Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nobelovu cenu za ekonómiu získali za výskum nerovnosti medzi štátmi

Švédska kráľovská banka – Riksbank – udelila cenu za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela trojici vedcov za výskum prosperity štátov a nerovnosti medzi nimi, píšu agentúry AP, AFP a Reuters.

Ekonómovia Daron Açemoglu, Simon Johnson a James Robinson „preukázali dôležitosť spoločenských inštitúcií pre prosperitu krajiny“, uviedol Nobelov výbor Kráľovskej švédskej akadémie vied.

„Zníženie obrovských rozdielov v príjmoch medzi krajinami je jednou z najväčších výziev našej doby. Laureáti preukázali dôležitosť spoločenských inštitúcií na dosiahnutie tohto cieľa,“ povedal Jakob Svensson, predseda výboru pre cenu za ekonomické vedy.

„Spoločnosti so zlým právnym štátom a inštitúcie, ktoré vykorisťujú obyvateľstvo, negenerujú rast ani zmenu k lepšiemu. Výskum laureátov nám pomáha pochopiť prečo,“ dodal.

Açemoglu a Johnson pracujú na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), Robinson vykonáva svoj výskum na University of Chicago.

Hoci niektorí tvrdia, že cena za ekonómiu technicky nie je Nobelovou cenou, vždy sa odovzdáva spolu s ostatnými cenami 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti v roku 1896.

(tasr)

Minúta  |  

Sánchez vyzval členské štáty EÚ na pozastavenie dohody o voľnom obchode s Izraelom

Ide o spoločnú žiadosť Španielska a Írska v reakcii na vojenské operácie Obranných síl Izraela (IDF) v Pásme Gazy a Libanone, citovala španielskeho premiéra agentúra Reuters.

Španielsko a Írsko už niekoľko mesiacov rokujú s ďalšími členmi EÚ o revízii Asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom na základe možného porušenia doložky o ľudských právach zo strany Izraela.

Premiér Pedro Sánchez patrí spomedzi lídrov krajín EÚ medzi najväčších kritikov reakcie Izraela na teroristický útok hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, ktorý viedol k vojne v Pásme Gazy.

Vyjadril vážne pochybnosti o tom, či Izrael dodržiava v Pásme Gazy medzinárodné humanitárne právo. Jeho vláda v máji uznala palestínsky štát.

(tasr)

Minúta  |  

U podnikateľov v zdravotníctve vykonal cez týždeň protimonopolný úrad neohlásené inšpekcie

Protimonopolný úrad SR (PMÚ) tak urobil pre podozrenie z možného porušenia hospodárskej súťaže. Zameral sa na podnikateľov, ktorí pôsobia na trhu poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti.

"PMÚ vykonal inšpekcie na základe podozrenia, že medzi dotknutými podnikateľmi existovala dohoda, ktorej cieľom alebo následkom bolo alebo mohlo byť obmedzenie hospodárskej súťaže, a to formou dohôd o cene, výmeny citlivých obchodných informácií a koordinácie postupu účastníkov tejto dohody pri rokovaniach so zdravotnými poisťovňami. V danom prípade by mohlo ísť o horizontálnu dohodu medzi priamymi konkurentmi," priblížila hovorkyňa PMÚ Adriana Oľšavská.

Nateraz ešte nemožno podľa Oľšavskej konštatovať, že dotknutí porušili pravidlá hospodárskej súťaže.

Horizontálna dohoda medzi priamymi konkurentmi patrí podľa PMÚ medzi najzávažnejšie porušenia a považuje sa za ťažký kartel.

"Možná dohoda mala za cieľ alebo mohla mať za následok vylúčenie, respektíve zníženie intenzity súťaže medzi jej účastníkmi v procese vyjednávania zmluvných podmienok vrátane cenových, vo vzťahu k zdravotným poisťovniam," ozrejmila hovorkyňa.

Podnikatelia môžu v prípade preukázania dohody dostať pokutu až do výšky desiatich percent z obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie.

"Skutočnosť, že PMÚ uskutočnil inšpekcie, ešte neznamená, že dotknutí podnikatelia porušili pravidlá hospodárskej súťaže ani neprejudikuje závery prešetrovania. V tejto fáze prešetrovania PMÚ neposkytuje k prípadu žiadne ďalšie informácie," uzavrela Oľšavská.

(tasr)

Minúta  |  

Pri Brezne sa zrazilo auto s vlakom, nehodu neprežil 77-ročný muž

O dopravnej nehode v obci Nemecká v okrese Brezno v pondelok predpoludním informovalo operačné stredisko Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici.

Ako priblížili hasiči, v aute sa v čase nehody nachádzali dve osoby. Jednu z vozidla vyslobodili za pomoci hydraulického vyslobodzovacieho zariadenia.

"Podľa predbežných informácií mal vodič osobného auta Citrően Grand Picasso vôjsť do koľajiska v čase keď týmto prechádzal dvojvozňový vlak smerujúci do Brezna a došlo k ich zrážke," spresnila polícia na sociálnej sieti.

Nehoda si vyžiadala život 77-ročného vodiča osobného auta. Jeho 43-ročný spolujazdec bol so zraneniami z miesta nehody prevezený leteckou záchrannou službou do nemocnice.

V Perneku sa na železničnom priecestí zrazilo auto s vlakom

Mohlo by Vás zaujímať V Perneku sa na železničnom priecestí zrazilo auto s vlakom

Vo vlaku sa viezlo 80 cestujúcich, nikto z nich sa nezranil. "Cestujúcich sme z oblasti nehody prepravili autobusom do Brezna, kde nastúpili na vlak, ktorý ich zavezie do ich cieľovej stanice," priblížil hovorca železničnej spoločnosti Slovensko Dominik Drevický.

Železničná doprava v úseku Medzibrod - Podbrezová bola prerušená a nahradená autobusovou dopravou.

"Na miesto tragickej nehody boli pribratí aj znalci z odboru dopravy a tiež z odboru zdravotníctva. Všetky okolnosti vzniku nehody budú predmetom jej ďalšieho vyšetrovania a v súčasnosti teda nebudú poskytované žiadne podrobnejšie informácie," dodal Policajný zbor.

(tasr, max)

Minúta  |  

Európski ministri zahraničia uvalili na Irán sankcie za dodávky rakiet Rusku

Ministri zahraničných vecí EÚ na pondelkovom zasadnutí v Luxemburgu schválili sankcie voči Iránu za dodávky balistických rakiet do Ruska, potvrdili diplomati agentúre DPA, píše TASR.

Európska únia už Irán niekoľkokrát varovala, aby Rusku nedodával balistické rakety, ktoré by Moskva mohla používať vo vojne na Ukrajine. Irán dôrazne popiera, že by Rusku dodával zbrane. Teherán tvrdí, že s Moskvou udržiava strategickú spoluprácu, tá sa však netýka vojny na Ukrajine.

Sankcie EÚ sa zameriavajú na spoločnosti a jednotlivcov zapojených do iránskych programov, ktoré sa týkajú balistických rakiet, a do dodávok týchto rakiet a ďalších zbraní do Ruska.

Jednou zo sankcionovaných spoločností je iránska štátna letecká spoločnosť Iran Air. Aj Nemecko a Francúzsko už oznámili, že pracujú na sankciách proti tejto leteckej spoločnosti.

Sankcie zahŕňajú aj zmrazenie aktív a zákaz vstupu do EÚ a nadobudnú platnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Matovičovci chcú odvody z príspevkov pre politické strany. Tie veľké by platili násobne viac

Návrh novely zákona o politických stranách podáva hnutie Slovensko, ktoré chce zaviesť odvod zo štátneho príspevku pre politické strany. Odôvodnilo to tým, že na konsolidácii verejných financií by sa mali podieľať aj politici.

Na tlačovej konferencii to v pondelok vyhlásili poslanci Národnej rady (NR) SR Michal Šipoš a Roman Mikulec (obaja hnutie Slovensko).

"Čím bohatšia strana, čím väčší príspevok, tým viacej daní zaplatia do štátnej kasy. Aby politici ukázali, že sú solidárni s obyčajnými ľuďmi, s chudobnými ľuďmi. S tými, ktorí najviac pocítia túto konsolidáciu," vyhlásil Šipoš.

Strana, ktorá dostáva ročný príspevok vo výške jedného až dvoch miliónov eur, by z neho mala odviesť 10 percent. V prípade príspevku vyššieho ako dva milióny eur by bol odvod 50-percentný. Odvod by sa netýkal strán či hnutí, ktorých príspevok je nižší ako jeden milión eur.

Podľa Mikulca by najviac zaplatila strana Smer. "Nech začne sám od seba pán premiér Fico a rovnako tak aj poslanci NR SR," vyzval. Pripomenul zvyšovanie paušálnych náhrad pre ministrov vlády. Koaličná Slovenská národná strana by odvod podľa poslancov platiť nemusela, pretože príspevok má nízky.

Šipoš si myslí, že všetky strany na svoje fungovanie potrebujú podobne vysoké finančné prostriedky. "Tak isto potrebujú tlačového hovorcu, sekretárky, priestor. Jedna strana aj druhá," vysvetlil.

Pripomeňme, že politické strany dostanú v roku 2024 za výsledky minuloročných parlamentných volieb spolu takmer 14,3 milióna eur. Príspevok si delí osem strán a jedna koalícia, ktoré vo voľbách dosiahli aspoň tri percentá hlasov, uviedlo ministerstvo financií.

Kto by koľko odviedol

Najviac peňazí za výsledky minuloročných volieb má ich víťaz Smer, a to takmer 3,6 milióna eur. Nasleduje Progresívne Slovensko s vyše 2,8 milióna eur, za ním Hlas-SD s takmer 2,4 milióna eur. To by boli strany, ktoré by podľa návrhu hnutia Slovenska zaplatili z tejto sumy 50-percentný odvod.

Koalícia OĽaNO (dnes hnutie Slovensko), Kresťanská únia, Za ľudí takmer 1,5 milióna eur a KDH dostane vyše 1,1 milióna eur. SaS získa 1,04 milióna eur. Tieto politické subjekty by štátu zaplatili 10-percentný odvod.

Pri takejto výške odvodov by tak napríklad Progresívnemu Slovensku s volebným ziskom takmer 18 percent ostalo zhruba rovnako peňazí zo štátu ako hnutiu Slovensko s polovičným počtom voličov.

S príspevkom v pôvodnej výške by podľa spomínaného návrhu mohla z parlamentných strán rátať iba SNS s vyše 935-tisíc eur. Príspevok dostávajú aj subjekty, ktoré sa do parlamentu nedostali, ale získali vo voľbách viac ako tri percentá hlasov. Hnutie Republika dostane takmer 460-tisíc eur a Maďarská aliancia vyše 424-tisíc eur. Tieto príspevky sa politickým subjektom vyplácajú zväčša v letnom termíne.

Prečo až teraz

Zaujímavé je, že hnutie Slovensko (predtým OĽaNO) navrhuje takúto zmenu zákona až potom, ako im po výraznej volebnej strate priepastne klesol štátny príspevok za volebný výsledok. Vtedy by podľa svojho súčasného návrhu museli štátu platiť až 50-percentný odvod, čím by do straníckej kasy prišli o niekoľko miliónov eur.

Za rok 2023 totiž ministerstvo financií vyplatilo matovičovcom až 3,54 milióna eur, čo je zhruba o dva milióny eur viac ako v tomto roku. Nasledoval Smer s 2,6 milióna eur, za ním Sme rodina s 1,23 milióna eur a ĽSNS dostala 1,2 milióna eur. Strana SaS mala predvlani príspevok vyše 936-tisíc eur a Za ľudí viac ako 867-tisíc eur. Okrem nich poberalo príspevok od štátu za voľby v roku 2020 ďalších päť politických subjektov.

Celkovo si politické subjekty za volebné obdobie 2020 až 2024 mali rozdeliť štátny príspevok v sume viac ako 76 miliónov eur. Konečná suma bola napokon pre predčasné voľby o zhruba päť miliónov eur nižšia.

(tasr, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.