Preskočiť na obsah
  |  

Pri útoku spojencov Talibanu v Pakistane zomreli dvaja policajti

Militanti na motorkách podľa hlásenia polície, ktoré citovala agentúra AP, spustili paľbu na vozidlo s policajtmi v meste Tank v provincii Chajbar Paštúnchwá na severozápade krajiny.

Provincia hraničiaca s Afganistanom je považovaná za bývalú baštu pakistanského Talibanu (Tehríke Tálibán Pákistán, TTP).

K útoku sa bezprostredne nikto neprihlásil, no podľa AP je pravdepodobné, že budú podozrievať práve TTP, ktorý často cieli na bezpečnostné zložky. TTP je v Pakistane zakázaný. Ide o oddeleného, ale blízkeho spojenca Talibanu, ktorý ovláda susedný Afganistan.

Najnovší útok sa odohral iba deň po tom, čo najmenej traja ľudia zahynuli pri potýčkach v meste Džamrúd na severozápade Chajbar Paštúnchwá medzi políciou a zakázaným pravicovým Hnutím na ochranu Paštúnov (PTM). Toto hnutie podľa úradov podporuje TTP, čo PTM popiera.

PTM má zakázané usporadúvať zhromaždenia v tejto oblasti, pretože jeho demonštrácie sú údajne proti záujmom Pakistanu. Hnutie vo štvrtok prisľúbilo, že voči zákazu budú vzdorovať.

(tasr)

  |  

Obec na juhu Ruska evakuujú, po útoku dronu vypukol požiar

Najvyšší predstaviteľ Adygejskej ruskej republiky Murat Kumpilov spresnil, že útok bol cielený na predmestie mesta Majkop. Zranených zatiaľ neevidujú.

"Nikto sa nezranil, neboli hlásené žiadne obete. Prebiehajú záchranné a hasiace operácie. Z obce Rodnikovyj sú evakuovaní ľudia," uviedol Kumpilov na Telegrame s tým, že dočasný prístrešok je im poskytnutý v neďalekej obci.

Ako pripomenula agentúra Reuters, neďaleko od miesta požiaru sa nachádza vojenská letecká základňa Chanskaja.

Ruské ministerstvo obrany mimo toho informovalo, že nad celým regiónom Kubáň, do ktorého patrí aj Adygejská republika, bolo počas noci zostrelených 47 dronov.

(tasr)

  |  

Tarabova novela je zrejme zbytočná, medvede strieľajú podľa pôvodného zákona

Iniciatíva My sme les poukázala na nezrovnalosti v tvrdeniach šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nom. SNS) a ministerstva životného prostredia. Týkajú sa eliminácie medveďov na Slovensku.

"Slovensko má vďaka legislatívnym zmenám, ktoré som inicioval na vláde a v parlamente pred pár mesiacmi, dostatočné efektívne nástroje, ktoré sú v súlade aj so smernicou EÚ, aby sme medvede predstavujúce riziko pre ľudí vedeli rýchlo eliminovať. Jediné čo sa vyžaduje pre zrýchlené konania, mať vyhlásenú mimoriadnu situáciu. Takto už bolo eliminovaných vyše 71 medveďov," napísal Taraba v nedeľu.

Ako však tvrdí My sme les na sociálnej sieti, novela zákona o ochrane prírody a krajiny "nadobudla platnosť v júni tohto roka". Do jednej z právnych noriem sa doplnil dôvod na povolenie výnimky z ochrany chránených druhov, a to vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého.

"Podľa oficiálnej odpovede ministerstva životného prostredia však ministerstvo ku dňu 09.09.2024 nevydalo žiadnu výnimku na odstrel medveďa hnedého. Mesiac predtým, ku dňu 09.08.2024, však bolo odstrelených už 46 medveďov," vysvetľuje organizácia.

Ochrancovia prírody spresňujú, že argumentácia ministra životného prostredia, že "71 medveďov bolo zastrelených na základe novely zákona" tak evidentne nesedí.

"Väčšina, ak nie všetkých 71 medveďov, bolo zastrelených na základe ustanovení zákona, ktoré Tomáš Taraba v minulosti verejne kritizoval, a ktoré boli platné aj pred jeho nástupom na ministerstvo," dodali.

"Ukazuje sa, že Tarabova novela zákona bola úplne zbytočná," uzavrel Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

(max)

  |  

Izraelské obranné sily tvrdia, že zabili dvoch veliteľov Hizballáhu v južnom Libanone

Ako tvrdí izraelská armáda, jedným zo zabitých je Ahmad Mustafa Alhaj Ali, ktorý odpálil stovky rakiet a protitankových striel na mesto Kirjat Šmona blízko libanonských hraníc.

Druhým bol Muhammad Ali Hamdan, veliteľ protitankového zboru v Meiss Ej Jabal, na opačnej strane hranice od mesta Kirjat Šmona. Ten je rovnako podľa izraelských obranných síl zodpovedný za množstvo útokov na severské komunity.

Okrem toho armáda hovorí, že v stredu a počas noci na štvrtok zaútočila na sklady zbraní v južnom Libanone a Bejrúte. Uvádza, že pred útokmi v Bejrúte podnikli rôzne kroky, aby obmedzili škody na civilnej infraštruktúre, vrátane predbežných varovaní o evakuácii.

(max)

  |  

Pred plnoletosťou je znásilnené v subsaharskej Afrike každé piate dievča

Viac ako 79 miliónov žien a dievčat v subsaharskej Afrike bolo v detstve vystavených znásilneniu a sexuálnemu násiliu, vyplýva z údajov, ktoré vo štvrtok zverejnil Detský fond OSN (UNICEF).

Najnovšie zozbierané údaje podľa UNICEF poukazujú na to, že pokiaľ ide o dievčatá, patrí tento región medzi najhoršie miesta na svete. Organizácia odhaduje, že sexuálne násilie sa globálne dotklo približne 370 miliónov dievčat a žien. V prípade subsaharskej Afriky je to jedno z piatich dievčat a žien, ktoré pred dovŕšením 18 veku života zažije sexuálny útok alebo znásilnenie.

"Sexuálne násilie na deťoch je škvrnou na našom morálnom svedomí," podotkla výkonná riaditeľka UNICEF-u Catherine Russellová.

Podotkla, že tieto čísla boli zverejnené prvýkrát a dospelo sa k nim výpočtom dát pochádzajúcich z jednotlivých štátov a medzinárodných prieskumných programov z obdobia rokov 2010 až 2022. Šéfka štatistiky UNICEF Caludie Cappová však upozornila, že v údajoch sú nevyhnutné medzery a poukázala aj na nedostatočné hlásenia z jednotlivých krajín.

"Poznáme obmedzenia, chceli sme však túto záležitosť konečne zviditeľniť prostredníctvom čísel," povedala Cappová pre AFP.

"Je to desivé," uviedla v tejto súvislosti Nankali Maksudová, regionálna špecialistka na násilie na deťoch so sídlom v kenskom Nairobi. "Sú to celé generácie traumy," dodala s tým, že táto trauma má rozsiahle dôsledky pre rozvoj.

"Vynakladáme množstvo energie na to, aby sme dievčatá dostali do škôl, ale dievča, ktoré bolo znásilnené alebo vystavené sexuálnemu útoku, sa nie je schopné učiť," dodala Maksudová.

Čísla sú pritom najvyššie v regiónoch zasiahnutých konfliktom a nestabilitou. Humanitárne agentúry v Sudáne napríklad upozornili na riziká, aké pre tamojšie dievčatá a ženy plynú z pretrvávajúceho konfliktu v tejto krajine.

Prví respondenti začiatkom tohto roka pre organizáciu Human Rights Watch (HRW) uviedli, že počet nahlásených prípadov sexuálneho násilia je len zlomkom zo skutočného čísla, pretože množstvo obetí nechce alebo nie je schopné vyhľadať pomoc.

(tasr)

  |  

Česko opäť získalo členstvo v Rade OSN pre ľudské práva, Saudská Arábia doplatila na popravy

Tajné hlasovanie Valného zhromaždenia OSN o nových osemnástich členoch do Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) na trojročné funkčné obdobie od januára 2025 pozná výsledky.

Členom UNHRC sa opäť stalo aj Česko, ktoré v tajnom hlasovaní získalo 166 z celkových 190 platných hlasovacích lístkov. Členovia OSN zvolili do UNHRC okrem iného aj Južnú Kóreu, Katar, Kongo, Španielsko či Kolumbiu, Cyprus a Švajčiarsko.

Ako informoval Reuters, Saudská Arábia, ktorá kandidovala v ázijsko-pacifickej skupine, súboj o kreslo v UNHRC tesne prehrala, pričom na päť miest vyčlenených pre túto skupinu kandidovalo šesť uchádzačov. Na piatom mieste so 124 hlasmi skončili Marshallove ostrovy. Saudskú Arábiu podporilo 117 hlasujúcich, takže sa jej miesto v UNHRC neušlo.

V deň hlasovania vo Valnom zhromaždení OSN sa na verejnosti objavila správa organizácie Reprieve, podľa ktorej Saudská Arábia tento rok popravila najmenej 212 ľudí, čím prekonala svoje predchádzajúce rekordy - 196 ľudí popravených v roku 2022 a 172 ľudí popravených v roku 2023.

Saudskoarabský mediálny úrad nereagoval na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie. Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán sa pritom pred časom vyjadril, že jeho kráľovstvo pracuje na reforme svojho prístupu k trestu smrti.

Odkedy princ Muhammad bin Salmán v roku 2017 pri palácovom prevrate prevzal moc nad Saudskou Arábiou, čelí kritike za potláčanie opozície i za svoj údajný príkaz na zabitie opozičného novinára Džamála Chášukdžího v roku 2018. Vláda Saudskej Arábie akúkoľvek účasť princa na vražde poprela a tvrdí, že tento čin spáchala zločinecká skupina.

Rada, ktorú tvorí 47 členských krajín, je hlavným medzivládnym orgánom OSN zodpovedným za ľudskoprávne témy. Slúži ako priestor na debaty o rôznych otázkach – od slobody prejavu cez ochranu menšín po ozbrojené konflikty. Vysiela pozorovateľov, vydáva odporúčania a pravidelne hodnotí situáciu vo všetkých krajinách OSN.

(tasr)