Na sociálnej sieti o tom informovala Zelená vlna STVR. Ako uviedla, kolóna sa aktuálne tiahne z Bratislavy až k Lozornu.
(tasr)
Reaguje na diplomatickú roztržku s Kanadou, ktorá vypukla po zabití sikhského separatistu Hardeepa Singha Nijjara v Kanade v roku 2023. Ottawa z tejto vraždy obviňuje indickú vládu.
Krajiny si odvtedy vyhostili viacero diplomatov a ich vzťahy sa významne zhoršili. "Kanada nám nepredložila žiadne dôkazy na podporu závažných obvinení, ktoré sa rozhodla vzniesť proti Indii a indickým diplomatom," uviedol vo vyhlásení hovorca indickej diplomacie.
"Zodpovednosť za škody, ktoré toto bezohľadné správanie spôsobilo vo vzťahoch medzi Indiou a Kanadou, nesie výlučne premiér Trudeau," dodal.
Nijjar bol sikhský aktivista a naturalizovaný Kanaďan, ktorého v júni minulého roka zavraždili. India ho v minulosti označila za hľadaného teroristu, ktorý podporoval vytvorenie nezávislého štátu Chálistán pre náboženskú menšinu sikhov. Indické orgány naňho vydali zatykač za terorizmus a sprisahanie s cieľom spáchať vraždu.
Obvinenia zo strany Kanady, že za Nijjarovou vraždou stojí indická vláda, Naí Dillí od začiatku odmieta a považuje ich za absurdné.
V stredu na pôde kanadského parlamentu Trudeau vyhlásil, že existujú jasné náznaky, že India narušila suverenitu Kanady, a deklaroval, že "indická vláda urobila strašnú chybu, keď si myslela, že môže takto agresívne zasahovať, ako zasiahla do bezpečnosti a suverenity Kanady".
(tasr)
Generálny prokurátor Andrij Kostin vyšetruje 49 prokurátorov v Chmeľnyckej oblasti, ktorí si údajne za úplatok kúpili doklad o zdravotnom postihnutí.
Podľa spravodajského portálu Censor.net je medzi vyšetrovanými aj najvyšší prokurátor Chmeľnyckej oblasti. V článku sa píše, že prokurátori dostávali invalidné dôchodky, ktoré si za úplatok vybavili u členky oblastnej rady za stranu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Žena je obvinená z toho, že za úplatok priznávala žiadateľom a žiadateľkám status osoby so zdravotným postihnutím. Väčšinou oň žiadali ženy, pretože v takom prípade sa o ne manželia s brannou povinnosťou mali starať, a vyhli sa odvodu.
Do kauzy bol údajne zapletený aj jej syn, ktorý stojí na čele dôchodkového fondu oblasti. Podľa článku vlastní tri domy na Ukrajine a v Európe a našli uňho v prepočte 9,2 milióna eur v hotovosti. Oboch zadržali.
Doklad o zdravotnom postihnutí podľa článku vyšiel záujemcu na približne 3 900 eur. Vyšetrovanie sa údajne neobmedzuje len na prokuratúru v Chmeľnyckej oblasti.
(tasr)
Samit Európskej rady je naplánovaný na štvrtok a piatok a hlavnými témami sú vojna na Ukrajine, vývoj na Blízkom východe, migrácia, konkurencieschopnosť a klíma.
Vo svetle udalostí môžu vedúci predstavitelia EÚ riešiť aj konkrétne otázky zahraničnej politiky vrátane situácie v Gruzínsku, Moldavsku, Venezuele a Sudáne.
Lídri EÚ sa budú venovať ďalšej vojenskej podpore pre Kyjev, preskúmajú pokrok v dodávkach systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet. Diskutovať majú aj o využívaní výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny a o tom, ako posilniť ukrajinský energetický sektor a jeho kritickú infraštruktúru pred blížiacou sa zimou.
Rokovať budú aj o najnovšom vývoji na Blízkom východe, najmä o kritickej eskalácii násilia v regióne. Budú hľadať spôsoby, ako dosiahnuť okamžité prímerie pozdĺž libanonsko-izraelskej hranice a v Pásme Gazy či prepustenie všetkých rukojemníkov.
Diskusie o migrácii majú zhodnotiť implementáciu komplexného prístupu k migrácii, na ktorom sa lídri dohodli vo februári minulého roka. Ten sa zameriava na posilnenie kontrol vonkajších hraníc Únie, zlepšenie politiky návratov či boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu.
V oblasti konkurencieschopnosti je hlavný dôraz diskusií na jej zlepšenie do budúcnosti. Lídri EÚ sa už dohodli na niekoľkých prioritách na zníženie závislosti v strategických sektoroch. Samit bude príležitosťou na zhodnotenie dosiahnutého pokroku.
Šéfovia vlád a štátov v oblasti klímy zas zhodnotia prípravy na zasadnutia Konferencie Organizácie Spojených národov (OSN) o biodiverzite v Cali v Kolumbii (21. 10 - 1. 11.) a Konferencie OSN o zmene klímy (COP29) v Baku v Azerbajdžane v druhej polovici novembra.
Do vlasti by sa mal premiér Robert Fico (Smer) vrátiť v piatok.
(tasr)
Vo veku 31 rokov spevák zahynul po páde z tretieho poschodia hotela v Buenos Aires.
Spevák utrpel v dôsledku pádu veľmi vážne zranenia nezlučiteľné so životom, povedal pre miestnu televíziu šéf mestskej záchrannej služby a dodal, že nebola možnosť resuscitácie.
Uviedol, že Payne spadol na dvor hotela, odmietol však odpovedať na ďalšie otázky vrátane toho, či spevák skočil, alebo spadol nešťastnou náhodou.
Popová skupina One Direction, často skrátene označovaná ako 1D, vznikla v roku 2010 v britskej televíznej hudobnej súťaži The X Factor, v ktorej obsadila tretie miesto. Členmi anglicko-britskej skupiny boli Liam Payne, Harry Styles, Louis Tomlinson, Niall Horan a Zayn Malik, ktorý skupinu opustil v roku 2015.
V nasledujúcom roku skupina oznámila, že prerušuje svoju činnosti, ale nerozpadá sa. Všetci členovia vrátane Payna pokračovali v hudobnej kariére ako sólo speváci.
Liam James Payne sa narodil 29. augusta 1993 v anglickom Wolverhamptone. Mal dve staršie sestry. Bol otcom sedemročného syna Beara, ktorého mal s bývalou partnerkou, speváčkou Cheryl Cole.
(tasr, reuters, afp, cnn)
Demokratická prezidentská kandidátka to vyhlásila v stredu v rozhovore pre televíziu Fox News.
"Ako každý nový prezident, ktorý nastúpi do úradu, prinesiem svoje životné skúsenosti, svoje profesionálne skúsenosti a svieže a nové myšlienky. Reprezentujem novú generáciu vodcovstva," povedala Harrisová.
Prezidentská kandidátka sa podľa AFP dostala do konfliktu s moderátorom rozhovoru Bretom Baierom o aktuálnych otázkach vrátane migrácie, pričom Harrisová opakovane žiadala moderátora, aby jej umožnil dokončiť svoje odpovede na otázky.
Počas rozhovoru sa Harrisová tiež pustila do útoku na svojho súpera, republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa za to, že sa vyhráža použitím armády proti vnútorným nepriateľom. "On je ten, kto má sklon ponižovať a zhadzovať americký ľud. On je ten, ktorý hovorí o vnútornom nepriateľovi," uviedla. Taktiež zopakovala svoje tvrdenie, že Trump je nestabilný.
Trumpa v súvislosti s rozhovorom s Harrisovou kritizoval televíziu a o moderátorovi povedal, že je "príliš mäkký". Hovorkyňa Trumpovho volebného tímu Karoline Leavittová v príspevku na sieti X taktiež kritizovala rozhovor a uviedla, že Harrisová bola "nahnevaná, defenzívna a opäť sa zbavila zodpovednosti za problémy, s ktorými Američania zápasia".
Trump sa v rozhovore pre Fox News objavil v nedeľu. Na svojej platforme Truth Social naznačil, že tam už nebude chodiť, "pretože sa to všetko jednoducho skončí v NIČOM".
(tasr, afp, cnn, fox news)
Centrum na bývalom letisku Tegel má teraz kapacitu sedemtisíc osôb, uviedol starosta Berlína Kai Wegner.
"Už teraz si myslím, že 7000 je priveľa," povedal Wegner zahraničným novinárom v nemeckej metropole. "Nemôžem však vylúčiť, že toho bude ešte viac," dodal.
Ako spresnil, mesto súhlasilo so zriadením dodatočných ubytovaní pre utečencov, pravdepodobne sa to však nezrealizuje skôr než v roku 2025 či 2026.
Dovedna 16 spolkových krajín Nemecka a množstvo miestnych samospráv sa sťažujú v súvislosti s nedostatočnou podporou zo strany úradujúcej stredoľavicovej vlády kancelára Olafa Scholza pri pomoci poskytnúť utečencom aspoň základné služby.
Otázkou sa budú najbližšie zaoberať cez víkend na schôdzke krajinských premiérov - takmer rok po tom, čo vláda v Berlíne prisľúbila podniknúť príslušné opatrenia.
Podľa Wegnera musia samosprávy bojovať so stále väčšími ťažkosťami s financovaním a všeobecná akceptácia zo strany domáceho obyvateľstva je na ústupe. Jeho vyjadrenia boli zjavne narážkou na zisky protiimigračných strán v nedávnych krajinských voľbách.
(tasr)
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v rozhovore pre Le Figaro poznamenal, že podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2006 môže mať zbrane južne od rieky Lítání iba libanonská armáda.
"Avšak v tejto oblasti Hizballáh vykopal stovky tunelov a úkrytov, kde sme objavili množstvo najmodernejších ruských zbraní," povedal izraelský premiér.
Denník The Washington Post citujúc izraelských predstaviteľov informoval, že pri izraelských útokoch v Libanone boli nájdené ruské a čínske protitankové zbrane.
Izraelská armáda v noci na 1. októbra začala s pozemnými zásahmi voči cieľom libanonského militantného hnutia Hizballáh v pohraničnej oblasti južného Libanonu. Deklarovaným konečným cieľom izraelskej operácie je návrat evakuovaných obyvateľov severu Izraela do svojich domovov a vytlačenie Hizballáhu z blízkosti severnej hranice, ktorú má Izrael spoločnú s Libanonom, a likvidácia infraštruktúry využívanej Hizballáhom na útoky na sever Izraela.
"Nová občianska vojna v Libanone by bola tragédiou. Rozhodne nie je našim cieľom ju vyprovokovať. Izrael nemá v úmysle zasahovať do vnútorných záležitostí Libanonu," povedal Netanjahu pre Le Figaro.
Podľa údajov libanonského ministerstva zdravotníctva od začiatku izraelských útokov v Libanone zahynulo najmenej 1 373 ľudí. AFP však zdôrazňuje, že skutočný počet obetí je pravdepodobne vyšší.
(tasr, le figaro, afp)
Návrh predložila poslankyňa Kim Leadbeaterová z vládnucej Labouristickej strany. V budúcnosti by museli sudca a dvaja lekári potvrdiť želanie pacienta, ktorý chce ukončiť svoj život.
Eutanázia je zatiaľ všade okrem Škótska považovaná za trestný čin, za ktorý hrozí maximálny trest odňatia slobody 14 rokov.
Predloženie návrhu zákona do Dolnej snemovne je formálnym krokom. Prvá rozprava je naplánovaná až na 29. novembra. Súčasný premiér Keir Starmer ešte ako opozičný líder oznámil, že je za legalizáciu eutanázie. Jeho labouristi majú v dolnej komore parlamentu pohodlnú väčšinu.
"Nie je to o ľuďoch so zdravotným postihnutím, nie je to o ľuďoch s duševnými chorobami. Toto je skôr o nevyliečiteľne chorých," povedala Leadbeaterová o zákone pre britskú stanicu BBC.
Odpor voči eutanázii vyjadrila cirkev. Hlava anglikánskej cirkvi, arcibiskup z Canterbury Justin Welby, varoval pred nebezpečným vývojom, keď viac ľudí bude chcieť ukončiť svoj život za asistencie lekára.
Zákon musí po Dolnej snemovni schváliť aj horná komora, Snemovňa lordov, ktorej členom je aj Welby a ďalších 25 anglikánskych biskupov.
(tasr, dpa)
Podľa medializovaných informácií by medzi sympatizantmi sekty mal byť aj zamestnanec rezortu vnútra. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že pri počte 50-tisíc zamestnancov rezortu je štatisticky možné, že sa takéto prípady vyskytnú.
Ministerstvo vnútra potvrdilo, že Úrad boja proti organizovanej kriminalite vyšetruje činnosť sekty AllatRa a hnutia Tvorivá spoločnosť. Šutaj Eštok povedal, že nemôže poskytnúť bližšie informácie k prípadu, pretože ide o živé vyšetrovanie, píše spravodajský web agentúry SITA.
Minister zdôraznil, že všetci štátni zamestnanci musia konať apoliticky a profesionálne. Ak budú existovať dôkazy o porušení zákona, rezort bude konať.
Kontakt so sektou udržiava podľa medializovaných informácií aj prokurátorka Lucia Pavlaninová, hoci tá to popiera. Zároveň sa vzdala funkcie vedúcej prokurátorky oddelenia trestného boja proti organizovanému zločinu na Krajskej prokuratúre Žilina.
Žilinský krajský prokurátor Tomáš Balogh sa však rozhodol podať na Pavlaninovú disciplinárny návrh. Skonštatoval, že „postupom prokurátorky spočívajúcom v neoznámení skutočností, ktoré mohli mať vplyv na posudzovanie nezaujatosti prokurátora, mohlo dôjsť k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia“. Balogh zároveň potvrdil, že spis bol predložený na preskúmanie generálnej prokuratúre.
(mja)
Taliansky parlament v stredu znemožnil párom odísť do zahraničia s cieľom získať tam dieťa prostredníctvom náhradného materstva. Návrh podala vládnuca strana Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej.
Senát hornej komory parlamentu schválil zákon pomerom hlasov 84 ku 58. Minulý rok ho odobrila dolná komora parlamentu.
Legislatíva rozširuje zákaz náhradného materstva, ktorý v Taliansku platí už od roku 2004, aj na tých, ktorí odchádzajú do iných štátov, kde je to legálne. Za porušenie zákona hrozí trest odňatia slobody až do dvoch rokov a pokuta vo výške milión eur.
„Materstvo je úplne jedinečné, absolútne sa nedá nahradiť a je základom našej civilizácie,“ povedala počas parlamentnej rozpravy senátorka za stranu Bratia Talianska Lavinia Mennuniová. „Chceme vykoreniť fenomén turistiky za náhradným materstvom,“ dodala.
Začiatkom tohto roka Meloniová označila náhradné materstvo za „neľudskú“ prax, ktorá zaobchádza s deťmi ako s produktmi v supermarkete, čím sa priklonila k postoju katolíckej cirkvi.
(mja)
V nadchádzajúcich mesiacoch USA poskytnú Ukrajine ďalší vojenský materiál vrátane stoviek rakiet protivzdušnej obrany, delostreleckých systémov, munície, stoviek obrnených transportérov a bojových vozidiel pechoty ako aj ľahkých obrnených vozidiel.
Americký prezident Joe Biden v stredajšom telefonickom rozhovore prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 425 miliónov dolárov. Oznámil to Biely dom.
Podľa vyhlásenia Bieleho domu chcel Biden telefonátom uistiť Zelenského, že sa do konca svojho funkčného obdobia postará o zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine.
V balíku pomoci budú najmä prostriedky protivzdušnej obrany (PVO), munícia vzduch-zem a obrnené vozidlá.
Zelenskyj podľa Bieleho domu informoval Bidena o svojom pláne dosiahnuť víťazstvo Ukrajiny vo vojne nad Ruskom a obaja lídri sa dohodli, že poveria svoje tímy, aby prerokovali ďalšie kroky.
(tasr)
V rámci "Partnerstva pre udržateľnú prosperitu a bezpečnosť" sa dohodli na viacerých pilieroch spolupráce: zvýšení obchodných vzťahov, investícií a hospodárskej spolupráce či posilnení energetickej spolupráce.
Členské krajiny EÚ a Perzského zálivu sa v stredu v Bruseli zaviazali k strategickému partnerstvu, ktoré chcú povýšiť na ďalšiu úroveň, a vyjadrili sa aj ku konfliktom na Ukrajine a na Blízkom východe. Vyplýva to zo záverov prvého samitu Rady pre spoluprácu EÚ a Perzského zálivu (EÚ-GCC).
Rokovania, ktoré trvali približne tri hodiny zahŕňali širšiu škálu tém - od posilnenia obchodných vzťahov, energetiky a klímy, až po situáciu na Blízkom východe a vojnu na Ukrajine. Ako však poukázali niektorí poslanci Európskeho parlamentu, vôbec sa nevenoval citlivej otázke ľudských práv.
Obe strany sa v podobe 12-stranového dokumentu dohodli, že sa zapoja do podpory multilaterálnych, regionálnych, bilaterálnych iniciatív s cieľom posilnenia ďalšej spolupráce a že podobné stretnutia uskutočnia každé dva roky. Ďalší samit by mal byť v Saudskej Arábii v roku 2026.
Ohľadom vojny na Ukrajine, závery nehovoria o zákaze tretích krajín dodávať zbrane Rusku, čo pred samitom presadzovala EÚ. Obe strany potvrdili právo na suverenitu a územnú celistvosť štátov, teda aj Ukrajiny, privítali sprostredkovateľské úsilie GCC pri výmene vojnových zajatcov a zjednocovaní rodín a uznali úsilie EÚ a Švajčiarska prispieť k spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine.
(tasr)
Člen parlamentného výboru pre kultúru a médiá, Jozef Hajko, kritizuje ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú. Upozorňuje na poslanecké prieskumy v Slovenskom národnom divadle a v Slovenskej národnej galérii.
Prieskumy podľa neho preukázali, že v týchto významných kultúrnych inštitúciách pretrváva po zmene vo funkciách generálnych riaditeľov vnútorné napätie, čo ohrozuje ich ďalšiu efektívnu činnosť.
„Týka sa to zvlášť Slovenskej národnej galérie, kde ministerka kultúry Martina Šimkovičová v priebehu niekoľkých týždňov vymenila najvyššieho manažéra dvakrát," pokračuje Hajko.
„Výsledky poslaneckého prieskumu potvrdili, že ministerka Šimkovičová zlyháva v personálnej politike pri riadení najdôležitejších kultúrnych inštitúcií na Slovensku. Pobúrila si voči sebe veľkú časť pracovníkov kultúry na Slovensku, " myslí si poslanec.
Na záver dodáva, že zlyhania pri riadení erbových inštitúcií slovenskej kultúry, snaha o politické ovládnutie verejnoprávnej televízie a rozhlasu či šafárenie s umeleckými a pamiatkovými fondmi podliehajúcimi ministerstvu kultúry len potvrdzujú, že Martina Šimkovičová by mala bez váhania opustiť post ministerky kultúry.
(mja)
Túto cestu plánoval Joe Biden už minulý týždeň. Návštevu však zrušil pre silný hurikán Milton, ktorý zasiahol americký štát Florida.
Biely dom v stredu potvrdil, že prezident USA Joe Biden vo štvrtok odletí na návštevu Nemecka, kde sa stretne s kancelárom Olafom Scholzom a prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom.
Podľa hovorkyne Bieleho domu Jean-Pierreovej bude veľká časť návštevy zameraná na pokračujúcu podporu USA pre Ukrajinu. Americký prezident pôvodne plánoval v Nemecku stráviť dva a pol dňa. Súčasťou programu bola aj jeho účasť na samite o vojenskej pomoci pre Ukrajinu na americkej základni Ramstein v západnom Nemecku. Ten sa však pre Bidenovu neúčasť neuskutočnil.
Návšteva Nemecka bola pôvodne spojená aj s viacerými formálnymi a ceremoniálnymi podujatiami. Nemecký časopis Spiegel však v nedeľu uviedol, že program bol značne zredukovaný.
Napriek oklieštenému programu má nemecký prezident v úmysle Bidenovi odovzdať štátne vyznamenanie Záslužný rád Nemeckej spolkovej republiky za jeho prínos k rozvoju nemecko-amerického priateľstva.
(tasr, afp, ap, dpa)
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj obvinil Severnú Kóreu z vyslania vojakov do Ruska s odvolaním sa na informácie tajných služieb.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa vyjadril, že nemôže potvrdiť účasť severokórejského vojenského personálu na bojových operáciách na Ukrajine.
„Čo vieme, je, že Severná Kórea pomáha podporovať vojnové úsilie Ruska proti Ukrajine. Dôrazne odsudzujeme prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu medzi Ruskom a Severnou Kóreou. V tejto fáze však nemôžeme potvrdiť správy, ktoré ste spomínali,“ dodal generálny tajomník.
Spojené štáty predtým vyjadrili znepokojenie nad správami o možnej účasti severokórejskej armády na ruskej invázii na Ukrajinu v plnom rozsahu.
(mja)
Unger sa stal šéfredaktorom v júni tohto roku, predtým pôsobil ako riaditeľ vydavateľstva. Na jeho miesto teraz nastúpi šéfredaktor denníka Právo - Petr Šabata.
Jakub Unger, doterajší šéfredaktor českého spravodajského servera Seznam Zprávy, opúšťa vedúcu pozíciu v redakcii českej internetovej jednotky. Po dohode s vedením spoločnosti končí aj na všetkých ostatných pozíciách, ktoré v médiu zastával.
Petr Šabata, šéfredaktor denníka Právo, bol vymenovaný za šéfredaktora Seznam Zpráv. Spoločnosť Seznam to oznámila na svojom blogu.
Podľa oznámenia sa na vedúcich pozíciách a ani chode redakcie nič nemení. „Jakub Unger pomohol vybudovať silné, nezávislé a dôveryhodné médium, ktorým dnes Seznam Zprávy sú. Za to mu patrí naša vďaka. Teraz je čas posunúť Seznam Zprávy na ďalšiu úroveň,“ povedal Matěj Hušek, člen predstavenstva spoločnosti Seznam.
Unger stál pri zrode Seznam Zpráv pred ôsmimi rokmi. Predtým pracoval ako riaditeľ regionálnych redakcií mediálnej skupiny Mafra. Pôsobil aj ako riaditeľ obsahu v Centrum Holdings a je jedným zo spoluzakladateľov Aktuálně.cz.
Šabata, ktorý sa stal šéfredaktorom denníka Právo v júli minulého roka, ho bude naďalej viesť. Do denníka Právo, ktorý vlastní spoločnosť Seznam, prišiel v októbri 2022 z Českého rozhlasu Plus, kde pôsobil ako šéfredaktor.
(echo24, mja)
Z 207 zdravotníckych zariadení v oblastiach konfliktu v Libanone je údajne až sto zatvorených. Až päť nemocníc v dôsledku bojov úplne a ďalších päť čiastočne evakuovali. WHO preto vyzýva na zastavenie útokov.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v stredu vyzvala na ochranu zdravotníckych zariadení v Libanone, kde Izrael v uplynulých týždňoch zintenzívnil vojenskú kampaň proti proiránskemu hnutiu Hizballáh. V dôsledku pokračujúcich bojov je znefunkčnených 100 zdravotníckych zariadení na juhu krajiny.
„WHO vyzýva na zastavenie útokov na zdravotnícke zariadenia," napísala agentúra OSN vo vyhlásení a dodala, že intenzívne bombardovanie zo strany Izraela "spôsobuje zatvorenie čoraz viacerých zdravotníckych zariadení, a to najmä v južnom Libanone."
Údaje WHO hovoria, že od začiatku útokov zahynulo 72 zdravotníkov a 43 z nich sa zranilo. Útoky priamo zasiahli 15 zdravotníckych zariadení a 13 transportov.
Libanonský Červený kríž zároveň v stredu vyhlásil, že dvaja jeho zdravotníci sa zranili pri útoku na dedinu na juhu Libanonu. Červený kríž v nej svoje záchranné práce koordinoval spolu s Dočasnými silami OSN v Libanone.
(tasr, afp)
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v stredu vyhlásil, že "víťazný plán", ktorý predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, je dobrým signálom. V súčasnej situácii ho však ako celok nemôže podporiť.
„To, že takýto plán navrhli, je silným signálom od Zelenského a jeho tímu. To však neznamená, že tu môžem povedať, že podporujem celý plán, to by bolo trochu náročné, pretože je tu veľa otázok, ktorým musíme lepšie porozumieť," povedal holandský expremiér, ktorý začiatkom októbra na poste šéfa NATO vystriedal Nóra Jensa Stoltenberga.
„Plán má množstvo aspektov a mnoho politických a vojenských otázok, ktoré musíme s Ukrajincami rozobrať, aby sme pochopili, čo sa za nimi je a zistili, čo môžeme urobiť a čo nie," vyhlásil Rutte.
Zelenskyj svoj víťazný plán predstavil v stredu. Jeho cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom. Ak sa podľa neho plán uskutoční teraz, koniec vojny bude možné dosiahnuť najneskôr v budúcom roku.
Plán má podľa Zelenského päť bodov a tri tajné dodatočné body. Okrem bezodkladnej pozvánky do NATO k nim patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít. Plán tiež počíta s pokračovaním ukrajinskej vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a Kyjev navrhuje aj nasadenie "komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov" na Ukrajine.
(tasr, reuters, afp)
Dokopy 49 austrálskych tankov Abrams, ktoré budú čoskoro vyradené, vyšlú na Ukrajinu v rámci balíka vojenskej podpory vo výške 245 miliónov dolárov.
Austrálsky minister obrany Pat Conroy, ktorý sa tento týždeň zúčastňuje na stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli, bude o najnovšom balíku podpory informovať priamo svojho ukrajinského partnera.
„Stojíme s Ukrajinou jeden vedľa druhého v jej boji proti nezákonnej invázii z Ruska,“ povedal Conroy počas pobytu v Londýne, kde sa pred cestou do NATO stretáva s členmi britskej vlády.
(mja)
Poľský premiér Donald Tusk povedal, že Poľsko nemá na svojej východnej hranici nič do činenia s utečencami, ktorí tam prišli spontánne a náhodou.
„Tieto akcie sú organizované na polovojenskom základe a my čoraz viac vidíme, že v Sýrii a Iráne sa organizujú skupiny, ktoré nie sú vycvičené len na nelegálne prekročenie hraníc, ale aj na činnosť, ktorú v NATO musíme označiť za nebezpečnú," povedal Tusk.
Tusk ďalej informoval, že vo viacerých krajinách existuje celý systém náboru cez ruské a bieloruské diplomatické misie. Napríklad zo Sýrie sú k dispozícii informácie, že zločinci a ľudia napojení na teroristické organizácie sú prepúšťaní z väzníc a odvážaní na poľsko-bieloruské hranice, ktoré sú zároveň vonkajšími hranicami Európskej únie.
Poľská vláda preto v utorok schválila novú migračnú stratégiu počítajúcu aj s dočasným pozastavením práva na azyl pre ľudí, ktorí nelegálne prekročia hranicu s Bieloruskom po tom, čo ich k nej dopravia bieloruské úrady. Príslušný návrh zákona by mal byť k vypracovaný do niekoľkých týždňov.
Poľsko a EÚ obviňujú ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho spojenca, bieloruskú hlavu štátu Alexandra Lukašenka, z toho, že posielajú migrantov z krízových regiónov na vonkajšie hranice EÚ s cieľom destabilizovať situáciu.
(tasr, dpa)
Výpad ukrajinských jednotiek za hranice by sa mohol skončiť bez naplnenia hlavného zámeru, ktorým bolo podľa viacerých expertov zmiernenie tlaku na najviac vypäté časti frontu.
Ukrajinci sa pripravujú na ústup z územia Kurskej oblasti. Uviedol to podľa ruskej tlačovej agentúry TASS prominentný ukrajinský bloger Anatolij Šarij.
„Ukrajinské jednotky v Kurskej oblasti dostali rozkaz, aby boli pripravené stiahnuť sa na ukrajinské územie,“ napísal na svojom telegramovom kanáli muž žijúci v exile na území EÚ bez toho, aby uviedol ďalšie podrobnosti.
Ukrajinský analytik a niekdajší pracovník ukrajinskej tajnej služby SBU Ivan Stupak tento týždeň v Rádiu NV povedal, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že Ukrajinci sa stiahnu z oblasti už do konca tohto roka.
Ako Štandard upozornil v samostatnom článku, útočiacim jednotkám komplikuje situáciu počasie, ale aj drony ovládané pomocou optického kábla v rukách Rusov, voči ktorým neexistuje efektívna obrana.
(tod)
Odchod Veľkej Británie z Európskej únie stál londýnske finančné centrum City približne 40 000 pracovných miest. Pre Reuters to uviedol šéf City Michael Mainelli.
„Brexit bol katastrofou. V roku 2016 sme mali 525-tisíc pracovníkov a podľa môjho odhadu sme z nich stratili 40-tisíc,“ porovnal Mainelli. Jeho tvrdenia ukazujú na oveľa hlbší dopad brexitu, ako sa pôvodne odhadovalo.
Naopak, z brexitu podľa neho profitoval írsky Dublin, kde sa v dôsledku vystúpenia Veľkej Británie vytvorilo v oblasti finančníctva 10-tisíc pracovných miest. Polepšili si aj mestá ako Miláno, Paríž a Amsterdam.
Mainelli však tvrdí, že City ako celok naďalej rastie, pretože nové pracovné miesta sa vytvorili mimo oblasti financií, napríklad v poisťovníctve či v oblasti dátovej analýzy.
Londýnske City je jedno z najdôležitejších finančných centier na svete, v ktorom sídlia mnohé významné banky a iné finančné inštitúcie. Jeho súčasťou je i burza cenných papierov.
(bra)
Ukrajina musí "vytriezvieť" a uvedomiť si nezmyselnosť politiky, ktorú presadzuje. Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na tzv. víťazný plán predstavený ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Píšu to agentúry Reuters a AFP.
Peskov povedal, že na podrobné vyjadrenie k „víťaznému plánu" Kyjeva je zatiaľ priskoro. Je však pravdepodobne podobný plánu USA, ktoré chcú využiť Ukrajinu na boj proti Rusku „do posledného Ukrajinca", dodal kremeľský hovorca
Vyjadrenie neskôr poskytla aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá uviedla, že plán povedie k priamej konfrontácii medzi Severoatlantickou alianciou (NATO) a Ruskom a bude pohromou pre ukrajinský ľud.
„Tlačí členov NATO do priameho konfliktu s našou krajinou a opätovne sa snaží získať povolenie na použitie zbraní dlhého doletu na ruskom území," vyhlásila Zacharovová na margo ukrajinského prezidenta.
Zelenskyj v stredu predstavil svoj dlho očakávaný tzv. víťazný plán, ktorého cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom. Ak sa podľa neho plán uskutoční teraz, koniec vojny bude možné dosiahnuť najneskôr v budúcom roku. Jedným z bodov plánu je pozvánka do NATO.
Plán má podľa ukrajinského prezidenta päť bodov a tri tajné dodatočné body. Podrobne o nich píšeme v samostatnom článku.
[link url=https://standard.sk/793038/zelenskyj-predstavil-plan-vitazstva-chce-nahradit-americku-armadu-v-europe-ukrajinskou](tasr)
Týka sa to však len správneho poplatku za vydanie nového občianskeho preukazu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o správnych poplatkoch, ktorí predložili poslanci za SaS Vladimír Ledecký, Vladimíra Marcinková a Marián Viskupič do parlamentu.
"Návrh zákona reaguje na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu nízkopríjmových skupín obyvateľstva a rastúcu výšku správnych poplatkov. Medzi nízkopríjmové skupiny obyvateľstva patria aj poberatelia dávky v hmotnej núdzi. V súčasnosti tieto osoby od platby správneho poplatku za vybavenie občianskeho preukazu oslobodené nie sú a tým pádom aj tento úkon predstavuje náklad v ich rozpočte," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe.
Opoziční poslanci spresnili, že v prípade jednotlivca, ktorý mesačne poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 84,90 eura, sa správny poplatok za vybavenie občianskeho preukazu pohybuje od sedem do 25 eur v závislosti od dôvodu, prečo k vybaveniu nového občianskeho preukazu dochádza.
Zároveň zdôraznili, že bez platného občianskeho preukazu sa znižujú šance nízkopríjmových skupín na úspešné zapojenie sa do trhu práce, klesajú im šance na zvýšenie životnej úrovne a majú aj sťažený prístup k sociálnym a verejným službám.
"Vzhľadom na to, že nejde o vysokú sumu (základný správny poplatok je v sume sedem eur), navrhuje sa, aby sa táto skutočnosť preukazovala čestným vyhlásením a ušetrila sa tak administratívna záťaž spojená s vybavovaním potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi od úradu práce," dodali poslanci zo SaS.
Návrh zákona bude mať podľa nich minimálne straty pre štátny rozpočet, pričom poberateľom dávky v hmotnej núdzi sa značne zvýšia úspory.
(tasr)
Ide o ďalšiu zo širokého radu nepotvrdených správ, podľa ktorých sa jednotky režimu Kim Čong-una priamo zapoja do konfliktu štáte hraničiacom so Slovenskom.
Rusko v súčasnosti cvičí na Ďalekom východe viac ako 10-tisíc severokórejských vojakov. Uviedol to nemenovaný zdroj z ukrajinskej armády pre tamojšiu tlačovú agentúru RBK-Ukrajina.
Podľa zdroja sa severokórejská armáda pripravuje na nasadenie v pohraničných oblastiach pri Ukrajine a jej príslušníci majú byť vyškolení aj na rotáciu ruských jednotiek, ktoré sa nachádzajú mimo frontu a ktoré by sa tak uvoľnili pre bojové operácie.
Viaceré ukrajinské médiá v utorok informovali, že Rusko už zo severokórejských vojakov formuje špeciálny buriatský prápor založený na 11. samostatnej výsadkovej útočnej brigáde, ktorý má pozostávať z približne 3-tisíc mužov.
Upozorňujeme, že tieto tvrdenia nie je možné nezávisle overiť.
(tod)
Slovensku reálne hrozí, že budeme nakupovať zo zahraničia vajcia z alternatívnych chovov, ktoré v skutočnosti budú z klietkových chovov.
Na problém dovážaných vajec poukázali riaditeľ Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) Daniel Molnár i riaditeľ spoločnosti Novogal Dvory nad Žitavou Ladislav Birčák.
"Ak my máme výrobné náklady na jedno vajce desať až 11 centov a Ukrajina ho ponúka už aj s dovozom za šesť centov, je to naozaj na zváženie," upozornil na otáznu kvalitu týchto vajec Birčák.
Dôvodom možných problémov na slovenskom trhu s vajcami je rozhodnutie obchodných reťazcov, ktoré po roku 2025 nechcú predávať vo svojich prevádzkach vajcia z klietkových chovov. "A to napriek tomu, že nie je schválený žiadny európsky ani slovenský právny predpis, ktorý by zakazoval chov nosníc v klietkových chovoch," skonštatoval Molnár.
Slovensko, podobne ako okolité krajiny, postupne rekonštruuje klietkové chovy na podstielkové a voliérové, problémom sú však financie. Podľa Birčáka producenti prerábajú výrobné haly vlastnými silami už päť rokov, väčšina z nich prostredníctvom úverových zdrojov.
"Doteraz boli zo zdrojov EÚ schválené iba tri malé projekty, zo strany štátu sme nedostali na tieto rekonštrukcie ani cent. A to aj napriek memorandu, ktoré sme ešte v roku 2020 podpísali s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, kde sa štát zaviazal nájsť vhodné zdroje financovania," povedal Birčák.
Začiatkom tohto roka sa v klietkových chovoch na Slovensku nachádzalo 65 percent nosníc. Pri súčasnom tempe rekonštrukcií z vlastných zdrojov sa ich počet zníži do konca roka o päť percent.
"Ak chceme splniť požiadavku reťazcov, potrebujeme ukončiť do konca roka ďalších minimálne 25 percent klietkových chovov, čo vyžaduje 25 miliónov eur na chovy nosníc a odchovy mládok," vyčíslil Molnár.
Na rekonštrukciu všetkých klietkových chovov nosníc na alternatívne spôsoby chovu sú potrebné finančné prostriedky v objeme 65 miliónov eur. Ak reťazce nezvážia svoje rozhodnutie, budú nútené vajcia dovážať zo zahraničia.
"Niektoré štáty EÚ však doteraz neprerobili vôbec nič, najmä južné štáty. A niektoré štáty zasa zvýšili percento klietkových chovov až o sedem percent. Je to divné, niektoré štáty idú hore s klietkami, niektoré dole a niektoré nerobia vôbec nič. Ale reťazce vyhlasujú, že ich zámer nenakupovať vajcia z klietkových chovov platí pre všetky ich filiálky v celej Únii. Tak mi to nejako nejde dokopy, ako je to možné," zhodnotil súčasnú situáciu na trhu Birčák.
(tasr)
Vojnový reportér Bildu a jeden z najvplyvnejších novinárov svojho druhu v Európe Julian Röpcke spochybňuje takzvaný Zelenského víťazný plán. Uviedol to na sociálnej sieti X.com.
„Vstup do NATO sa neuskutoční, povolenie hĺbkových úderov proti Rusku západnými zbraňami sa neuskutoční, spoločná obrana proti ruským lietadlám sa neuskutoční. A o oslobodení krajiny sa ani nehovorí,“ napísal Röpcke.
Doplnil, že všetky body, ktoré Zelenskyj vo svojom pláne spomenul, západní partneri Ukrajiny už predtým odmietli. „Plán neobsahuje žiadny bod, ktorý by reálne mohol viesť k obratu na bojisku,“ skonštatoval.
Takzvaný plán víťazstva, ktorý Zelenskyj nedávno predstavil, obsahuje päť bodov a tri tajné prílohy. Podrobne sa o nich dočítate v našom samostatnom článku.
(bra)
Americkí predstavitelia očakávajú, že Izrael vykoná odvetu za iránsky útok z tohto mesiaca pred 5. novembrom, uvádzajú zdroje CNN.
Načasovanie a detaily izraelskej odvety proti Iránu boli predmetom intenzívnych diskusií v rámci izraelskej vlády a priamo nesúvisia s načasovaním amerických volieb, uviedli zdroje.
Napriek tomu sa zdá, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu – ktorého vysokí predstavitelia americkej administratívy opísali ako človeka so zmyslom pre politické dianie v USA – je veľmi citlivý na akékoľvek potenciálne politické dôsledky izraelských akcií súvisiacich s USA, uviedol zdroj.
Eskalujúci konflikt na Blízkom východe sa stal jednou z hlavných tém predvolebnej kampane oboch kandidátov na post prezidentov USA.
Prezident Joe Biden, a teda aj viceprezidentka Kamala Harris, čelili tlaku a zodpovednosti za možnú eskaláciu vojnového stretu. Medzitým republikáni – vrátane bývalého prezidenta Donalda Trumpa – obvinili administratívu, že krízu nezvládla a poslala svet do chaosu.
Ako sa blížia voľby, administratíva začala vyvíjať nový tlak na Izrael, aby zlepšil humanitárne podmienky v Gaze. V strohom liste zverejnenom tento týždeň minister zahraničných vecí Antony Blinken a minister obrany Lloyd Austin varovali Izrael, že zlyhanie pri poskytovaní ďalšej humanitárnej pomoci Arabom v Palestíne môže spôsobiť prerušenie vojenskej pomoci Izraelu zo strany USA.
List nepodpísal prezident ani viceprezident, z ktorých ani jeden napriek tlaku ľavice verejne nepohrozil zastavením pomoci Izraelu.
Krajný termín na uvoľnenie väčšieho objemu humanitárnej pomoci do Gazy je po voľbách.
(red)
Prvý výskyt tohto hmyzu potvrdili koncom septembra v Palárikove v novozámockom okrese. Štátni ochranári zlikvidovali jeho obrie hniezdo v predošlých dňoch.
Sršňa ázijského môže podľa ministerstva životného prostredia verejnosť jednoducho a rýchlo nahlásiť Štátnej ochrane prírody SR (ŠOP) pomocou QR kódu cez Systém rýchleho varovania, rovnako tak aj cez mobilnú aplikáciu Zastav sršňa.
"Pre rýchlu detekciu hniezd je nevyhnutná pomoc verejnosti. Vzhľadom k mimoriadnej schopnosti šírenia druhu a prognózy jeho šírenia odporúčame sledovať jeho výskyt najmä v okresoch Nové Zámky, Komárno, Dunajská Streda, Šaľa, Galanta, Senec, Bratislava I – V," apeluje ministerstvo životného prostredia na sociálnej sieti.
Do Európy sa sršeň ázijský dostal v roku 2004: do juhozápadného Francúzska pricestoval pravdepodobne so zásielkou tovaru z juhovýchodnej Ázie. Od tej doby sa spontánne šíri Európou najmä severovýchodným smerom.
Sršeň ázijský je invázny nepôvodný druh, ktorý je hrozbou pre opeľovače vrátane včiel. Rovnako predstavuje hrozbu pre ovocinárov, vinohradníkov, ale tiež pre ľudí alergických na bodavý hmyz.
"Pre obavy Európskej únie sa naň vzťahuje príslušná legislatíva – európske nariadenie o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, ale rovnako aj zákon o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov," vysvetlilo ministerstvo.
Členské štáty musia preto vyvíjať potrebnú aktivitu v prípade výskytu tohto druhu na ich území, prijímať opatrenia na včasné zistenie druhu, zabezpečiť jeho rýchlu eradikáciu v ranej fáze jeho invázie. V prípade, ak sa už sršeň na území daného štátu rozšíril, je potrebné vytvoriť systém jeho kontroly.
(max)
Mesačná minimálna mzda by sa tak mala zvýšiť z 816 na 858 eur už v roku 2025. Vyplýva to z návrhu skupiny opozičných parlamentných poslancov za hnutie Slovensko, ktorý predložili do Národnej rady.
"Navrhuje sa osobitne uviesť pre kalendárny rok 2025 sumu mesačnej minimálnej mzdy a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom priamo v zákone. Mesačná minimálna mzda v roku 2025 by sa tak zvýšila z 816 eur na 858 eur za mesiac. Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona na 1. januára 2025," spresnili v dôvodovej správe predkladatelia novely.
Podľa vládneho návrhu novely zákona o minimálnej mzde, ktorý poslanci 3. októbra posunuli do druhého čítania, by sa minimálna mzda mala zvýšiť minimálne na úroveň 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve prvýkrát pre rok 2026.
(tasr)
Poslanecké prieskumy aj zvolaný parlamentný výbor sú podľa predstaviteľov Progresívneho Slovenska (PS) znamením, že Robertovi Ficovi (Smer) nejde o slovenskú kultúru a ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) je "symbolom ničenia kultúry".
Na zvolaný parlamentný výbor pre kultúru a médiá prišli, podľa predsedu PS Michala Šimečku, v utorok diskutovať aj zástupcovia kultúrnej sféry, ktorí sú v štrajkovej pohotovosti. "Závery sú zlé, výbor odignorovali koaliční poslanci, nemohol byť formálne ani otvorený," konkretizoval.
Poslanci Národnej rady počas utorka a stredy vykonali dva poslanecké prieskumy v Slovenskom národnom divadle (SND) a Slovenskej národnej galérii (SNG).
"Stav v našich erbových inštitúciách je pozmenách ministerky Šimkovičovej zlý, nezlepšuje sa a perspektíva nie je dobrá. Obávam sa, že sme v takej fáze, že ak vôbec má mať naša kultúru nádej na pozitívny obrat, tak to nebude pri tejto vláde," dodal Šimečka.
Zora Jaurová spresnila, že za vykonanie poslaneckých prieskumov zahlasovali aj koaliční poslanci, ktorí podľa nej si uvedomujú, že stav nie je dobrý a chceli sa s tým oboznámiť "na vlastné oči".
"Atmosféra v oboch inštitúciách je mimoriadne pochmúrna. Veľmi nepremyslené výmeny riaditeľov spôsobili väčší alebo menší chaos a vnútorný rozvrat inštitúcií miesto konsolidácie. Narastá nedôvera medzi vedením a zamestnancami, a najmä nie je jasné, kam sa tieto inštitúcie uberajú," zhodnotila Jaurová.
Čo sa týka SND, situácia je najvážnejšia v dielňach. Dočasná riaditeľka Zuzana Ťapáková podľa Jaurovej priznala, že kostýmová výrobňa, ktorá funguje v novostavbe, funguje protizákonne. "Celá táto situácia môže ohroziť samotný chod divadla," uviedla poslankyňa.
Jaurovej kolegyňa Dana Kleinert doplnila, že šičky šijú v bývalom kaviarenskom salóniku, čo nespĺňa ani bezpečnostné normy. Zamestnanci však túto prácu podľa Kleinert robia s láskou.
V SND je z poslaneckých prieskumov zjavný aj ďalší problém - zásadný rozpor medzi vedením SND a vedením činohry SND.
"Najmä čo sa týka spôsobu angažovania sa hercov. Na priamu otázku generálna riaditeľka potvrdila, že bude podnikať kroky voči tomu, aby napríklad herci nemohli čítať výzvy (protestné, pozn. red) na predstaveniach, lebo to považuje za nesprávne a nechce, aby sa tak dialo," upozornila poslankyňa Jaurová.
Ohľadom obdobia bez generálneho riaditeľa či štatutárneho orgánu, teda po odvolaní Mateja Drličku do vymenovania jeho nástupkyne, sa dopytovaných dokladov nedočkali. "Ak ale beriem vážne slová generálnej riaditeľky, dodali ich prokuratúre. Čo sa znamená, ža tá sa zaoberá naším podnetom," vysvetlila.
O niečo horšia by sa mohla nazvať situácia v SNG. "Viedli ju ľudia, ktorí absolútne nemajú poňatia, kde sa nachádzajú. Či už ide o pána Bittnera, ktorý bol dva mesiace riaditeľom, alebo súčasného riaditeľa Timka. Diskusia ukázala hlbokú nedôveru medzi riaditeľom a zamestnancami spôsobenú tým, že riaditelia sa tu pokúšajú robiť kroky, ktoré nevychádzajú z poslania tejto inštitúcie, ale ani sa tomu nesnažia porozumieť," vyhodnotila krátko po strenutí v SNG Jaurová.
Potvrdila, že riaditeľ SNG Miloš Timko priznal prepúšťanie. "Prepustiť chce aj troch seniórnych kurátorov z piatich, vrátane bývalej riaditeľky Kusej, ako aj riaditeľku programového oddelenia. Dôvodom nie je konsolidácia, ale že ich považuje za ľudí, ktorí škodia dobrému menu galérie a sú to ľudia, ktorých tu nechce," dodala členka PS Zora Jaurová.
(max)
Najbohatší muž sveta Elon Musk venoval bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi 75 miliónov dolárov na jeho opätovnú kandidatúru. Informuje o tom Financial Times.
Suma je v skutočnosti nižšia než sa predpokladalo, keďže podľa niektorých zdrojov mal Musk pôvodne v úmysle darovať Trumpovi až 100 miliónov dolárov. Napriek tomu sa stal jedným z najväčších Trumpových podporovateľov v aktuálnej predvolebnej kampani.
Musk, ktorý v predchádzajúcich voľbách podporoval demokratov, označil plebiscit v roku 2024 za poslednú nádej pre demokraciu v USA. Vyhlásil, že v prípade víťazstva Trumpovej protikandidátky Kamaly Harrisovej by krajinu ovládli nelegálni prisťahovalci.
Podľa prieskumov Financial Times má Harrisová v súčasnosti 2,6-percentný náskok pred Trumpom na celoštátnej úrovni, avšak v siedmich rozhodujúcich štátoch je situácia prakticky vyrovnaná. Prezidentské voľby v USA sa konajú už o tri týždne (5. novembra).
Musk je vďaka svojim firmám SpaceX, Tesla či Neuralink vnímaný ako technologický vizionár. Na druhej strane však táto jeho aura v posledných rokoch dosť utrpela kvôli kúpe sociálnej siete Twitter, ktorú neskôr premenoval na X.
Pod jeho vedením sieť prešla mnohými turbulenciami a stratila veľkú časť inzerentov.
(bra)
Nemecký kancelár Olaf Scholz opäť zdôraznil svoju pripravenosť rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o spravodlivom mieri na Ukrajine.
Kancelár Nemecka to vyhlásil v Spolkovom sneme, keď hovoril o nadchádzajúcom summite lídrov EÚ, píše ukrajinská Jevropejska pravda s odvolaním sa na Rheinische Post.
Keď Scholz hovoril o rusko-ukrajinskej vojne, spomenul súhlas Ukrajiny s účasťou Ruska na nasledujúcom mierovom summite.
"Preto je tiež správne, že keď sa nás pýtajú, či budeme hovoriť aj s ruským prezidentom, odpovieme: Áno, aj s ním," povedal Scholz.
Zdôraznil, že sa zároveň drží jasnej zásady – nikdy sa nerozhodovať bez toho, aby sa bral do úvahy postoj Ukrajiny a najbližších partnerov.
Scholz tiež povedal, že nespočetné množstvo príslušníkov Ozbrojených síl Ruskej Federácie sa každý deň stáva „obeťou imperialistického šialenstva ruského prezidenta“.
"Sú tiež obeťami jeho politiky zameranej na rozširovanie krajiny. To je niečo, čo by sa v Európe nemalo opakovať," dodal kancelár.
Kremeľ naposledy uviedol, že Putin je pripravený rokovať so Scholzom, ale zatiaľ nedostal ponuku z Berlína. Naposledy Scholz hovoril s Putinom koncom roka 2022.
(red)
Izraelská armáda v stredu oznámila, že jej sily v rámci zintenzívnenia vzdušnej a pozemnej ofenzívy proti militantnému hnutiu Hizballáh zasiahli desiatky jeho cieľov v libanonskom meste Nabatíja.
Počas izraelských útokov prišiel o život starosta mesta, oznámila oficiálna libanonská tlačová agentúra NNA. Informujú o tom agentúry AFP a DPA.
„Izraelské obranné sily zasiahli desiatky teroristických terčov Hizballáhu v oblasti Nabatíje a rozložili podzemnú infraštruktúru používanú jeho jednotkami Radwán v južnom Libanone," uviedla armáda vo vyhlásení.
Izraelské útoky zasiahli budovu radnice mesta Nabatíja počas zasadania, napísala NNA. Okrem starostu mesta Ahmada Káhila prišli o život ďalší členovia mestskej správy.
Libanonský premiér Nadžíb Míkátí útoky na mesto Nabatíja odsúdil s tým, že „svet pri zločinoch okupácie (Izraela) zámerne mlčí, čo ju povzbudzuje k tomu, aby vo svojej agresii a zločinoch pokračovala".
Hnutie Hizballáh medzitým vo vyhlásení informovalo, že „na obranu Libanonu a jeho obyvateľov" v stredu riadenou strelou zaútočilo na tank izraelskej armády v blízkosti pohraničnej obce.
Nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach v stredu vyzval ľudí, aby sa zaočkovali proti sezónnej chrípke a koronavírusu. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na správu agentúry DPA.
"Už teraz sa u nás vyskytuje veľa koronavírusových infekcií. Ich úroveň sa v súčasnosti pri monitorovaní odpadových vôd zvyšuje, takže očkovanie má zmysel. Je to veľmi dôležité, vrelo odporúčané," povedal Lauterbach krátko po tom, ako ho zaočkovali v Berlíne.
Minister tiež upozornil, že opakované infekcie vírusom SARS-CoV-2 zvyšujú riziko vzniku tzv. dlhého covidu, pri ktorom príznaky ochorenia pretrvávajú aj dlho po infekcii. "Koronavírus preto stále nie je úplne neškodné ochorenie," zdôraznil.
Podľa Lauterbacha sa navyše ukázalo, že očkovanie proti chrípke malo "pozitívne vedľajšie účinky", ako napríklad mierne zníženie rizika mŕtvice a infarktu.
(tasr)
Najčítanejšie
Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…