Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Európe rastie počet prípadov chorôb prenášaných komármi

Počet prípadov horúčky dengue a iných chorôb prenášaných komármi v Európe výrazne stúpa, keďže zmena klímy vytvára podmienky, ktoré napomáhajú šíreniu invazívnych komárov. V utorok to konštatovalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) so sídlom v Štokholme.

V roku 2023 bolo v regióne zahŕňajúcom Európsku úniu a Island, Lichtenštajnsko a Nórsko hlásených 130 prípadov horúčky dengue, zatiaľ čo v roku 2022 ich bolo 71. Ide o výrazný nárast v porovnaní s rokmi 2010 - 2021, keď ich za celé toto obdobie zaznamenali 73.

Počet importovaných prípadov tiež rástol: V roku 2022 ich bolo 1 572 a v roku 2023 už 4 900, čo je najviac od začiatku monitorovania v EÚ v roku 2008.

"Vidíme, že existuje súvislosť medzi vyššími teplotami v lete, miernejšou zimou a šírením komárov do oblastí, kde sa doteraz nevyskytovali," povedala na tlačovej konferencii riaditeľka ECDC Andrea Ammonová.

(tasr, afp)

Minúta  |  

WSJ priniesol uniknuté správy vodcu Hamasu, civilné obete mu vraj vyhovujú

Vodca Hamaszu Jahjá Sinwár sa údajne domnieva, že narastajúce počty civilných obetí vojny v Pásme Gazy prospievajú Hamasu viac ako ukončenie bojov. S odvolaním sa na uniknuté správy o tom informoval denník The Wall Street Journal (WSJ).

WSJ napísal, že preskúmal desiatky textových správ, ktoré Sinwár poslal vyjednávačom o prímerí v Pásme Gazy. Na verejnosti sa neukázal od útoku palestínskych kománd na Izrael zo 7. októbra 2023.

Sinwár je považovaný za jedného z organizátorov tohto masakru, pri ktorom zahynulo približne 1 200 ľudí. V súčasnosti nie je známe, kde sa vodca hnutia nachádza, ale predpokladá sa, že sa ukrýva v zložitej spleti tunelov Hamasu v Pásme Gazy.

"Máme Izraelčanov presne tam, kde ich chceme mať," povedal Sinwár ostatným predstaviteľom Hamasu podľa jednej zo správ. V ďalšej sa píše, že o civilných obetiach hovorí ako "nevyhnutných stratách", pričom sa odvolával na vojnu za nezávislosť v Alžírsku v rokoch 1954 až 1962.

V správe z februára, keď sa Izrael chystal zaútočiť na mesto Rafah na juhu Pásma Gazy ešte pred začiatkom ramadánu, Sinwár podľa WSJ apeloval na politické vedenie Hamasu, aby v rokovaniach o prímerí nerobilo ústupky a namiesto toho presadzovalo trvalé ukončenie vojny. Údajne tvrdil, že vysoký počet civilných obetí zvýši celosvetový tlak na Izrael, aby ofenzívu v Gaze zastavil.

V decembri roka sa Sinwár údajne dozvedel o stretnutiach politického vedenia Hamasu a ďalších palestínskych frakcií, na ktorých sa diskutovalo o povojnových plánoch v Gaze. V jednej zo správ podľa WSJ trval na tom, že militanti môžu pokračovať v bojoch ďalšie mesiace.

(tasr, cnn, wsj)

Minúta  |  

Hamas akceptoval návrh dohody o prímerí v Pásme Gazy

Hamas akceptoval návrh dohody o prímerí v Pásme Gazy garantovanú Organizáciou spojených národov. Palestínske militantné hnutie deklarovalo pripravenosť vyjednávať o podrobnostiach návrhu, ktorý predstavil americký prezident Joe Biden.

Pripravenosť na vyjednávanie a dosiahnutie dohody o ukončení vojenského konfliktu v oblasti podľa katarských a egyptských sprostredkovateľov vyjadrili aj ozbrojenci Palestínskeho islamského džihádu.

Minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických Antony Blinken zároveň oznámil, že v najbližších dňoch budú pokračovať rozhovory o povojnovej budúcnosti Pásma Gazy. O postupe informoval po rokovaní s izraelskými predstaviteľmi.

(reuters)

Minúta  |  

Na Haiti vznikla nová vláda, pokúsi sa obnoviť bezpečnosť a stabilitu štátu

Na Haiti vznikla nová vláda, pokúsi sa obnoviť bezpečnosť a stabilitu štátu. Ostrovný štát dlhý čas sužovala nadvláda a násilnosti ozbrojených skupín. Zabili niekoľko tisíc ľudí, potravinovou neistototu teraz trpí takmer päť miliónov ľudí.

Výnos o vymenovaní členov nového kabinetu zverejnili v oficiálnom vestníku dva týždne po tom, čo dočasná vládna rada vymenovala Garryho Conilla za dočasného premiéra. Conille už jednu vládu na Haiti krátko viedol pred vyše desiatimi rokmi.

Násilnosti na Haiti vypukli 29. februára, keď ozbrojenci ovládli policajné stanice, spustili paľbu na letisko v Port-au-Prince a vtrhli do dvoch najväčších haitských väzníc, pričom oslobodili viac ako 4000 väzňov. Odvtedy gangy útočia na predtým pokojné komunity, zanechávajúc tisíce ľudí bez domova.

Haiti nemá funkčný parlament a od atentátu na prezidenta Jovénela Moisea v roku 2021 ani hlavu štátu. Po odstúpení premiéra Ariela Henryho koncom apríla prevzala moc deväťčlenná prechodná vládna rada, ktorej úlohou je zorganizovať voľby.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu dosiahla na európskej úrovni 51 percent

Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu dosiahla na európskej úrovni 51 percent, najvyššiu od roku 2004. Aj napriek rekordnej účasti sa Slovensko zaradilo medzi štáty s najnižším percentom aktívnych voličov.

Najnižšiu volebnú účasť vo voľbách do EP zaznamenalo tento rok Chorvátsko, kde prišlo voliť len 21,34 percenta oprávnených voličov. Menej ako 30 percent voličov prišlo voliť aj v Litve, kde svoje volebné právo využilo 28,35 percenta občanov.

Volebná účasť na Slovensku dosiahla 34,38 percenta. V rámci krajiny ide o doposiaľ najvyššiu účasť vo voľbách do EP, no Slovensko sa napriek tomu opäť zaradilo medzi štáty, kde prišlo voliť percentuálne najmenej oprávnených voličov.

Naopak, najvyššiu volebnú účasť malo Belgicko, kam prišlo voliť 89,82 percenta voličov. Tam je však volebná účasť povinná. Viac než 80 percent voličov prišlo k urnám aj v Luxembursku, kde volebná účasť dosiahla 82,29 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Tretinu žiakov prvého stupňa vo viedenských školách predstavujú moslimovia

Dôsledky migračnej politiky začínajú západné krajiny pociťovať v školstve, tretinu žiakov prvého stupňa vo viedenských školách predstavujú moslimovia. Stali sa najzastúpenejšou náboženskou skupinou.

Katolícke zastúpenie sa v základnom školstve rakúskej metropoly scvrklo na pätinu, pričom nárast zaznamenávajú ateisti. Medzi žiakmi prvého až štvrtého ročníka je bez vierovyznania v priemere každý štvrtý.

Zverejnená štatistika nezohľadňuje súkromné školy, ktoré majú na viedenskom trhu vzdelávacích inštitúcií približne desaťpercentný podiel. V reakcii na tento posun vznikla iniciatíva s cieľom zmeniť náboženstvo na dobrovoľný predmet.

Povinným by sa namiesto neho v zmysle nápadu miestneho zástupcu samosprávy pre školstvo Christopha Wiederkehra stal predmet Život v demokracii. Idea však narazila na odpor a proti sa vyslovila napríklad ministerka pre ženy, rodinu, mládež a integráciu Susanne Raabová.

(vienna)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.