Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko získalo grant 4,5 milióna eur na podporu rozvoja jadrových programov

Grant vo výške päť miliónov dolárov (4,55 milióna eur) na podporu aktivít k rozhodnutiu výstavby malých modulárnych reaktorov (SMR) dostala Slovenská republika v rámci projektu NEXT.

Ide o projekt iniciatívy USA na podporu a zavádzanie jadrových programov, inovácií a výmenu skúseností prostredníctvom spolupráce s akademickým sektorom.

"Jadro a jadrová energie sú najhlavnejšie témy v rámci energetického sektora, pretože nám výrazne pomôžu dekarbonizovať náš priemysel, prispejú ku klimatickým cieľom, ale najmä zabezpečia energetickú bezpečnosť a nezávislosť Slovenska. Som preto veľmi rada, že sa nám ako malej krajine podaril takýto veľký a významný úspech," uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Aktivity programu NEXT by mohli prispieť k ďalšiemu rozvoju zavádzania technológií SMR a ich možnosti umiestnenia v lokalitách bývalých uhoľných elektrární. Cieľom aktuálneho grantového projektu je pritom financovať aktivity, ktoré povzbudia krajiny k rozhodnutiu výstavby SMR, a vytvoriť kapacity na implementáciu.

Okrem poradenských služieb v oblasti technických a regulačných požiadaviek pre SMR je medzi podporovanými aktivitami aj spolupráca s americkými univerzitami, návšteva amerických jadrových zariadení či príprava stratégií k zavádzaniu SMR, doplnil rezort hospodárstva.

"Dopyt po elektrine bude rásť. Malé modulárne reaktory nemajú nahradiť naše existujúce jadrové zdroje, ktoré bezpečne, spoľahlivo a bez priamych emisií oxidu uhličitého (CO2) pokrývajú väčšinu spotreby na Slovensku. SMR majú byť doplnkom energetického mixu pre energetickú sebestačnosť krajiny v budúcnosti. Grant, ktorý sme získali v medzinárodnej konkurencii, je skvelá správa. Dáva nám možnosti akcelerovať prípravy projektov, ktoré sú dôležité pre úspech našej energetickej transformácie," uzavrel generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

(tasr)

  |  

Finančná správa skontroluje Slovnaft. Nechce zaplatiť špeciálnu daň z nadmerného zisku

Slovnaft odmieta daň z nadmerného zisku zo spracovania lacnejšej ruskej ropy, ktorú nariadil exminister financií Igor Matovič. Do firmy preto prídu kontrolóri z Finančnej správy SR, potvrdil pre Aktuality jej prezident Jozef Kiss.

Slovenská rafinéria vďaka embargu na ruskú ropu nakupovala základnú surovinu za nižšie ceny ako konkurencia na globálnom komoditnom trhu.

Štát to chcel zdaniť, ale firma oznámila, že daň z nadmerného zisku sa na ňu nevzťahuje, lebo v tomto roku nedosiahla 75 percent obratu „z oblasti ťažby, dobývania, rafinácie ropy alebo výroby koksárenských produktov“.

Aktuality upozorňujú, že podľa účtovnej závierky Slovnaftu za rok 2023 jeho tržby za motorové palivá tvorili 71,75 percenta z jeho obratu a ostatné rafinérske výrobky predstavovali 6,28 percenta. Po zrátaní by preto mali tržby „z oblasti ťažby, dobývania, rafinácie ropy alebo výroby koksárenských produktov“ tvoriť 78,03 percenta, čo už prevyšuje hranicu, aby firma musela zaplatiť špeciálnu daň.

„Sú presne dané pravidlá a metodika, podľa ktorých sa účtuje, a tá nedáva priestor na žiadnu individuálnu kreativitu. Účtovné závierky sú detailné, rovnako aj integrovaná správa Skupiny MOL,“ reagoval na výpočty hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

Redakcia Aktualít oslovila aj materskú spoločnosť MOL a ministerstvo financií, ale na otázky neodpovedali.

(est)

  |  

Hizballáh v noci údajne odrazil dva pokusy Izraela o prienik do južného Libanonu

Šíitské militantné hnutie v stredajšom vyhlásení oznámilo, že jeho bojovníci odpálili smerom na vojakov Obranných síl Izraela (IDF) výbušné zariadenia a začali s nimi bojovať, keď sa tí pokúsili preniknúť do obce Blida na hranici s Izraelom.

Militanti podľa ďalšieho vyhlásenia, ktoré citovala agentúra AFP, nadránom zaútočili delostrelectvom a raketami na izraelských vojakov snažiacich sa o postup smerom na pohraničnú libanonskú dedinu Labbúna.

Hizballáh tvrdí, že takýmto pokusom o infiltráciu na územie Libanonu zabránil už niekoľkokrát, odkedy IDF spustili na libanonskom území „obmedzenú“ pozemnú operáciu.

IDF podľa agentúry Reuters zase informovali, že jej traja príslušníci utrpeli vážne zranenia v utorok a stredu počas bojov na juhu Libanonu. V stredu ráno sa na severe Izraela rozozvučali sirény, zatiaľ čo armáda v noci opäť bombardovala južné predmestia libanonskej metropoly Bejrút.

Hizballáh začal útočiť na Izrael deň po 7. októbri 2023, keď spriaznené palestínske hnutie Hamas podniklo teroristický útok na juh Izraela, čo vyvolalo vojnu v Pásme Gazy.

Konflikt v Libanone eskaloval v posledných týždňoch, keď Izrael podnikol niekoľko útokov zameraných na lídrov Hizballáhu. Izraelské sily potom koncom septembra spustili na juhu Libanonu pozemnú operáciu, ktorú rozšírili tento týždeň.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok oznámil, že pri izraelských náletoch prišli o život dvaja možní nástupcovia zabitého vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha. Ich mená však neuviedol, no minister obrany Joav Galant povedal, že očakávaný nástupca Hášim Sáfí ad-Dín bol zrejme eliminovaný.

Nasralláh zahynul koncom septembra pri izraelskom leteckom útoku na južné predmestie libanonskej metropoly Bejrút. Všeobecne sa očakávalo, že na čele Hizballáhu ho oficiálne nahradí Hášim Sáfí ad-Dín. Jeho osud nie je známy od minulého týždňa po izraelskom útoku v okolí Bejrútu, kde sa údajne nachádzal.

(tasr)

  |  

EÚ potrebuje zmenu, vyzval Orbán. Maďarsko chce byť jej katalyzátorom

Maďarský premiér v stredu na plenárnom zasadnutí europarlamentu v Štrasburgu pripomenul úlohu Budapešti v Rade EÚ v roku 2011, keď Únia čelila viacerým krízam. Premiéra Viktora Orbána citoval portál Infostart.hu.

Počas prvého maďarského predsedníctva vo vrcholnom orgáne Európskej únie vyvolala mnohovrstvovú krízu globálna finančná situácia, protestná vlna arabskej jari na Strednom východe či v severnej Afrike, a tiež havária jadrovej elektrárne Fukušima v Japonsku.

„Počas nášho predsedníctva sme rozbehli rómsku stratégiu. Únia uzavrela úspešný proces prístupových rokovaní s Chorvátskom, no situácia je dnes komplikovanejšia: na Ukrajine zúri vojna, na Blízkom východe a v Afrike je konflikt a každý konflikt môže eskalovať, pričom bezpečnostná kríza môže spôsobiť aj rozpad schengenského systému,“ povedal Orbán.

„Únia sa musí zmeniť! Maďarské predsedníctvo je hlasom zmeny, chce byť jej katalyzátorom. Nemôžeme síce rozhodovať, ale chceme predkladať návrhy,“ podčiarkol.

K situácii v EÚ maďarský ministerský predseda konštatoval, že jej konkurencieschopnosť klesá, ceny sú vyššie ako u konkurentov a prechod z ruskej energetiky výrazne zníži aj HDP, preto bolo potrebné na prechod zaviesť dotácie.

Polovica európskych firiem podľa Orbána vidí ako hlavnú prekážku náklady na energie, v dôsledku ktorých výroba klesla o desať až pätnásť percent. „Odporúčame, aby sme sa nenechali ukolísať ilúziou, že zelený prechod ponúka riešenie tohto problému,“ poznamenal s tým, že dekarbonizácia v súčasnosti vedie k nezamestnanosti, čo je viditeľné v automobilovom priemysle.

K otázke migrácie premiér upozornil, že tá nekompenzuje prirodzený úbytok obyvateľstva.

„Členské štáty požadujú od inštitúcií rýchle a rozhodné kroky. Očakávame ukončenie nadmernej regulácie, zelenú priemyselnú politiku, posilnenie vnútorného trhu, rozšírenie obchodnej politiky a zníženie administratívnej záťaže,“ zhrnul Orbán, ktorý urgoval prijatie nového paktu konkurencieschopnosti a navrhol, aby ten bol témou samitu EÚ 8. novembra v Budapešti.

(tasr)

  |  

Vagnerovci prepravujú telá svojich žoldnierov z Mali do Ruska

Polovojenská skupina sa zapojila do konfliktu medzi juntou a islamistickými povstalcami. V júli zahynul neznámy počet žoldnierov v bitke proti Tuarégom, ktorú poznačila piesková búrka, píše agentúra Reuters.

„Úspešne sa skončila operácia zameraná na získanie tiel našich bratov, ktorí sa v júli 2024 hrdinsky pustili do boja s islamistami napriek ich mnohonásobnej prevahe,“ informovala skupina v utorok neskoro večer na platforme Telegram. „Telá našich padlých bratov sa vrátia do vlasti... My svojich ľudí neopúšťame a všetci – živí či mŕtvi – sa vrátia domov,“ dodali vagnerovci.

Mali, kde po vojenských prevratoch z rokov 2020 a 2021 vládne junta, bojuje už dlhé roky proti islamistickým povstalcom.

Vagnerovcami prehratá júlová bitka podľa Reuters len ilustruje nebezpečenstvo, akému čelia ruskí žoldnieri bojujúci v Mali, Burkine Faso aj Nigeri na strane tamojšej junty snažiacej sa zastaviť ťaženie separatistov a islamistických povstalcov z odnoží teroristických organizácií ako Islamský štát či al-Káida.

(tasr)

  |  

Ukrajina zrejme uvažuje o flexibilnejšom prístupe k ukončeniu vojny

S pretrvávajúcimi bojmi, blížiacou sa treťou zimou vojny a s oslabujúcou západnou podporou Kyjev začína zvažovať aj nové možnosti, ktoré by mohli viesť k rokovaniam.

Diskusie o budúcnosti vojny sa odohrávajú na pozadí nedávnych stretnutí medzi Zelenským a západnými lídrami, informuje agentúra Bloomberg.

Zelenskyj nedávno predstavil svoj „plán víťazstva“ americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a ďalším spojencom. Tento plán zahŕňa konkrétne kroky na dosiahnutie „spravodlivého konca vojny” a získanie podpory pre Ukrajinu. Spojenci však reagovali len vlažne.

Jedným z kľúčových bodov pre ďalšie rokovania bude aj otázka členstva Ukrajiny v NATO. Západní lídri stále váhajú s jednoznačným prísľubom členstva Ukrajiny v Aliancii, najmä kým vojna s Ruskom pokračuje. Napriek tomu silnie tlak na Washington, aby Kyjevu poskytol jasnejšiu perspektívu budúceho členstva, čo by mohlo byť použité ako rokovací nástroj voči Kremľu.

Zelenskyj a jeho tím teraz pracujú na ďalších detailoch „plánu víťazstva“, pričom sú v úzkom kontakte s americkými a európskymi spojencami. Cieľom je nájsť prienik v tom, aby Ukrajina neprišla o územie.

(mm)