Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajinská armáda sa má údajne pripraviť na ústup z Kurskej oblasti

Výpad ukrajinských jednotiek za hranice by sa mohol skončiť bez naplnenia hlavného zámeru, ktorým bolo podľa viacerých expertov zmiernenie tlaku na najviac vypäté časti frontu.

Ukrajinci sa pripravujú na ústup z územia Kurskej oblasti. Uviedol to podľa ruskej tlačovej agentúry TASS prominentný ukrajinský bloger Anatolij Šarij.

„Ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti dostali rozkaz, aby boli pripravené stiahnuť sa na ukrajinské územie,“ napísal na svojom telegramovom kanáli muž žijúci v exile na území EÚ bez toho, aby uviedol ďalšie podrobnosti.

Ukrajinský analytik a niekdajší pracovník ukrajinskej tajnej služby SBU Ivan Stupak tento týždeň v Rádiu NV povedal, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že Ukrajinci sa stiahnu z oblasti už do konca tohto roka.

Ako Štandard upozornil v samostatnom článku, útočiacim jednotkám komplikuje situáciu počasie, ale aj drony ovládané pomocou optického kábla v rukách Rusov, voči ktorým neexistuje efektívna obrana.

(tod)

  |  

Pre brexit stratil Londýn 40-tisíc pracovných miest v oblasti financií

Odchod Veľkej Británie z Európskej únie stál londýnske finančné centrum City približne 40 000 pracovných miest. Pre Reuters to uviedol šéf City Michael Mainelli.

„Brexit bol katastrofou. V roku 2016 sme mali 525-tisíc pracovníkov a podľa môjho odhadu sme z nich stratili 40-tisíc,“ porovnal Mainelli. Jeho tvrdenia ukazujú na oveľa hlbší dopad brexitu, ako sa pôvodne odhadovalo.

Naopak, z brexitu podľa neho profitoval írsky Dublin, kde sa v dôsledku vystúpenia Veľkej Británie vytvorilo v oblasti finančníctva 10-tisíc pracovných miest. Polepšili si aj mestá ako Miláno, Paríž a Amsterdam.

Mainelli však tvrdí, že City ako celok naďalej rastie, pretože nové pracovné miesta sa vytvorili mimo oblasti financií, napríklad v poisťovníctve či v oblasti dátovej analýzy.

Londýnske City je jedno z najdôležitejších finančných centier na svete, v ktorom sídlia mnohé významné banky a iné finančné inštitúcie. Jeho súčasťou je i burza cenných papierov.

(bra)

  |  

Ukrajina musí vytriezvieť, reaguje Kremeľ na Zelenského "víťazný plán"

Ukrajina musí "vytriezvieť" a uvedomiť si nezmyselnosť politiky, ktorú presadzuje. Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na tzv. víťazný plán predstavený ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Píšu to agentúry Reuters a AFP.

Peskov povedal, že na podrobné vyjadrenie k „víťaznému plánu" Kyjeva je zatiaľ priskoro. Je však pravdepodobne podobný plánu USA, ktoré chcú využiť Ukrajinu na boj proti Rusku „do posledného Ukrajinca", dodal kremeľský hovorca

Vyjadrenie neskôr poskytla aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá uviedla, že plán povedie k priamej konfrontácii medzi Severoatlantickou alianciou (NATO) a Ruskom a bude pohromou pre ukrajinský ľud.

„Tlačí členov NATO do priameho konfliktu s našou krajinou a opätovne sa snaží získať povolenie na použitie zbraní dlhého doletu na ruskom území," vyhlásila Zacharovová na margo ukrajinského prezidenta.

Zelenskyj v stredu predstavil svoj dlho očakávaný tzv. víťazný plán, ktorého cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom. Ak sa podľa neho plán uskutoční teraz, koniec vojny bude možné dosiahnuť najneskôr v budúcom roku. Jedným z bodov plánu je pozvánka do NATO.

Plán má podľa ukrajinského prezidenta päť bodov a tri tajné dodatočné body. Podrobne o nich píšeme v samostatnom článku.

[link url=https://standard.sk/793038/zelenskyj-predstavil-plan-vitazstva-chce-nahradit-americku-armadu-v-europe-ukrajinskou]

(tasr)

  |  

Opozícia chce oslobodiť poberateľov dávky v hmotnej núdzi od platenia správneho poplatku

Týka sa to však len správneho poplatku za vydanie nového občianskeho preukazu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o správnych poplatkoch, ktorí predložili poslanci za SaS Vladimír Ledecký, Vladimíra Marcinková a Marián Viskupič do parlamentu.

"Návrh zákona reaguje na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu nízkopríjmových skupín obyvateľstva a rastúcu výšku správnych poplatkov. Medzi nízkopríjmové skupiny obyvateľstva patria aj poberatelia dávky v hmotnej núdzi. V súčasnosti tieto osoby od platby správneho poplatku za vybavenie občianskeho preukazu oslobodené nie sú a tým pádom aj tento úkon predstavuje náklad v ich rozpočte," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.

Opoziční poslanci spresnili, že v prípade jednotlivca, ktorý mesačne poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 84,90 eura, sa správny poplatok za vybavenie občianskeho preukazu pohybuje od sedem do 25 eur v závislosti od dôvodu, prečo k vybaveniu nového občianskeho preukazu dochádza.

Zároveň zdôraznili, že bez platného občianskeho preukazu sa znižujú šance nízkopríjmových skupín na úspešné zapojenie sa do trhu práce, klesajú im šance na zvýšenie životnej úrovne a majú aj sťažený prístup k sociálnym a verejným službám.

"Vzhľadom na to, že nejde o vysokú sumu (základný správny poplatok je v sume sedem eur), navrhuje sa, aby sa táto skutočnosť preukazovala čestným vyhlásením a ušetrila sa tak administratívna záťaž spojená s vybavovaním potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi od úradu práce," dodali poslanci zo SaS.

Návrh zákona bude mať podľa nich minimálne straty pre štátny rozpočet, pričom poberateľom dávky v hmotnej núdzi sa značne zvýšia úspory.

(tasr)

  |  

Rusko vraj cvičí na Ďalekom východe viac ako 10-tisíc vojakov z KĽDR

Ide o ďalšiu zo širokého radu nepotvrdených správ, podľa ktorých sa jednotky režimu Kim Čong-una priamo zapoja do konfliktu štáte hraničiacom so Slovenskom.

Rusko v súčasnosti cvičí na Ďalekom východe viac ako 10-tisíc severokórejských vojakov. Uviedol to nemenovaný zdroj z ukrajinskej armády pre tamojšiu tlačovú agentúru RBK-Ukrajina.

Podľa zdroja sa severokórejská armáda pripravuje na nasadenie v pohraničných oblastiach pri Ukrajine a jej príslušníci majú byť vyškolení aj na rotáciu ruských jednotiek, ktoré sa nachádzajú mimo frontu a ktoré by sa tak uvoľnili pre bojové operácie.

Viaceré ukrajinské médiá v utorok informovali, že Rusko už zo severokórejských vojakov formuje špeciálny buriatský prápor založený na 11. samostatnej výsadkovej útočnej brigáde, ktorý má pozostávať z približne 3-tisíc mužov.

Upozorňujeme, že tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.

(tod)

  |  

Domácich producentov môžu budúci rok vytlačiť z obchodných reťazcov vajcia z Ukrajiny

Slovensku reálne hrozí, že budeme nakupovať zo zahraničia vajcia z alternatívnych chovov, ktoré v skutočnosti budú z klietkových chovov.

Na problém dovážaných vajec poukázali riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár i riaditeľ spoločnosti Novogal Dvory nad Žitavou Ladislav Birčák.

"Ak my máme výrobné náklady na jedno vajce desať až 11 centov a Ukrajina ho ponúka už aj s dovozom za šesť centov, je to naozaj na zváženie," upozornil na otáznu kvalitu týchto vajec Birčák.

Dôvodom možných problémov na slovenskom trhu s vajcami je rozhodnutie obchodných reťazcov, ktoré po roku 2025 nechcú predávať vo svojich prevádzkach vajcia z klietkových chovov. "A to napriek tomu, že nie je schválený žiadny európsky ani slovenský právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v klietkových chovoch," skonštatoval Molnár.

Slovensko, podobne ako okolité krajiny, postupne rekonštruuje klietkové chovy na podstielkové a voliérové, problémom sú však financie. Podľa Birčáka producenti prerábajú výrobné haly vlastnými silami už päť rokov, väčšina z nich prostredníctvom úverových zdrojov.

"Doteraz boli zo zdrojov EÚ schválené iba tri malé projekty, zo strany štátu sme nedostali na tieto rekonštrukcie ani cent. A to aj napriek memorandu, ktoré sme ešte v roku 2020 podpísali s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, kde sa štát zaviazal nájsť vhodné zdroje financovania," povedal Birčák.

Začiatkom tohto roka sa v klietkových chovoch na Slovensku nachádzalo 65 percent nosníc. Pri súčasnom tempe rekonštrukcií z vlastných zdrojov sa ich počet zníži do konca roka o päť percent.

"Ak chceme splniť požiadavku reťazcov, potrebujeme ukončiť do konca roka ďalších minimálne 25 percent klietkových chovov, čo vyžaduje 25 miliónov eur na chovy nosníc a odchovy mládok," vyčíslil Molnár.

Na rekonštrukciu všetkých klietkových chovov nosníc na alternatívne spôsoby chovu sú potrebné finančné prostriedky v objeme 65 miliónov eur. Ak reťazce nezvážia svoje rozhodnutie, budú nútené vajcia dovážať zo zahraničia.

"Niektoré štáty EÚ však doteraz neprerobili vôbec nič, najmä južné štáty. A niektoré štáty zasa zvýšili percento klietkových chovov až o sedem percent. Je to divné, niektoré štáty idú hore s klietkami, niektoré dole a niektoré nerobia vôbec nič. Ale reťazce vyhlasujú, že ich zámer nenakupovať vajcia z klietkových chovov platí pre všetky ich filiálky v celej Únii. Tak mi to nejako nejde dokopy, ako je to možné," zhodnotil súčasnú situáciu na trhu Birčák.

(tasr)