Preskočiť na obsah
  |  

Irán odmietol obvinenia o plánovaných sprisahaniach v Británii

Šéf britskej kontrarozviedky MI5 Ken McCallum v utorok v prejave o súčasných hrozbách vyhlásil, že Teherán stojí za „jedným sprisahaním za druhým“. Tajná služba od roku 2022 údajne narušila 20 incidentov, ktoré mohli skončiť smrťou civilistov.

Riaditeľ MI5 tiež povedal, že počet vyšetrovaní štátnych hrozieb sa v minulom roku zvýšil o 48 percent po tom, čo sa Rusko a Irán obrátili na kriminálnikov, obchodníkov s drogami a spojencov, ktorí za nich vykonávali ich „špinavú prácu“.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bagájí vo svojom stredajšom vyhlásení odmietol to, čo označil za opakované obvinenia zo strany britského bezpečnostného predstaviteľa za posledné dva roky, pričom nemenoval konkrétneho predstaviteľa, ktorého mal na mysli, píše agentúra Reuters.

Bagájí zároveň obvinil Britov z toho, že sú podľa neho hostiteľmi teroristických skupín, ktoré využívajú slobodu prejavu na propagáciu násilia. Taktiež požiadal Londýn, aby prehodnotil svoju politiku voči iránskemu národu a západnej Ázii.

(tasr)

  |  

V Brianskej oblasti vyhlásili po výbuchoch mimoriadny stav

Dôvodom boli podľa oblastnej správy v oblasti pri hraniciach s Ukrajinou explózie výbušného materiálu, oznámila štátna tlačová agentúra TASS. Ukrajinská armáda v tejto súvislosti oznámila, že v noci útočila na sklad zbraní práve v Brianskej oblasti.

Arzenál podľa Ozbrojených síl Ukrajiny obsahoval muníciu pre rakety a delostrelectvo vrátane toho, čo Moskve dodala Severná Kórea, ako aj riadené letecké bomby, citovala vyhlásenie vojska agentúra Reuters.

Brianská oblasť hraničí s Bieloruskom, Ukrajinou a ruskou Kurskou oblasťou, kde Moskva od začiatku augusta po prekvapivom prieniku bojuje proti ukrajinským jednotkám.

(tasr)

  |  

Rezort práce poskytol poškodeným aj obciam po zemetrasení takmer tri milióny eur

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytlo poškodeným obyvateľom ako fyzickým osobám, ako aj obciam ako právnickým osobám dotáciu na podporu humanitárnej pomoci z dôvodu zemetrasenia v celkovej výške viac ako 2,7 millióna eur.

Konkrétne 35 obciam putovala na riešenie škôd spôsobených zemetrasením pomoc v celkovej výške 525-tisíc eur. Každá z obcí získala dotáciu v maximálnej výške 15-tisíc eur.

Dotácia je podľa rezortu práce určená na zabezpečenie potrebného materiálu pre občanov obcí a miest, na opravu poškodených príbytkov. O konkrétnom využití dotácie rozhoduje samotná obec alebo mesto.

Celkovo 1 671 domácnostiam vyplatil rezort práce dotáciu na podporu humanitárnej pomoci spolu vo výške viac ako 1,2 milióna eur. Najviac schválených a vyplatených žiadostí tvorili domácnosti z postihnutých obcí Pakostov, Ďapalovce, Holčíkovce, Baškovce, Košarovce, Vyšná Sitnica a mesta Humenné.

Peniaze sú určené napríklad na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, obuvi, hygienických prostriedkov, prostriedkov osobnej spotreby, obnovu zariadenia domácnosti, na opravu alebo kúpu zariadenia nevyhnutného na zabezpečenie základných životných potrieb, ale tiež aj na obnovu bytového fondu.

V januári 2024 ministerstvo práce vyčlenilo ďalší milión eur na pomoc ľuďom, ktorých tento živel zasiahol. V tomto roku bola schválená a vyplatená dotácia pre 1 387 domácnosti vo výške 997 500 eur.

"S účinnosťou novely zákona o dotáciách od mája 2024 sa zaviedla osobitná možnosť poskytnutia dotácie na podporu humanitárnej pomoci pre prípady, v ktorých bol napríklad v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, havárie vyhlásený núdzový stav alebo mimoriadna situácia," vysvetlilo ministerstvo práce.

V rámci jedného vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie je tak možné dotáciu poskytnúť maximálne do sumy 1 500 eur.

"Ak však dôjde k značným škodám na majetku v rámci jedného vyhláseného núdzového stavu alebo tej istej vyhlásenej mimoriadnej situácie, celkovú dotáciu je možné navýšiť maximálne do sumy 3000 eur. Platí však limit na jednu žiadosť v celkovej maximálnej výške 1500 eur," dodali z rezortu práce.

Východ Slovenska zasiahlo pred rokom 9. októbra zemetrasenie. Malo silu 4,9 lokálneho magnitúda a epicentrum v katastri obce Ďapalovce v okrese Vranov nad Topľou. Vo viacerých obciach po ňom zostali materiálne škody.

(tasr)

  |  

Schôdzka ministrov obrany USA a Izraela sa zrušila, údajne po nátlaku Netanjahua

Šéf Pentagónu Lloyd Austin mal vo Washingtone privítať svojho izraelského rezortného kolegu Joava Galanta, ktorý ho mal informovať o plánoch Tel Avivu na odvetný útok proti Iránu. V utorok však premiér náhle rozhodol zrušiť stretnutie.

Schôdzka nebola verejná, o jej zrušení informovali anonymní americkí a izraelskí predstavitelia denník Washington Post. Ten situáciu hodnotí ako prejav rastúceho napätia medzi spojencami v konflikte na Blízkom východe. Vyvoláva to pochybnosti o schopnostiach Bieleho domu zabrániť ďalšej eskalácii.

Ministri sa mali v rámci stredajšieho stretnutia zamerať na rozširovanie pôvodne obmedzenej operácie Obranných síl Izraela (IDF) v južnom Libanone, ako aj na očakávaný odvetný úder za minulotýždňový raketový útok Iránu na Izrael. Hoci izraelské zdroje pre Washington Post potvrdili, že sa chystá „významná“ vojenská odpoveď, ich americkí partneri uviedli, že ich Tel Aviv doteraz o ničom neinformoval.

Hovorkyňa amerického ministerstva obrany Sabrina Singhová na tlačovom brífingu povedala, že stretnutie medzi Austinom a Galantom – ktorý si počas rok trvajúcej izraelskej vojny proti militantom z Hamasu v Gaze vytvoril blízky pracovný vzťah s predstaviteľmi vo Washingtone – sa v stredu neuskutoční, ako bolo plánované. Nebolo jasné, kedy by mohlo dôjsť k opätovnému naplánovaniu rozhovorov.

Post pripomenul, že chladnúce vzťahy medzi Izraelom a Spojenými štátmi dokresľuje fakt, že za posledných sedem týždňov sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu ani raz nekontaktoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Na stredu však majú lídri naplánovaný telefonát, uviedol zdroj z Netanjahuovej kancelárie pre agentúru Reuters.

(sab)

  |  

Posun v prípade atentátu na premiéra. Najvyšší súd nenašiel dôkazy o terorizme

Od spáchania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer) v Handlovej uplynul viac ako štvrťrok a Najvyšší súd prišiel v septembri so zatiaľ najzásadnejším stanoviskom.

Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktoré má k dispozícii redakcia Aktualít, vyplýva, že trojčlenný senát nie je stotožnený so zmenou právnej kvalifikácie vyšetrovateľky pod dozorom prokurátorky. Pôvodne skutok nestíhali ako terorizmus, ale ako pokus o obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy.

Senát však podotkol, že ďalej zastávajú názor o potrebe väzobného stíhania atentátnika Juraja Cintulu.

Ako píše citovaný portál, podľa sudcov Patrika Príbeľského, Emila Klemaniča a Mariána Mačuru sa o terorizme dá hovoriť vtedy, ak by z dôkazov vyplývalo, že "páchateľ svoj skutok vykonal v úmysle donútiť vládu štátu, aby niečo konala, opomenula alebo strpela".

Portál z uznesenia cituje, že "takéto dôkazy nateraz v predmetnom konaní v potrebnom rozsahu zabezpečené neboli".

Sudcovia nevidia dôvod na zmenu kvalifikácie skutku

Sudcovia Najvyššieho súdu sa tiež zhodli, že nevedia, na základe akých skutočností k zmene kvalifikácie prišlo. Jediné zdôvodnenie podľa nich naznačila prokurátorka generálnej prokuratúry, keď poukázala pri vyjadrení k žiadosti o prepustenie Cintulu z väzby na listy písané obvineným manželke.

V tých mal uviesť, že útok na premiéra urobil z dôvodu nesúhlasu s celkovou vládnou politikou "s cieľom zastaviť jeho pôsobenie, tým pádom zastaviť pôsobenie vlády, znefunkčniť ju". Slová Cintulu však prokurátorka len parafrázovala.

Najvyšší súd z preštudovania spisu až také jednoznačné závery ako prokurátorka nevyvodil. Z listov sa podľa neho nateraz iba javí, že útok bol "potencovaný jeho osobnou nenávisťou k poškodenému Robertovi Ficovi".

Senát poukázal aj na problém, že prokurátorka sa vo vyjadrení k sťažnosti o väzbe odvoláva na starú výpoveď Cintulu, a to ešte z prvého dňa atentátu – teda z času, keď Cintulovi nebolo vznesené obvinenie.

Ak sa po štyroch mesiacoch opäť rozhoduje o väzbe, podľa Najvyššieho súdu sa vyžaduje "vyššia miera preukázanosti dôvodnosti trestného stíhania obvineného ako pri vznesení obvinenia, a to aj s prihliadnutím na ďalšiu procesnú použiteľnosť jednotlivých dôkazov odôvodňujúcich dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Navyše za situácie, ak okolnosť, ktorá má byť v konaní preukazovaná vo vzťahu k naplneniu znakov trestného činu, má vyplývať iba z výpovede obvineného v procesnom postavení podozrivého", citujú Aktuality z uznesenia.

Ani tieto úvahy sudcov Najvyššieho súdu však nevyžadujú, aby sa skutok opäť prekvalifikoval. Keďže stále prebieha vyšetrovanie, môžu sa ešte objaviť dôkazy preukazujúce, že čin terorizmom bol.

Strelec Cintula sa pokúšal dostať na slobodu

Atentát na predsedu vlády spáchal v polovici mája tohto roku dôchodca Juraj Cintula, ktorého najskôr obvinili z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu. K zmene právnej kvalifikácie došlo na začiatku júla. Koncom augusta žiadal Cintula Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici o prepustenie. Sudca však jeho žiadosť zamietol a útočníkovi rozšíril obvinenie.

Fico sa zo zranení zotavoval v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici a následne v domácej liečbe.

Reakciou bolo prijatie balíka "lex atentát"

Koalícia na streľbu reagovala prijatím balíka zákonov (takzvaný lex atentát), ktorý zaviedol zvýšenú ochranu ústavných činiteľov, zákaz protestov pred obydliami politikov, ale aj doživotnú rentu najvyšších ústavných činiteľov, čo sa týka aj Roberta Fica.

Podľa Fica nie je dôležité sa prioritne zaoberať tým, či nejaký ochrankár zlyhal pri jeho ochrane, alebo nie. „Tu je iný problém. Tu ide o to, že niekto chcel zavraždiť predsedu vlády Slovenskej republiky z politických dôvodov. Je mimoriadne nebezpečné, že opozícia sa tvári, že sa nič nestalo,“ skonštatoval Fico.

Zodpovednosť nesú podľa Fica opozícia a médiá

Premiér, ako aj ďalší koaliční politici, dlhodobo tvrdí, že to je práve opozícia a niektoré médiá, ktoré za atentát nesú veľkú časť zodpovednosti. Aj vo svojom prvom vyjadrení po atentáte Fico označil strelca za opozičného aktivistu a posla zla a nenávisti, ktorú opozícia rozvinula do „nezvládnuteľných rozmerov“.

Opoziční politici, naopak, argumentujú, že koalícia atentát propagandisticky zneužíva. „Dôrazne žiadame koalíciu, aby prestala očierňovať a vyhrážať sa mladým študentom, mamičkám a otcom s kočíkmi, seniorkám a všetkým ďalším ľuďom, ktorí na námestiach slušne vyjadrujú nesúhlas s babráckymi krokmi ministerky Šimkovičovej, ministra Suska a ďalších členov koalície. Takýto útok na základné demokratické práva je cez všetky čiary,“ vyhlásil predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

(max, gko)

  |  

Slovensko získalo grant 4,5 milióna eur na podporu rozvoja jadrových programov

Grant vo výške päť miliónov dolárov (4,55 milióna eur) na podporu aktivít k rozhodnutiu výstavby malých modulárnych reaktorov (SMR) dostala Slovenská republika v rámci projektu NEXT.

Ide o projekt iniciatívy USA na podporu a zavádzanie jadrových programov, inovácií a výmenu skúseností prostredníctvom spolupráce s akademickým sektorom.

"Jadro a jadrová energie sú najhlavnejšie témy v rámci energetického sektora, pretože nám výrazne pomôžu dekarbonizovať náš priemysel, prispejú ku klimatickým cieľom, ale najmä zabezpečia energetickú bezpečnosť a nezávislosť Slovenska. Som preto veľmi rada, že sa nám ako malej krajine podaril takýto veľký a významný úspech," uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Aktivity programu NEXT by mohli prispieť k ďalšiemu rozvoju zavádzania technológií SMR a ich možnosti umiestnenia v lokalitách bývalých uhoľných elektrární. Cieľom aktuálneho grantového projektu je pritom financovať aktivity, ktoré povzbudia krajiny k rozhodnutiu výstavby SMR, a vytvoriť kapacity na implementáciu.

Okrem poradenských služieb v oblasti technických a regulačných požiadaviek pre SMR je medzi podporovanými aktivitami aj spolupráca s americkými univerzitami, návšteva amerických jadrových zariadení či príprava stratégií k zavádzaniu SMR, doplnil rezort hospodárstva.

"Dopyt po elektrine bude rásť. Malé modulárne reaktory nemajú nahradiť naše existujúce jadrové zdroje, ktoré bezpečne, spoľahlivo a bez priamych emisií oxidu uhličitého (CO2) pokrývajú väčšinu spotreby na Slovensku. SMR majú byť doplnkom energetického mixu pre energetickú sebestačnosť krajiny v budúcnosti. Grant, ktorý sme získali v medzinárodnej konkurencii, je skvelá správa. Dáva nám možnosti akcelerovať prípravy projektov, ktoré sú dôležité pre úspech našej energetickej transformácie," uzavrel generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.

(tasr)