydala stanovisko, v ktorom sa odmieta podvoliť požiadavkám svojich zamestnancov týkajúcim sa relácie Na telo a jej moderátora Michala Kovačiča. 

Markíza deklaruje svoj zámer pracovať na budúcej koncepcii relácie Na telo a zabezpečiť, aby bola platformou pre objektívnu a korektnú politickú diskusiu.

Zamestnanci, ktorí sa obávajú o návrat obľúbenej relácie a jej moderátora po letnej prestávke, poskytli vedeniu trojdňové ultimátum s varovaním, že v prípade nesplnenia požiadaviek budú následovať právne kroky kolektívneho odporu.

Vedenie Markízy však v odpovedi zdôraznilo, že ako súkromná televízna stanica „nemôže – a ani nemieni – ustupovať ultimátam" týkajúcim sa programovej štruktúry a personálnych rozhodnutí, zdôrazňujúc, že nedávne udalosti zahrňovali porušenie profesionálnych žurnalistických štandardov zo strany Michala Kovačiča, čo viedlo k poškodeniu reputácie stanice.

(hnonline)

  |  

Lekárku, ktorá vyoperovala zlé oko, odsúdili. Nesmie tiež operovať a zaplatí odškodné

BRATISLAVA – Lekárku z prípadu vyoperovaného nesprávneho oka odsúdil Mestský súd Bratislava I na dvojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou dva roky. Nesmie tiež dva roky operovať a zaplatí aj odškodné pacientovi.

Trestný rozkaz je od 13. februára právoplatný. Vyplýva to z vyjadrenia súdu, ktoré TASR poskytol hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. 

„Mestský súd Bratislava I trestným rozkazom zo dňa 28. decembra 2023 v Bratislave podľa paragrafu 353 odseku jeden Trestného poriadku rozhodol tak, že obvinenú Alenu Furdovú uznal vinnou z prečinu ublíženia na zdraví," uvádza sa v stanovisku.

Náhrada škody sa týka nielen pacienta, ale aj Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). „Je povinná nahradiť poškodenému ujmu v sume 64 015,50 eura, VšZP škodu v sume 140,58 eura a Sociálnej poisťovni položku 18 663,06 eura," píše sa v stanovisku.

V bratislavskej Nemocnici Ružinov vyoperovali v roku 2021 pacientovi nesprávne oko. Prípad, na ktorý upozornila TASR, preveroval okrem polície aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Podnet vyhodnotil ako opodstatnený a zariadenie pokutoval. Nemocnica potvrdila, že po incidente preškolila personál očnej kliniky v predoperačnej príprave. Do takzvaného checklistu sa zapracovali nové poznatky.

(tasr)

  |  

Macron rokuje o európskej koalícii na výcvik vojakov na Ukrajine, tvrdí Le Monde

Francúzsky prezident Emmanuel Macron rokuje s niekoľkými európskymi krajinami o vytvorení koalície na výcvik ukrajinských jednotiek priamo na Ukrajine. Prví inštruktori by mohli údajne do krajiny, ktorá už viac ako dva roky odoláva ruskej invázii, odísť už o niekoľko týždňov alebo dokonca dní.

Uviedol to francúzsky denník Le Monde s odvolaním sa na svoje zdroje.

Podľa agentúry ANSA by výcvik ukrajinských vojakov krajinami EÚ a NATO mohol byť aj bodom diskusie na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Prahe, ktoré sa začína dnes.

Le Monde píše o urýchlení rokovaní v najbližších dňoch. Cieľom je podľa francúzskeho denníka dohodnúť všetko do budúceho týždňa a oznámiť to počas návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Francúzsku. Podobne ako mnohí svetoví štátnici, aj Zelenskyj pricestuje na oslavy 80. výročia vylodenia v Normandii, ktoré sú naplánované na 6. a 7. júna.

Macron prvýkrát spomenul možnosť vyslania západných vojsk na Ukrajinu 26. februára, čo vyvolalo medzinárodný rozruch. O tomto pláne sa pravdepodobne diskutovalo tento týždeň v Berlíne, kde bol Macron na návšteve, ale obe strany sa k nemu odmietli vyjadriť.

Podľa denníka Le Monde by európska koalícia najprv vyslala na Ukrajinu niekoľko desiatok expertov, ktorí by určili, v akých konkrétnych oblastiach potrebujú Ukrajinci podporu. V druhej fáze by do krajiny odolávajúcej ruskej agresii odišli stovky západných vojakov. Hovorí sa o výcviku odmínovačov a Francúzsko údajne zvažuje výcvik vojakov pre novú motorizovanú brigádu.

Zatiaľ čo Nemecko je v otázke vytvorenia koalície veľmi opatrné, túto myšlienku už podporili Litva a Estónsko, zdroje spomínajú aj ochotu Veľkej Británie.

„Mohli by sme na Ukrajinu poslať inštruktorov, ktorí tam už boli (pred ruskou inváziou). Litva je pripravená pripojiť sa ku koalícii vedenej napríklad Francúzskom a cvičiť vojakov na Ukrajine,“ povedal v polovici mája litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.

Pre viaceré európske krajiny by tento výcvik na ukrajinskej pôde bol prirodzeným pokračovaním programu vojenskej asistenčnej misie EÚ na Ukrajine (EUMAM UA), ktorý EÚ spustila na jeseň 2022, pričom 24 členských štátov EÚ a Nórsko vycvičili 52 000 ukrajinských vojakov. Učili sa techniky pozemného boja, odmínovania, boja proti jadrovým, rádiologickým, biologickým a chemickým hrozbám či údržby zariadení.

Ukrajinci sa doteraz cvičili v Poľsku, Nemecku a Británii, ale aj v Českej republike. Presun ich bojového výcviku na Ukrajinu by bol logisticky jednoduchší a priniesol by aj výraznú úsporu času. V čase prudkých bojov, keď Kyjev potrebuje každého muža, je čas veľmi dôležitý. Francúzsko malo výcvikovú misiu pre Ukrajincov na jeseň 2023. Musela sa však o mesiac odložiť, pretože tí istí muži boli v tej chvíli na fronte nepostrádateľní.

Text publikoval web Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

  |  

Španielsko: Dolná komora parlamentu schválila zákon o amnestii pre katalánskych separatistov

Španielsko: Dolná komora parlamentu schválila zákon o amnestii pre katalánskych separatistov. Návrh predtým vetovala horná komora (Senát) a v krajine v spojitosti s ním prepukli protesty.

(el país, afp, reuters, tasr)

  |  

Europoslancov z „krajne pravicových“ strán bude po júnových voľbách viac než tých z EPP, uvádza bruselský portál Politico

Europoslancov z „krajne pravicových“ strán bude po júnových voľbách viac než tých z EPP, uvádza bruselský portál Politico s odvolaním sa na vlastný prieskum verejnej mienky Poll of Polls.

Európska ľudová strana (EPP) – ktorej nominantkou na čelo Komisie je stále Ursula von der Leyenová – by na základe prieskumu získala 170 kresiel v Európskom parlamente. Kombinácia Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a frakcie Identita a demokracia (ID) by mali 144 poslancov.

V europarlamente by však boli prítomní aj národno-konzervatívni poslanci strán ako Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú nedávno ID vylúčila z frakcie, maďarský Fidesz či poľská Konfederácia. Tým by celkový počet „krajne pravicových“ poslancov – podľa slovníka portálu – narástol na 184.

Šéfka francúzskeho Národného združenia Marine Le Penová nedávno rokovala s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou o potenciálnom vytvorení parlamentnej „superskupiny“. Le Penová, respektíve jej volebný líder Jordan Bardella, zrejme získajú vedúcu pozíciu v ID, zatiaľ čo Meloniovej Bratia Talianska sa pravdepodobne stanú najsilnejším subjektom v ECR.

(politico, tasr)