Preskočiť na obsah
  |  

Dve Britky prehovorili pre BBC: Andrew Tate nás znásilnil a škrtil

Ženy v rozhovore prezradili detaily násilných činov, z ktorých obviňujú bratov Tateovcov. Tí obvinenia odmietajú, starší z bratov tvrdí, že nemá v povahe ubližovať druhým.

Bratia Tateovci v súčasnosti čelia ďalším obvineniam v Rumunsku. Sú obvinení z obchodovania s ľuďmi a z vytvárania organizovanej skupiny sexuálne vykorisťujúcej ženy. V prípade preukázania viny im hrozí desať rokov za mrežami, obaja však obvinenia popierajú.

V novom programe BBC Panorama dve Britky, ktoré nie sú zapojené do prípadu proti bratom Tateovcom v Rumunsku, poskytli podrobné svedectvá o údajnom znásilnení a sexuálnom násilí zo strany Andrewa. Obvinenia pochádzajú z obdobia pred najmenej 10 rokmi, keď Tate žil v britskom Lutone. Ďalšia Britka vzniesla nové obvinenie zo znásilnenia aj voči Tristanovi, pričom uviedla, že jej priložil ruky na krk.

Anna - ako ju pomenovala BBC - povedala, že v roku 2013 chodila s Andrewom Tateom v Lutone. Po niekoľkých schôdzkach podľa jej slov prišla k nemu domov. Tvrdí, že ju znásilnil a po útoku jej posielal textové správy a hlasové správy o znásilnení a sexuálnom násilí. „Som zlý človek? Pretože čím viac sa ti to nepáčilo, tým viac sa to páčilo mne,“ znie jedna z nich. V správe ďalej údajne napísal, "milujem, keď ťa znásilňujem".

Tate sa pre BBC odmietol vyjadriť. V roku 2014 Anna o údajnom útoku informovala políciu. Podobné obvinenia vzniesli aj ďalšie dve ženy.

V roku 2019 spis odoslali na prokuratúru, no pre nedostatok dôkazov nevzniesli obvinenia. Veľmi podobný príbeh opísala aj ďalšia žena z Lutonu.

BBC údajne vie o piatich ženách zo Spojeného kráľovstva, ktoré zažili podobný scenár. Tate v rozhovore minulý rok tieto obvinenia poprel. „Viem, že som nikdy nikomu neublížil. Nemám v povahe ubližovať ľuďom,“ povedal.

(mas)

  |  

Biely dom nepotvrdil správy, že Irán dodal Rusku balistické rakety

Americký denník Wall Street Journal (WSJ) zverejnil informácie, že Irán dodal Rusku balistické rakety krátkeho doletu s odvolaním sa na anonymných amerických aj európskych predstaviteľov. Kremeľ v pondelok tieto informácie nepoprel.

Spojené štáty však podľa hovorcu Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johna Kirbyho túto informáciu nemôžu potvrdiť. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

"Videli sme túto správu, ale tento typ informácie nie je vždy pravdivý. Irán je naším významným partnerom, rozvíjame naše obchodné a hospodárske vzťahy, rozvíjame našu spoluprácu a dialóg vo všetkých možných oblastiach vrátane tých najcitlivejších," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Vzťahy Teheránu a Moskvy sú užšie od februára 2022, keď Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu. Irán dodáva ruskej armáde aj drony Šáhid, tvrdia viaceré zdroje vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí obvinenia z dodávok rakiet Rusku odmietlo. "Dôrazne odmietame tvrdenia o úlohe Iránu vo vývoze zbraní jednej strane vojnového konfliktu," vyhlásil hovorca rezortu iránskej diplomacie Násir Kanaání počas týždennej tlačovej konferencie.

(tasr)

  |  

Erdogan chce zvolať mimoriadny summit pre kroky Izraela v Pásme Gazy

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval Organizáciu islamskej spolupráce (OIC) na zvolanie mimoriadneho summitu, na ktorom by sa rokovalo o vojne v Pásme Gazy a útokoch Izraela na Jeruzalem. TASR o tom informuje na základe agentúry Reuters.

Erdogan kritizuje Izrael za rozpútanie vojny proti militantnému hnutiu Hamas. Cez víkend vyzval islamské krajiny, aby spoločne vytvorili alianciu proti "expanzívnosti" Izraela. Po zasadnutí vlády v Ankare uviedol, že Izrael sa zameriava na mešitu al-Aksá v Jeruzaleme, čo označil za "hranicu trpezlivosti" Ankary.

"Je nemysliteľné, aby OIC, ktorej povinnosťou je starať sa o záležitosti Jeruzalema, zostala voči týmto útokom ľahostajná. Je potrebné, aby sa organizácia zišla na úrovni vedenia bez toho, aby strácala čas," povedal turecký prezident.

Organizáciu islamskej spolupráce tvorí 57 členských štátov a považuje sa za kolektívny hlas moslimského sveta.

Podľa vyjadrenia Erdogana sa Turecko obráti aj na Medzinárodný súdny dvor v Haagu v súvislosti so smrťou turecko-americkej občianky Aysenur Eygiovej.

Dvadsaťšesťročnú ženu zabila izraelská armáda minulý týždeň počas protestu na Západnom brehu Jordánu. "Podnikneme všetky právne kroky, aby jej krv nezostala rozliata na zemi," povedala turecká hlava štátu a zároveň dodala, že sa Izrael bude zodpovedať za svoje zločiny.

(tasr)

  |  

Pisateľov výhražných mailov môže byť viac. Muž z Dnipra vraj pondelkové maily nepísal

Človek, ktorý by mohol stáť za bombovými hrozbami na školách tvrdí, že pondelkový mail nepísal. ​Podľa portálu tvnoviny.sk okrem iného hovorí, že zmenil taktiku a na školy už vyhrážky posielať nebude.

K minulotýždňovým bombovým hrozbám sa údajne prihlásil muž žijúci v ukrajinskom meste Dnipro. Tvrdil, že je nahnevaný na Čechov aj Slovákov, pretože mu v roku 2003 ukradli mobilný telefón. Ten avizoval, že v pondelok pošle maily do škôl opäť, no v nedeľu v noci vraj zmenil taktiku.

Do škôl už nič posielať nechce a vyhrážať sa vraj bude už iba na Telegrame. Tam aj o polnoci ďalšiu hrozbu v súvislosti so školami zverejnil, uvádza portál. Muž údajne odmietol, že by posielal mail o leteckých útokoch. Hovorí, že to boli jeho fanúšikovia.

(mas)

  |  

Lavrov vyzýva na kroky smerujúce k vytvoreniu palestínskeho štátu

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zdôrazňuje „postoj, že je potrebné okamžite zastaviť násilie a vyriešiť humanitárne problémy,“ píše agentúra TASS.

Uviedol, že k týmto krokom vyzýva Rusko i krajiny Perzského zálivu v súlade s rezolúciami OSN. Povedal to po zasadnutí strategického dialógu Rady pre spoluprácu Ruska a Perzského zálivu.

„Osobitná pozornosť bola venovaná medzinárodnej situácii, predovšetkým na Blízkom východe, a tragédii, ktorá sa odohráva na palestínskych územiach: v Gaze aj na Západnom brehu (Jordánu),“ povedal Lavrov.

„Stotožňujeme sa s názorom, že je potrebné okamžite zastaviť násilie, vyriešiť humanitárne problémy a začať praktickú prácu na realizácii rezolúcie OSN o vytvorení palestínskeho štátu, ktorý bude existovať s Izraelom v mieri a bezpečnosti.“

Najvyšší ruský diplomat pricestoval do Rijádu 8. septembra, aby sa zúčastnil zasadnutia strategického dialógu Rady pre spoluprácu Ruska a krajín Perzského zálivu.

Predtým Lavrov absolvoval bilaterálne stretnutia so svojimi partnermi Maurom Vieirom z Brazílie, Subrahmanyamom Jaishankarom z Indie a Faisalom bin Farhanom Al Saudom zo Saudskej Arábie. Okrem toho sa stretol aj s generálnym tajomníkom Organizácie islamskej spolupráce Hisseinom Brahimom Tahom a saudským korunným princom a podpredsedom vlády Mohammedom bin Salmanom Al Saudom.

(mas)

  |  

Migrantov, ktorých na svojich hraniciach odmietne Nemecko, Rakúsko neprijme

Povedal to tamojší minister vnútra Gerhard Karner. Viedeň zároveň nesúhlasí s nedávno predstavenými plánmi nemeckej vlády obnoviť pasové kontroly na všetkých pozemných hraniciach Nemecka.

Cieľom je obmedziť nelegálnu migráciu do krajiny a hrozby islamistických a zločineckých cezhraničných organizácií.        

Karner uviedol, že Nemecko má právo posielať ľudí späť, ak je za ich žiadosť o azyl zodpovedná iná krajina EÚ. Na to by však bol potrebný formálny postup a súhlas dotknutého členského štátu. Dodal, že zamietnutia v rámci hraničných kontrol na vnútorných hraniciach EÚ nie sú povolené.                

Všetky susedné krajiny Nemecka vrátane Rakúska patria do schengenského priestoru, ktorý za normálnych okolností umožňuje cestovanie bez kontrol na vnútorných hraniciach.        

Hraničné kontroly Nemecko spustí 16. septembra na obdobie šesť mesiacov. K tomuto kroku pristúpilo po augustovom smrteľnom útoku nožom v západonemeckom Solingene. Útočník zabil tri osoby a ďalších osem utrpelo zranenia. Hlavným podozrivým je 26-ročný Sýrčan, ktorý sa vyhýbal príkazu na deportáciu z Nemecka do Bulharska, kde prvýkrát vstúpil na územie EÚ.

(tasr)