Preskočiť na obsah
  |  

Víťazom volieb by bol v septembri Smer. Do parlamentu by sa dostali aj tri nové strany

Prieskum agentúry Focus vykonali na vzorke 1 017 respondentov. Formou osobných rozhovorov sa uskutočnil od 17. do 26. septembra.

Prvenstvo si naďalej drží strana Roberta Fica, ktorá by získala podľa najnovšieho prieskumu 23,3 percenta hlasov. Nasleduje Progresívne Slovensko (PS) s podporou 22,1 percenta voličov. Tretím je už tradične Hlas so ziskom 12,8 percenta.

Do parlamentu by sa dostali aj Republika (7,9 percenta), KDH (šesť percent), SaS (5,6 percenta), Maďarská aliancia (5,2 percenta) a Demokrati (päť percent).

Pred bránami Národnej rady by, naopak, zostali SNS (4,7 percenta), koalícia hnutia Slovensko, Kresťanskej únie a Za ľudí (4,1 percenta) a hnutie Sme rodina (3,2 percenta). Ostatné politické strany a hnutia by získali menej ako jedno percento.

V prepočte na mandáty by Smeru patrilo 40 kresiel, PS o dve kreslá menej. Hlas by prezentovalo 22 poslancov. Republike by patrilo 13 kresiel, KDH a SaS zhodne po desať. Maďarská aliancia by si vybojovala v Národnej rade deväť miest a Demokrati osem.

(tasr)

  |  

Ruské sily údajne dobyli dedinu Nelipivka v Doneckej oblasti

Oznámilo to v pondelok ruské ministerstvo obrany, napísala agentúra Reuters. Tvrdenie nedokázala bezprostredne overiť.

Obec Nelipivka sa nachádza vedľa mesta Niu-Jork, ktoré ruská armáda dobyla ešte koncom augusta. Pred spustením celoplošnej ruskej invázie žilo v Nelipivke takmer tisíc ľudí.

Dobytá dedina sa zároveň nachádza v bezprostrednej blízkosti mesta Toreck, ktoré je jedným z dôležitých centier ukrajinskej obrany na Donbase.

Prvé dva roky od začiatku invázie v roku 2022 zaznamenalo Rusko v tejto časti Donbasu postup iba o niekoľko kilometrov. V uplynulých mesiacoch však pomaly postupuje na Toreck.

https://twitter.com/anno1540/status/1840528707342979101

Od pádu kľúčovej obce Avdijivka vo februári tohto roka sa zároveň ruským silám darí prelamovať ukrajinskú obranu aj južne od Torecka a postupujú smerom do Pokrovska, ktoré je kľúčovým logistickým uzlom ukrajinskej armády. Ukrajina sa postup Ruska pokúsila spomaliť začiatkom augusta, keď vpadla do ruskej Kurskej oblasti.

Reuters pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že taktickým cieľom ruskej armády na Ukrajine je dobytie celého Donbasu. V súčasnosti Rusko okupuje približne 80 percent tohto regiónu, ktorý sa skladá z ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti. Moskva v roku 2022 oznámila ich anektovanie po zmanipulovanom referende.

(tasr, reuters, interfax)

  |  

Rakúska FPÖ podľa predbežných výsledkov zvíťazila vo voľbách do Nationalrat

Predbežné výsledky v pondelok oficiálne zverejnilo ministerstvo vnútra, podľa nich získala Slobodná strana Rakúska 29,2 percenta hlasov. Druhá skončila Rakúska ľudová strana (ÖVP) so ziskom 26,5 percenta hlasov, píšu agentúry DPA a APA.

Tretí skončili sociálni demokrati (SPÖ) s 21,1 percenta hlasov, čo je na úrovni ich predošlého výsledku. Do Národnej rady – dolnej komory rakúskeho parlamentu – sa dostali aj liberálna strana NEOS s deviatimi percentami a koaliční Zelení, ktorí si pohoršili o takmer šesť bodov na osem percent hlasov.

ÖVP súčasného kancelára Karla Nehammera v porovnaní s predošlými voľbami prišla o 11 percent hlasov, FPÖ si zase polepšila o 13 percent hlasov.

Predbežné výsledky zahŕňajú väčšinu hlasov odovzdaných poštou. Zvyšné hlasy by mali spočítať do štvrtka.

Líder FPÖ Herbert Kickl označil výsledky volieb za signál zmeny smerovania politiky v Rakúsku. „Dnes prehovoril volič,“ uviedol v prvej reakcii. Voliči podľa neho „jasne ukázali, že takto to v tejto krajine nemôže ďalej pokračovať“.

Podoba budúcej koaličnej vlády však zostáva otvorená. S FPÖ odmietajú spoluprácu všetky politické strany okrem ľudovcov. Ich líder Nehammer ale potvrdil, že nebude spolupracovať s Kicklom ako prípadným kancelárom.

Rakúsky prezident Alexander van der Bellen nemusí poveriť zostavením novej vlády stranu s najvyšším počtom hlasov, pričom opakovane kritizoval postoje FPÖ k EÚ, migrácii či vojne na Ukrajine.

Podľa DPA je preto pravdepodobnejšie, že mandát dostane Nehammer. Pre FPÖ by alternatívou ľudovcov boli sociálni demokrati, išlo by však zrejme o ťažké spojenectvo, pretože marxisticky orientovaný predseda SPÖ Andreas Babler za necelý rok vo funkcii posunul stranu viac doľava.

Podľa volebných analytikov FPÖ výrazne profitovala z veľkej nespokojnosti voličov. Rakúsko po rokoch vyššej inflácie zažíva ekonomický pokles a rastie nezamestnanosť. Jednou z hlavných tém predvolebnej kampane bola migrácia. FPÖ pod heslom „Pevnosť Rakúsko“ sľubovala tvrdé opatrenia v tejto oblasti a urýchlenie deportácie migrantov do domovských krajín.

(tasr)

  |  

Kolíková navrhne mandátovému výboru, aby odporučil Huliakovi vzdanie sa funkcie poslanca

Mária Kolíková považuje konanie poslanca Rudolfa Huliaka (klub SNS) za prekročenie hrubej čiary. V rozhovore pre portál eREPORT totiž Huliak pripomenul, že za smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského je zodpovedná práve poslankyňa SaS.

"Je značne preukázané, že k tragickému úmrtiu došlo bez cudzieho zavinenia. Napriek tomu poslanec Huliak hrubo používa túto lož a je hanebné, že to používa v politickom boji," uviedla Kolíková s dôvetkom, že klamstvo používa proti nej ako voči kolegyni, ale tiež ako žene.

Pripomenula, že v tejto rovine sa vie brániť aj zákonmi a ústavou - napríklad ochranou cti a dobrého mena, alebo tiež v rámci trestného činu ohovárania alebo krivého obvinenia. "Je to hranica, za ktorú by nemal zájsť žiaden politik," dodala.

Aj z tohto dôvodu v pondelok podá návrh mandátovému výboru Národnej rady SR, aby odporučil Huliakovi vzdať sa poslaneckého mandátu a začal vo veci disciplinárne konanie. Politička argumentuje rokovacím poriadkom, ktorý umožňuje konať mandátovému výboru v prípade, ak poslanec hrubo poruší svoj poslanecký sľub.

"Čo iné už môže byť porušením poslaneckého sľubu," zhodnotila s dôvetkom, že aj Rudolf Huliak prisahal na dodržiavanie zákonov a ústavy.

(max)

  |  

WSJ: Špeciálne jednotky izraelskej armády zasahujú v Libanone pred chystanou ofenzívou

Cieľom cezhraničných nájazdov špeciálnych jednotiek Obranných síl Izraela (IDF) je zbieranie spravodajských informácií a prieskum a testovanie juholibanonských kapacít hnutia Hizballáh, píše denník Wall Street Journal.

Prieskumné akcie zahŕňali aj vstup do tunelov šíitských militantov pozdĺž takzvanej Modrej línie – bezpečnostného kordónu na izraelsko-libanonskej hranici, ktorú spravuje misia OSN (UNIFIL). Podľa bývalých i súčasných predstaviteľov izraelskej obrany by sa veľká ofenzíva mohla začať ešte tento týždeň.

Načasovanie akejkoľvek pozemnej akcie sa však môže zmeniť, uviedli anonymne pre WSJ zdroje oboznámené s plánovanou pozemnou ofenzívou. V rámci možných plánov prichádza do úvahy aj pokračovanie náletov s väčšou intenzitou.

Jeden z izraelských predstaviteľov pre britský Telegraph povedal, že špeciálne komandá – známe ako sajeret – sa zameriavajú na infraštruktúru Hizballáhu vrátane skladov zbraní a veliteľských či kontrolných stanovíšť v snahe vytlačiť militantov od hraníc. „Zameriavajú sa na kľúčové objekty vybudované v pohraničnej zóne,“ povedal.

Izrael postupuje rýchlo po zavraždení Hasana Nasralláha v posteli, aby využil svoju výhodu, uviedol pre Telegraph zdroj z izraelskej spravodajskej služby. „Otázkou teraz je, čo urobia USA, a ja len dúfam, že sa USA nezapoja a nestiahnu nás späť,“ dodal.

Bývalý veliteľ IDF Amir Avivi, ktorý stále udržiava kontakty v armáde, WSJ informoval, že „pozemný vpád Izraela do Libanonu sa blíži, a nálety boli súčasťou príprav“.

„IDF vykonali množstvo príprav na pozemný vpád,“ povedal Avivi. „Celkovo to vždy zahŕňa špeciálne operácie. Je to súčasť procesu,“ vysvetlil.

Hizballáh je po likvidácii vedenia taký oslabený, že Izrael teraz stojí pred dilemou, ako ďaleko do územia severného suseda má postúpiť, poznamenal.

(sab)

  |  

Nadčasy zatiaľ vypovedalo 2 635 lekárov z 24 nemocníc

Zbieranie výpovedí z nadčasovej práce stále pokračuje. "Či a kedy ich podáme, závisí len od vlády," povedal šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský.

Výpovede z nadčasov sa týkajú troch univerzitných nemocníc aj ďalších štátnych fakultných nemocníc. Ide podľa neho o lekárov z tých najdôležitejších oddelení ako chirurgické, anestéziologicko-resuscitačné či novorodenecké.

Niektoré nemocnice majú zmluvy o slúženie nadčasov s určitou výpovednou dobou, ale v iných môžu zdravotníci skončiť robiť nadčasy zo dňa na deň. Lekári a zdravotné sestry nad 50 rokov môžu tiež skončiť nadčasy hocikedy.

Lekárski odborári medzitým zberajú aj hromadné výpovede, ktoré podajú, ak parlament schváli v súčasnom znení konsolidačný balíček, ktorý spomaľuje valorizáciu platov zdravotných sestier.

(est)